Projekt informatizácie knižníc Slovenskej republiky

Vykonávací projekt implementácie spoločného integrovaného systému Virtua v Knižničnom systéme Slovenskej republiky

Autor projektu

Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

Martin, január 2005

elektronická forma návrhu projektu je na adrese:

http://www.kis3g.sk/dokumenty/Informatizacia_kniznic_projekt_na_oponenturu.doc

OBSAH

OBSAH....................................................................................................................................................................................... 2

Zoznam obrázkov.......................................................................................................................................................... 8

Zoznam tabuliek.............................................................................................................................................................. 9

Predhovor......................................................................................................................................................................... 10

1 Identifikácia projektu........................................................................................................................................... 11

a) Názov predkladateľa a jeho adresa........................................................................................................ 11

b) Názov projektu........................................................................................................................................................ 11

Podnázov projektu.................................................................................................................................................. 11

c) Typ projektu............................................................................................................................................................... 11

d) Meno zodpovedného pracovníka, jeho funkcia, číslo telefónu, fax a elektronická pošta 11

e) Rámcové vymedzenie cieľov informačného systému...................................................................... 11

f) Používatelia informačného systému......................................................................................................... 12

g) Prevádzkovateľ informačného systému Virtua.............................................................................. 13

2 Odôvodnenie projektu.......................................................................................................................................... 14

a) Ciele rezortu, ktoré má projekt podporovať................................................................................... 14

b) Analýza súčasného stavu informatizácie knižníc......................................................................... 14

ba) Súčasný stav informatizácie knižníc v Slovenskej republike............................................ 18

bb) Vplyv technológií na knižnice a problémy informatizácie a internetizácie........... 18

bc) Využívanie informačnej a komunikačnej technológie............................................................ 21

bd) Stav informatizácie a internetizácie v regionálnych knižniciach v roku 2003...... 24

c) Popis technického, programového a organizačného prostredia projektovaného informačného systému................................................................................................................................................................................ 27

ca) Popis technického prostredia................................................................................................................... 27

cb) Telekomunikačná infraštruktúra...................................................................................................... 27

cc) Riešenie siete WAN pre knižnično-informačný systém KIS3G.................................................. 27

cd) Architektúra navrhovanej siete pre KIS3G...................................................................................... 27

ce) Komunikácia v sieti pre KIS3G..................................................................................................................... 27

cf) KIS3G a SANET......................................................................................................................................................... 29

cg) Orientačná kategorizácia skupín používateľov podľa rýchlosti a počtu pripojených pracovných staníc................................................................................................................................................................................ 30

ch) Telekomunikačná infraštruktúra pre KIS3G na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave 32

ci) Manažment komunikačného systému - všeobecné požiadavky.......................................... 32

cj) Návrh riešenia riadiaceho systému komunikačnej infraštruktúry KIS3G.................. 33

ck) Dohľadové centrum manažmentu telekomunikačnej infraštruktúry KIS3G......... 33

cl) Návrh riešenia optimalizácie šírky pásma...................................................................................... 34

d) Predpokladaný termín dokončenia projektu.................................................................................... 34

e) Finančné, personálne, prípadne iné podmienky realizácie projektu a prevádzky systému Virtua 34

f) Požiadavky používateľa na projektovaný informačný systém vrátane požiadaviek na jeho bezpečnosť a ochranu.............................................................................................................................................. 34

g) Vplyv funkcií informačného systému na organizačnú štruktúru...................................... 35

ga) Organizačná platforma KIS3G................................................................................................................ 35

gb) Združenie „Konzorcium KIS3G“................................................................................................................... 35

gd) Združenie „Konzorcium MEMORIA SLOVACA“..................................................................................... 36

ge) Združenie „Konzorcium eLIB“...................................................................................................................... 36

3 Návrh projektu.......................................................................................................................................................... 37

a) Rámcový funkčný model informačného systému............................................................................ 37

b) Rámcový dátový model informačného systému.............................................................................. 40

c) Väzby projektovaného informačného systému na iné systémy............................................ 41

d) Špecifikácia technických prostriedkov - návrh prostredia pre knižničný systém SR 41

da) Špecifikácia hardvéru pre centralizovaný systému Virtua (server)............................ 43

db) Špecifikácia hardvéru pre centralizovaný systému Virtua (lokálna členská knižnica) 44

dc) Návrh rozvoja knižničného informačného systému systému............................................ 44

Dobudovanie funkcionality centrálnej lokality............................................................................. 45

Dokúpenie SW podpory.............................................................................................................................................. 45

Riešenie servisného pokrytia centrálnej lokality.................................................................................................. 46

Riešenie bezpečného prístupu k systému Virtua.................................................................................................... 46

Vybudovanie centrálneho sieťového manažmentu a kontaktného centra................... 47

Pilotný projekt.............................................................................................................................................................. 48

Vybudovanie záložnej lokality...................................................................................................................... 50

Zabezpečenie záložnej lokality................................................................................................................................. 52

Vybudovanie replikačnej funkcionality.................................................................................................................. 52

Další rozvoj záložnej lokality.................................................................................................................................... 52

e) Popis programového prostredia Virtua................................................................................................ 52

ea) Softvér Virtua.................................................................................................................................................... 52

eb) Komponenty softvéru Virtua.................................................................................................................... 54

ec) Komponenty a moduly systému Virtua, ktoré sú k dispozícii pre KIS3G......................... 58

ed) Databázy KIS3G v systéme Virtua........................................................................................................... 59

ef) Clas01 : Hlavná produkčná databáza................................................................................................ 59

eg) Prístup k záznamom v produkčnej databáze Clas01................................................................. 61

eh) Autonómnosť agiend v rámci spoločnej databázy Clas01................................................... 64

ei) Súborný katalóg monografií a seriálov........................................................................................... 64

ej) Príklad nastavenia prostredia pre súborný katalóg seriálov......................................... 66

ek) Popis organizačného prostredia............................................................................................................ 72

Manažment projektu Virtua - princípy....................................................................................................... 72

Riadenie projektu od januára 2005................................................................................................................. 73

Riadenie prevádzky systému Virtua............................................................................................................. 73

Riadenie prevádzky systému v SNK................................................................................................................. 74

Partnerské knižnice................................................................................................................................................ 74

Zmluvy.............................................................................................................................................................................. 74

el) Rámcové vymedzenie činnosti pracovných skupín....................................................................... 75

em) Manažment projektu na úrovni KIS3G................................................................................................ 78

en) Manažment projektu na úrovni lokálnej knižnice KIS3G....................................................... 78

eo) Schéma organizácie manažmentu projektu Virtua.................................................................. 79

ep) Povinnosti zúčastnených strán.............................................................................................................. 80

Zodpovednosť za obsah záznamu................................................................................................................. 80

Zodpovedné strany.................................................................................................................................................. 80

Agentúrou pridelené údajové prvky............................................................................................................ 80

Riadený zoznam údajov....................................................................................................................................... 80

Národné a medzinárodné štandardy v KIS3G......................................................................................... 81

Štandardy MARC....................................................................................................................................................... 81

Požiadavky na úroveň záznamu.................................................................................................................... 81

er) Špecifikáciu programových prostriedkov........................................................................................ 82

Základné požiadavky na systém................................................................................................................... 82

f) Potreba vývojových prostriedkov.......................................................................................................... 87

g) Postup riešenia projektu a časový harmonogram jednotlivých etáp riešenia....... 87

1. etapa (2000)................................................................................................................................................................. 87

2. etapa (2001)................................................................................................................................................................. 87

3. etapa (2002)................................................................................................................................................................. 87

4. etapa (2003)................................................................................................................................................................. 88

5. etapa (2004)................................................................................................................................................................. 88

6. etapa (2004 a n. – fáza implementácie)..................................................................................................... 88

7. etapa 2005 – 2006........................................................................................................................................................ 88

h) Plán finančného zabezpečenia riešenia projektu........................................................................... 89

ha) Lokálne náklady (v jednotlivých knižniciach KIS3G)............................................................... 89

hb) KIS3G............................................................................................................................................................................ 91

Nadobúdacie spoločné náklady - softvér............................................................................................... 91

Nadobúdacie spoločné náklady - hardvér.............................................................................................. 91

Spoločné náklady od roku 2005 (z rozpočtu SNK na informatizáciu knižníc).................. 91

Rozpočet na prostriedky optimalizácie hardvéru............................................................................. 92

i) Plán personálneho zabezpečenia riešenia projektu...................................................................... 97

j) Analýzu možných rizík...................................................................................................................................... 103

k) Riešenie bezpečnosti a ochrany informačného systému.......................................................... 103

l) Postup zavádzania nového informačného systému.................................................................... 106

Kódy lokácií KIS3G v systéme Virtua (D. Katuščák, 19. januára 2005)...................................... 116

Príloha 1 Softvér pre malé a stredné knižnice SR.............................................................................. 122

Podstata návrhu.................................................................................................................................................... 122

Úvod................................................................................................................................................................................. 122

Zdôvodnenie............................................................................................................................................................... 123

Stratégia softvérovej podpory malých a stredných knižníc na báze CDS/ISIS............. 124

Časový plán................................................................................................................................................................ 124

Finančné zabezpečenie......................................................................................................................................... 125

Príloha 2 Základné právne dokumenty KIS3G......................................................................................... 126

Zmluva o založení záujmového združenia právnických osôb KIS3G (§ 20f – § 20j OZ)... 128

Stanovy záujmového združenia Konzorcium KIS3G......................................................................... 131

Názov združenia.................................................................................................................................................... 131

Poslanie a predmet činnosti združenia Konzorcium KIS3G......................................................... 131

Sídlo združenia Konzorcium KIS3G.............................................................................................................. 131

Členovia združenia Konzorcium KIS3G..................................................................................................... 131

Formy členstva........................................................................................................................................................ 132

Vznik členstva.......................................................................................................................................................... 133

Ukončenie členstva............................................................................................................................................... 133

Práva a povinnosti členov................................................................................................................................ 134

Orgány združenia Konzorcium KIS3G a ich pôsobnosť................................................................... 134

Valné zhromaždenie Konzorcia KIS3G....................................................................................................... 134

Úlohy a pôsobnosti valného zhromaždenia Konzorcia KIS3G.................................................. 136

Rada združenia Konzorcium KIS3G.............................................................................................................. 136

Úlohy a pôsobnosti Rady združenia Konzorcium KIS3G................................................................ 137

Význačné povinnosti jednotlivých členov Rady združenia Konzorcium KIS3G............. 137

Revízna komisia združenia Konzorcium KIS3G..................................................................................... 139

Rozhodcovská komisia združenia Konzorcium KIS3G.................................................................... 139

Princípy fungovania združenia Konzorcium KIS3G........................................................................... 139

Spôsob zrušenia Združenia Konzorcium KIS3G..................................................................................... 141

Prihláška do Združenia „Konzorcium KIS3G“........................................................................................ 142

Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR 143

Príloha 3 Vzťah projektu KIS3G k rezortnej časti štátneho informačného systému MKSR a k projektu Register kultúry......................................................................................................................................................... 146

Komisia pre informatizáciu rezortu kultúry (KIRK)........................................................................................... 146

Pôsobnosť MK SR v oblasti knižničného systému............................................................................... 146

Doteraz schválené projekty a koncepcie informačných systémov v gescii Ministerstva kultúry............... 148

Register kultúry..................................................................................................................................................... 149

Vzťahy projektu KIS3G a projektu Register kultúry........................................................................ 150

Príloha 4 Slovenská digitálna knižnica (SDK/VIKS)........................................................................... 154

Projekt VIKS a kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky.................................................................................. 154

Prehistória projektu VIKS....................................................................................................................................... 156

Ciele projektu VIKS.................................................................................................................................................. 156

Definícia, obsah a forma virtuálnej knižnice....................................................................................................... 157

Digitalizované materiály......................................................................................................................................... 158

Digitalizácia a ochrana........................................................................................................................................... 159

Originálne digitálne materiály............................................................................................................................... 160

Kultúrne informačné a vzdelávacie entity............................................................................................................ 161

Všeobecná dostupnosť.............................................................................................................................................. 162

Kultúrny webovský portál Memoria slovaca....................................................................................................... 163

Štruktúra..................................................................................................................................................................... 163

Národná digitálna knižnica vysokoškolských záverečných a dizertačných prác (ETDSK). (Slovenský projekt ETDSK)............................................................................................................................................................ 165

Ciele projektu ETDSK.............................................................................................................................................. 165

Zdôvodnenie projektu ETDSK............................................................................................................................ 166

Výstupy projektu ETDSK....................................................................................................................................... 166

Terminológia ETDSK............................................................................................................................................... 166

Akademické knižnice a ETDSK.......................................................................................................................... 167

Problémy, ktoré treba riešiť a zahrnúť do projektu ETDSK a manuálu ETDSK............. 167

Integrovaný knižničný informačný systém VIRTUA a NDLTD...................................................... 169

Príklady........................................................................................................................................................................ 169

Fulltextové indexovanie v systéme Virtua........................................................................................... 175

Bibliografické odkazy k NDLTD...................................................................................................................... 175

Príloha 5 Formát MARC 21 pre bibliografické údaje......................................................................... 176

Lokálne tagy Virtua............................................................................................................................................. 181

Príloha 6 Príklady formulárov Virtua na vstupné spracovanie údajov........................ 183

Formulár pre knihy............................................................................................................................................... 183

Formulár pre seriály........................................................................................................................................... 184

Formulár pre počítačové súbory................................................................................................................. 185

Formulár pre článok........................................................................................................................................... 186

Formulár pre hudobninu................................................................................................................................... 187

Formulár pre mapu................................................................................................................................................ 188

Formulár pre zmiešaný materiál................................................................................................................ 189

Príklady úplných záznamov MARC 21........................................................................................................ 190

Príloha 7 Anglo-americké katalogizačné pravidlá........................................................................ 201

Podstata návrhu.................................................................................................................................................... 201

Zdôvodnenie................................................................................................................................................................ 201

Návrh uznesenia (ÚKR a MKSR)........................................................................................................................ 202

Príloha 8 Záväzné zásady spracovania dokumentov vo Virtue.............................................. 203

Všeobecné zásady................................................................................................................................................... 203

Katalógy knižníc....................................................................................................................................................... 203

Bibliografická databáza.......................................................................................................................................... 203

Formát......................................................................................................................................................................... 203

Katalogizačné pravidlá........................................................................................................................................... 203

Rozsah záznamu......................................................................................................................................................... 204

Lokálne úpravy.......................................................................................................................................................... 204

Návestie....................................................................................................................................................................... 204

Tag 008........................................................................................................................................................................ 204

Kód krajiny publikovania....................................................................................................................................... 204

Kódy lokácií................................................................................................................................................................... 204

Sigly knižníc................................................................................................................................................................... 205

Signatúry......................................................................................................................................................................... 205

Čiarový kód.................................................................................................................................................................... 206

Validácia....................................................................................................................................................................... 206

Autority............................................................................................................................................................................ 206

Súborné katalógy..................................................................................................................................................... 207

Príloha 8, zásady. Vzťahy: bibliografický záznam, holdingový záznam, záznam exemplára 208

Holdingový záznam.............................................................................................................................................. 209

Holdingový záznam v zdieľanom katalógu knižníc...................................................................... 209

Pole 856............................................................................................................................................................................ 210

Holdingové informácie v bibliografických databázach............................................................ 210

Záznam exemplára..................................................................................................................................................... 210

Príloha 8, zásady MARC 21 Návestie............................................................................................................... 212

Príloha 8, zásady MARC 21 pole 008................................................................................................................. 213

Príloha 9 Príklad zmluvy s partnerskou organizáciou KIS3G.................................................. 216

Príloha 10 Server pre projekt KIS3G............................................................................................................... 224

. 226

Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Topológia uzlov SANET. 29

Obrázok 2 Telekomunikačná infraštruktúra pre KIS3G.. 32

Obrázok 3 Základná architektúra systému Virtua.. 55

Obrázok 4 Klient systému Virtua, komunikácia klienta so servrom a databázami cez protokoly Z 39.50, TCP/IP 55

Obrázok 5 Systémový klient Virtua na nastavovanie parametrov systému v databáze Oracle 56

Obrázok 6 Webovský prehliadač Chameleon iPortal - schéma vzťahov klient – server - databáza, protokoly http, TCP/IP, Z 39.50. 56

Obrázok 7 Systém Chameleon iPortal a InfoStation – generovanie správ, hlásení. 57

Obrázok 8 Štruktúra vzťahov medzi údajmi o seriáloch.. 64

Obrázok 9 Procedúra katalogizácie do súborného katalógu 1. 68

Obrázok 10 Procedúra katalogizácie do súborného katalógu 2. 69

Obrázok 11 Procedúra katalogizácie do súborného katalógu 3. 70

Obrázok 12 Procedúra katalogizácie do súborného katalógu 4. 71

Obrázok 13 Schéma organizácie manažmentu projektu Virtua.. 79

Obrázok 14 Harmonogram implementácie systému Virtua v knižniciach KIS3G (marec – máj 2004) 108

Obrázok 15 Súborný katalóg NDLTD Virtua.. 171

Obrázok 16 Zoznam mien autorov (hľadáme Gross, Markus ). 171

Obrázok 17 Zobrazenie záznamu: Autor, Názov, Vydavateľské údaje, Multimédiá – link (parametrizovateľné). Záznam s abstraktom. Na konci je linka na úplný text. 172

Obrázok 18 Zobrazenie toho istého záznamu v MARC 21. V poli 856 je linka na úplný text. 173

Obrázok 19 Cez linku v tagu 856 sa dostaneme na stránku vysokej školy do plného textu (formát PDF, na obrazovke hore). Prístup môže byť voľný alebo kontrolovaný (heslo, login). 174

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Finančné prostriedky v roku 2003 na nákup knižničných fondov v prepočte na 1 obyvateľa (EUR) 16

Tabuľka 2 Počet knižničných jednotiek v roku 2003 na jedného obyvateľa.. 16

Tabuľka 3 Pripojenie verejných knižníc v roku 2001 na internet v %... 17

Tabuľka 4 Počet používateľov a návštevnosť knižníc v rokoch 1990, 2001, 2003. 17

Tabuľka 5 Návštevnosť knižníc a iných kultúrnych zariadení 2001/2003. 18

Tabuľka 6 Informačné technológie vo vedeckých knižniciach v roku 2003 (podľa štatistiky SNK za rok 2003) 22

Tabuľka 7 Informačné technológie v špeciálnych knižniciach v roku 2003 (podľa štatistiky SNK za rok 2003) 22

Tabuľka 8 Informačné technológie v akademických knižniciach (podľa štatistiky SNK za rok 2003) 23

Tabuľka 9 Informačné technológie vo verejných knižniciach v roku 2003 (podľa štatistiky SNK za rok 2003) 25

Tabuľka 10 Príklad lokálnych nákladov. Kalkulácia nákladov na telekomunikačnú infraštruktúru a osobné počítače v knižniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja (SKK) 31

Tabuľka 11 Prehľad obsahu produkčnej databázy Clas01. 63

Tabuľka 12 Rámcové vymedzenie činnosti pracovných skupín.. 75

Tabuľka 13 Prehľad hlavných etáp implementácie systému Virtua v KIS3G.. 106

Tabuľka 14 Implementácia systému Virtua.. 107

Tabuľka 15 Kódovník organizácií a organizačných útvarov KIS3G, 116

Tabuľka 16 Kódovník k špeciálnej dokumentácii „Zdieľaná knižnica KNIHA SK“ v rámci Slovenskej chemickej knižnice. 120

Tabuľka 17 Projekty informatizácie v rezorte kultúry. 148

Tabuľka 18 Prehľad druhov kultúrnych entít a ich gescia za hnuteľné a nehnuteľné kultúrne a vedecké dedičstvo.. 162

Predhovor

V procese rozvoja znalostnej a informačnej spoločnosti majú svoje nezastupiteľné miesto knižnice. Potvdil to naposledy v záverečnej deklarácii Svetový summit o informačnej spoločnosti konaný v Ženeve v decembri roku 2003 (WSIS)[1].

V rozvinutých krajinách sa knižnice a knižničné systémy považujú za prirodzené, spoľahlivé, dobre fungujúce tradične etablované inštitúcie, ktoré zohrávajú najmä v sektore vedy, výskumu, vzdelávania a všeobecnej kultúry kľúčovú úlohu. Sú zdrojmi poznatkov, informácií a vzdelávania.

Knižnice sa menia. Stávajú sa z nich otvorené inštitúcie, ktoré sa už nespoliehajú iba na vlastné knižničné fondy. Musia sa vyrovnať s rastom objemu a diverzitou tradičných (papierových) i netradičných (najmä elektronických) dokumentov. Musia kooperovať a vymieňať si informácie a dokumenty bez ohľadu na geografické, politické a kultúrne hranice a v čoraz väčšej miere musia zabezpečovať služby z externých informačných zdrojov. Z prevažne uzavretých inštitúcií na zhromažďovanie, spracúvanie a uchovávanie fondov sa budujú otvorené inštitúcie, ktoré sprostredkúvajú a dodávajú informácie prostredníctvom najnovších technológií, ktoré prinášajú digitálny obsah pre globálne siete.

Predložený materiál je vypracovaný v súlade s Vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 283/1996 Z. z. z 30. septembra 1996, ktorou sa ustanovujú náležitosti projektu časti štátneho informačného systému a postup pri jeho vypracúvaní a schvaľovaní v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme. Stratégia informatizácie na Slovensku sa bude v rámci EU rozvíjať prostredníctvom osobitného splnomocnenca vlády pre informatizácie a bude zameraná na informačné systémy verejnej správy a plnenie Akčného plánu informatizácie.[2]

V zmysle § 2 vyhlášky č. 283/1996 Z. z. (Projekt informačného systému) predložený materiál nadväzuje na staršie projekty informatizácie knižníc, ktoré vznikli v rámci rezortu kultúry a ktoré sa pokúšali vopred definovať knižničný systém ako informačný systém tvoriaci súčasť štátneho informačného systému.

Ťažiskom predloženého materiálu je projekt KIS3G (Knižnično-informačný systém tretej generácie) a projekt implementácie spoločného knižničného softvéru Virtua v Knižničnom systéme Slovenskej republiky v rámci združenia KIS3G. Projekt KIS3G nedefinuje vopred informačný systém. Vychádza z reality, že Slovenská národná knižnica, ako aj iné knižnice a inštitúcie, už má od začiatku roku 2004 v súčasnosti k dispozícii už existujúci informačný systém Virtua ako výsledok mnohoročných a hlbokých analýz, projektov a programovania, ktoré sa na Slovensku nikdy neuskutočnili v takom rozsahu a kvalite, v akej boli uplatnené v spoločnom softvéri Virtua.

KIS3G je projekt štátneho informačného systému združujúci subjekty, ktoré sa rozhodli používať softvér Virtua.

Virtua je integrovaný knižnično-informačný systém, ktorý Slovenská národná knižnica obstarala pre knižnice na Slovensku v súlade s uznesením vlády SR č. 801/2002.

Predložený projekt je vypracovaný v súlade s aktuálnou koncepciou štátneho informačného systému a s koncepciami častí štátneho informačného systému, ktoré patria do kompetencie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

1 Identifikácia projektu

a) Názov predkladateľa a jeho adresa

Slovenská národná knižnica v Martine

Námestie J. C. Hronského 1

03601 Martin

b) Názov projektu

Projekt informatizácie knižníc Slovenskej republiky

Podnázov projektu

Projekt Knižnično Informačného Systému Tretej Generácie (KIS3G) a implementácie spoločného integrovaného systému Virtua v Knižničnom systéme Slovenskej republiky

c) Typ projektu

Medzirezortný projekt, ktorý si vyžaduje v procese prevádzkovania informačné väzby medzi štátnymi orgánmi rôznych rezortov; projekt má väzby na orgány štátnej správy a miestnej samosprávy, na subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti verejných a štátnych vysokých škôl, vyššie územné celky, obce a mestá.

d) Meno zodpovedného pracovníka, jeho funkcia, číslo telefónu, fax a elektronická pošta

Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

generálny riaditeľ

číslo telefónu: 00421 43 4237 407

fax: 00421 43 4237 407

elektronická pošta: katuscak@snk.sk

e) Rámcové vymedzenie cieľov informačného systému

1. Získavať, spracúvať, uchovávať a sprístupňovať informácie o všetkých druhoch dokumentov a iných materiálov, ktoré sú predmetom profesionálnej činnosti knižníc, múzeí, galérií a iných inštitúcií,

2. realizovať tvorbu, uchovávanie a sprístupňovanie digitálneho obsahu v knižniciach; stimulovať rozvoj a rozširovanie európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach, podporovať jazykovú rozmanitosť informačnej spoločnosti, podieľať sa na tvorbe európskej digitálnej zbierky kľúčových databáz,

3. realizovať základné funkcie digitálnej knižnice Slovenska pre oblasť dokumentácie kultúrneho a vedeckého dedičstva Slovenskej republiky,

4. vytvárať otvorený informačný systém knižníc SR s medzinárodnými väzbami,

5. vybudovať knižnično-informačné služby na báze moderných počítačových a telekomunikačných prostriedkov,

· dosiahnuť, aby sa knižnice ako informačné a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom svojich služieb aktívne podieľali na formujúcej sa znalostnej a digitálnej ekonomike,

dosiahnuť, aby občania získavali v knižniciach a knižničných systémoch potrebné dokumenty, poznatky a informácie, ktoré im umožnia obstáť v konkurencii na pracovné miesta,

6. digitalizáciou zabezpečiť fyzickú ochranu a sprístupňovanie historických knižničných dokumentov, historických fondov a ohrozených dokumentov, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva SR,

7. zabezpečiť integrovaný prístup k zbierkam a materiálom, ktoré sa nachádzajú v knižniciach, múzeách a galériách najmä na účely vzdelávania, samostatne a v spolupráci s európskymi partnermi pripravovať a realizovať projekty digitalizácie kultúrneho obsahu,

8. znížiť viacnásobné náklady knižníc na spracovanie a využívanie dokumentov v celoslovenskom meradle, zaviesť systém kooperatívnej katalogizácie a zlepšiť služby medziknižničnej výpožičnej služby s využitím súborného katalógu (súborných databáz) knižníc Slovenskej republiky,

9. zabezpečiť permanentné vzdelávanie a preškoľovanie knihovníkov v oblasti aplikácie štandardov v knižnično-informačných procesoch, nových informačných technológií a kvalifikovanej obsluhy a poradenstva pri využívaní informačných zdrojov prostredníctvom internetu,

10. zvyšovať informačnú a komunikačnú gramotnosť používateľov knižníc smerujúcu k celoživotnému využívaniu informačných zdrojov v profesijnom, spoločenskom i osobnom živote,

11. zabezpečiť v knižniciach miesta pre verejný prístup občanov na internet,

12. zabezpečiť sprístupnenie informácií z oblasti verejnej správy poskytovaných podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,

13. zladiť najbližšie kroky v oblasti informatizácie knižníc a využívania IKT s vývojom v Európe, najmä s iniciatívou eEurope, Cultivate, Digicult, Minerva, The European Library a i.

f) Používatelia informačného systému

KIS3G je projekt knižnično-informačného systému SR, je súčasťou štátneho informačného systému a zabezpečuje verejné informačné služby prostredníctvom integrovaného softvéru systému Virtua.

Používateľmi informačného systému sú najmä:

1. všetky knižnice Knižničného systému Slovenskej republiky pôsobiace v zmysle zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach,

2. knižnice Knižničného systému Slovenskej republiky v zmysle zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach, ktoré sú členskými knižnicami združenia KIS3G a rozhodli sa používať spoločný integrovaný knižničný systém Virtua,

3. múzeá, archívy, galérie a iné kultúrne, informačné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa pripoja k združeniu KIS3G,

4. používatelia a čitatelia, ktorí sú prihlásení v jednotlivých knižniciach knižničného systému Slovenskej republiky,

5. všetci občania Slovenska,

6. používatelia z ostatných krajín Európskej únie a zo zahraničia.

Priame využívanie spoločného softvéru Virtua na informatizáciu bežných knižničných procesov je umožnené organizáciám podľa veľkosti a špecializácie fondov, najmä pre vedecké knižnice, akademické knižnice, špeciálne knižnice, verejné regionálne (krajské) knižnice a verejné mestské knižnice, múzeá, galérie. Pripojenie obecných knižníc sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na efektívnosť a operatívnosť fungovania knižnice.

Spoločný centralizovaný softvér Virtua je určený pre knižnice Knižničného systému Slovenskej republiky v zmysle uznesenia vlády SR č. 801/2002. Účasť knižníc na projekte KIS3G a na využívaní spoločného softvéru je určená právnymi predpismi. Členské knižnice KIS3G majú rôznu hospodársko-právnu formu a rôznych zriaďovateľov, ktorí sa suverénne rozhodnú, či k projektu pristúpia alebo nie. Účasť na projekte je možná pre všetky knižnice financované z verejných zdrojov bez ohľadu na ich rezortnú príslušnosť. Spoločný softvér budú využívať všetky knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti MKSR.

Vzťahy kooperácie medzi knižnicami používajúcimi spoločný softvér Virtua a knižnicami, ktoré používajú iný softvér sa budú riešiť individuálne na základe dvojstranných dohôd o spolupráci.

Pre tzv. malé knižnice, najmä menšie obecné knižnice a špeciálne knižnice alebo menšie organizácie s fondom menším ako 10 000 jednotiek (nezáväzná orientačná hranica) odporúča Slovenská národná knižnica používať softvér Unesco Winisis.

Príslušný návrh obsahuje príloha. Pozri: Príloha 1 Softvér pre malé a stredné knižnice SR

g) Prevádzkovateľ informačného systému Virtua

Zodpovedným prevádzkovateľom informačného systému Virtua, ktorý je spoločným softvérom slúžiacim pre knižnice Slovenskej republiky je Slovenská národná knižnica v Martine.

Prevádzkovateľom častí informačného systému Virtua môžu byť organizácie, s ktorými Slovenská národná knižnica uzatvorí zmluvy o spolupráci a dohodne s nimi správu a prevádzkovanie určitých komponentov informačného systému.

Príslušný návrh na zriadenie Združenia „Konzorcium KIS3G“ obsahuje príloha. Pozri: Príloha 2 Základné právne dokumenty KIS3G

2 Odôvodnenie projektu

a) Ciele rezortu, ktoré má projekt podporovať

Projekt podporuje ciele rezortu kultúry ako aj rezortov, ktoré majú vo svojej pôsobnosti knižnice zriadené alebo založené v súlade so zákonom 183/2000 Z. z. o knižniciach. Iniciátorom projektu je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Slovenská národná knižnica ako štátna rozpočtová organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré zodpovedá za rezortnú časť budovania štátneho informačného systému a informatizáciu v kultúre. Na zabezpečenie úloh v oblasti informatizácie minister kultúry zriadil Komisiu pre informatizáciu rezortu kultúry.

Príslušné návrhy týkajúce sa vzťahov projektu KIS3G s rezortnými časťami štátneho informačného systému MKSR obsahuje príloha. Pozri: Príloha 3 Vzťah projektu KIS3G k rezortnej časti štátneho informačného systému MKSR a k projektu Register kultúry

b) Analýza súčasného stavu informatizácie knižníc

Znalostná a digitálna ekonomika, ktorá sa považuje v Politike informatizácie spoločnosti za základné východisko pre rozvoj informačnej spoločnosti, sa viaže na explozívny rast vedeckých poznatkov a na rýchly vývoj informačných a komunikačných technológií. Rast poznatkov v spojení s informačnými a komunikačnými technológiami dáva časti civilizácie a svetovej ekonomike nový charakter. Súčasné spoločnosti rozvinutých krajín prechádzajú najväčšou zmenou od čias priemyselnej revolúcie. Podstatou tejto zmeny je, najmä v dôsledku masového uplatňovania informačných a komunikačných technológií, postupný prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej a znalostnej spoločnosti. Prebieha proces informatizácie spoločnosti a posun k spoločnosti znalostí, v ktorom má svoje nezastupiteľné miesto kultúra, veda, školstvo a príslušné inštitúcie a systémy.

S týmto vývojom v rozvinutom svete v určitom zmysle na Slovensku kontrastuje nová priemyselná vlna (napr. automobilový priemysel) pre ktorú je príznančná nie sofistikovaná výroba založená na znalostiach a informatizácii ale na montážnej strojárenskej výrobe. Kým v iných krajinách prechádzajú alebo prešli od priemyselnej spoločnosti k informačnej, u nás namiesto rozvoja spoločnosti založenej na vedomostiach (knowledge society) vstupujeme práve do renesancie priemyselnej spoločnosti (industrial society). Priemyselná výroba, ktorá sa na Slovensku úspešne rozvíja v poslednom čase najmä vďaka masívnym zahraničným investíciám bude mať pre Slovensko trvalejší význam len vtedy, ak bude prepojená a podporená rozvojom ľudských zdrojov, reformou školstva, rozvojom znalostnej ekonomiky založenej aj na informačnej podpore vedy, vzdelania, priemyslu a služieb.

Jedným z najdôležitejších ukazovateľov stavu a postavenia kultúry na Slovensku je stav a postavenie inštitúcií a systémov, ktorých hlavnou úlohou je získavať, zhromažďovať, ochraňovať a sprístupňovať dokumenty a zbierky. Ide najmä o knižnice, múzeá a galérie, ako aj organizácie, ktoré zabezpečujú pamiatkovú starostlivosť. Z globálneho pohľadu ide o inštitúcie a systémy, ktorých predmetom sú informácie, poznatky, dokumenty, pamiatky, ktoré sú na jednej strane integrálnou súčasťou európskej kultúry a na druhej strane tvoria základ špecifickej slovenskej kultúrnej identity.

V celom sektore kultúry, najmä však v oblastiach kultúrneho dedičstva, teda v systéme knižníc, múzeí a pamiatkovej starostlivosti, sa predovšetkým po roku 1998 uskutočnil rad prelomových zmien. Boli prijaté nové zákony, ktoré sa stali základom stabilizácie systémov a inštitúcií, predpokladom ich sfunkčnenia a zvýšenia ich spoločenského dosahu, profesionálnej úrovne a ďalšieho rozvoja. Po dôležitých transformačných krokoch v kultúre nás čaká aj transformácia jej technologickej štruktúry a infraštruktúry najmä v tých podsystémoch kultúry, ktoré sú zákonite spojené s využívaním progresívnych, najmä informačných a komunikačných technológií.

Akčný plán eEurope+ stanovuje kandidátskym krajinám úlohu:

„stimulovať rozvoj a rozširovanie európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach a podporovať jazykovú rozmanitosť informačnej spoločnosti, vrátane podpory využívania informácií verejného sektora a zriadiť európsku digitálnu zbierku kľúčových databáz“.

Knižničný systém Slovenskej republiky nebude schopný plnohodnotne napĺňať túto strategickú úlohu bez dôkladnej kvalitatívnej zmeny z hľadiska obsahovej, technickej i technologickej stránky. Zámerom knižníc je integrovaný program elektronizácie a internetizácie knižníc tak, aby jeho realizácia umožnila nielen zlepšenie verejných knižnično-informačných služieb pre obyvateľov Slovenskej republiky, ale aj plnenie našich záväzkov v súvislosti s európskymi a svetovými integračnými ambíciami.

Stratégia informačnej spoločnosti nemôže byť zameraná len na zabezpečenie technických aspektov modernej telekomunikačnej infraštruktúry, ale musí sa orientovať na oblasť spracovania, sprístupňovania a využívania informačných zdrojov a najmä sprístupňovanie digitálneho obsahu. Základné prvky v informačnej infraštruktúre predstavujú knižnice všetkých typov, prepojené počítačovými sieťami do tzv. globálnej virtuálnej knižnice. Aj preto je v podmienkach Slovenskej republiky v zákone č. 183/2000 Z. z. o knižniciach definovaný knižničný systém ako súčasť štátneho informačného systému podľa zákona č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

Knižnice, ako kultúrne, informačné a vzdelávacie inštitúcie zabezpečujú v kultúrnej Európe popri iných inštitúciách ústavné práva občanov na informácie.

Mnohé demokracie rástli s knižnicami. Dokonca aj v prvej československej republike patrili knižnice, takpovediac, k štátnym prioritám. Svedčí o tom fakt, že podľa československého knižničného zákona z roku 1919 bola každá obec povinná zriadiť a prevádzkovať knižnicu.

Knižnice sú potrebné a nemôžu existovať bez financovcania z verejných zdrojov. Naše knižnice poskytnú ročne státisíce výpožičiek a ďalších služieb a zasahujú všetkých občanov Slovenska.

Akékoľvek obmedzovanie fungovania knižníc prostredníctvom ďalšieho redukcie ich financovania znamená zánik ďalších knižníc alebo aspoň ich znefunkčnenie. V roku 2004, vďaka rozumnej koncepcii grantového a dotačného systému došlo k pozitívnemu zvratu, ktorý je prísľubom do budúcnosti.

Na Slovensku máme napriek všetkým ťažkostiam vybudovaný dobrý knižničný systém, v ktorom je národná knižnica, vedecké knižnice, akademické knižnice, vyše 2 tisíc verejných knižníc, niekoľko tisíc školských a mnoho špeciálnych knižníc. Žiaľ, vzhľadom na nedostatočné finančné zdroje sa naše knižnice pomaly a dostali v nákupe literatúry, ako aj v informatizácii a internetizácii na posledné miesta v Európe. Už niekoľko rokov sa naše knižnice a knihovníctvo nemôže porovnávať ani s knižnicami a knihovníctvom v Českej republike, hoci v minulosti sme v tejto oblasti boli v mnohých oblastiach lepší.

Knižničný systém Slovenskej republiky sa musí formovať ako systém otvorený smerom dovnútra ako aj smerom navonok. Ako celok je na jednej strane výkladnou skriňou našej duchovnej kultúry a na druhej strane je oknom do sveta iných kultúr.

To, čo platí o knižničnom systéme na Slovensku, platí aj o jeho podstatných súčastiach, ku ktorým v každom prípade patria aj knižnice, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, miest a obcí. Aj tieto knižnice sú na jednej strane oknom do sveta a na druhej strane výkladnou skriňou regiónov Slovenska, ich vzdelanosti, hospodárstva, vedy a kultúry. Cez knižnice, obrazne povedané, môžu občania pozerať do sveta a cez knižnice môže svet vidieť regióny.

Intelektuálne bohatstvo, poznatky, vedomosti a informácie zhromaždené v knižniciach od najstarších čias po súčasnosť na všetkých druhoch nosičov počnúc papierom a končiac elektronickými nosičmi nie sú určené len pre používateľov knižnično-informačných služieb na Slovensku, ale musia byť prístupné aj pre záujemcov z iných krajín.

Knižnice na Slovensku sú povinné zabezpečiť občanom Slovenska rýchly a kvalifikovaný prístup ku všetkým poznatkom a informačným zdrojom, ktoré zodpovedajú profilu našej kultúrnej, vzdelávacej a hospodárskej orientácie.

Slovenské knižnice a knihovníctvo zaostáva už nielen za vyspelými európskymi krajinami (Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a pod.), ale aj za krajinami, ktoré sú veľkosťou podobné Slovensku (Dánsko, Holandsko, Fínsko, Švajčiarsko, Portugalsko a pod. ), ba dokonca za viacerými postkomunistickými krajinami (Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a pod.). Pritom ani nespomíname výstavbu nových knižníc.

Za týmito krajinami sme zaostali prakticky vo všetkých podstatných ukazovateľoch, medzi ktoré patrí napr. získavanie dokumentov do knižníc (nákup literatúry), informatizácia, pripájanie knižníc na internet, ochrana dokumentov, nové formy knižničných a informačných služieb, sprístupňovanie externých informačných zdrojov, ochrana dokumentov, konzervovanie a reštaurovanie dokumentov, digitalizácia kultúrneho dedičstva a jeho prezentácia na internete.

Predstavitelia knihovníckej komunity v záujme občanov Slovenska, žiadajú, žiaľ, veľmi nesmelo, podstatné zlepšenie financovania knižničného systému Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o nákup literatúry, informačné technológie, pripájanie knižníc na internet, digitalizáciu zbierok národného kultúrneho dedičstva a nákup externých informačných zdrojov a databáz pre používateľov na Slovensku.

Nedocenenie financovania knižníc spôsobí, že naši občania nebudú mať dostatočný prístup k literatúre, poznatkom a informáciám. Dôsledkom podceňovania knižníc môže byť kultúrne a civilizačné zaostávanie Slovenska a jeho občanov.

Niekoľko štatistických ukazovateľov:

Tabuľka 1 Finančné prostriedky v roku 2003 na nákup knižničných fondov v prepočte na 1 obyvateľa (EUR)[3]

Slovensko

Česko

Rakúsko

Dánsko

Fínsko

0,16 (aj 03 verejné)

0, 31 (03 verejné + vedecké, pri kurze 40 Sk)

0,7 (03 verejné a bývalé vedecké spolu

0,68

11,61

7,00

Tabuľka 2 Počet knižničných jednotiek v roku 2003 na jedného obyvateľa

Slovensko

Česko

Rakúsko

Dánsko

Fínsko

3,44 verejné

6,40 verejné + vedecké

5, 98 verejné + bývalé vedecké

1,47

5,73

7,83

Tabuľka 3 Pripojenie verejných knižníc v roku 2001 na internet v %

Typ knižnice	Slovensko 2001	Slovensko 2003	Česko 2001	Česko 2003
Krajské	100,0	100,0	100,0	100,0
Regionálne (okresné)	100,0	100,0	95,8	100,0
Mestské	4,9	24,5	78,7	98,0
Obecné	0,6	1,73	60,8	25,0
Spolu	2,1	3,8	78,2	27,0

Od roku 1990 do roku 2001 poklesli fondy verejných knižníc o 7 %, čo v absolútnych číslach predstavuje pokles o 1 336 789 zväzkov.

Prírastky fondov v knižniciach v roku 2001 oproti roku 1990 poklesli o 58 %.

Podľa odporúčaní svetovej knihovníckej organizácie IFLA by sa mal ročne obnoviť fond v rozsahu 2 %.

Na Slovensku je to v období od roku 1990 do roku 2001 ročne iba 0,17.

V roku 1990 sa na nákup knižničných dokumentov vynaložilo 30,3 mil. Kčs, v roku 1995 46,3 mil. Sk a v roku 2001 36,4 mil. Sk. Ak by sa bol udržal trend z roku 1995 a zohľadnila by sa inflácia, knižnice by mali mať na nákup v roku 2001 64,8 mil. Sk, čo je takmer dvojnásobok oproti skutočnosti.

Nedostatok finančných prostriedkov na nákup knižničných dokumentov negatívne ovplyvňuje návštevnosť knižníc, čo má za následok pokles vypožičaných dokumentov.

Tabuľka 4 Počet používateľov a návštevnosť knižníc v rokoch 1990, 2001, 2003

Ukazovateľ	1990	2001	2003
Počet používateľov	953 000	678 637	619 367
Percento používateľov z celkového počtu obyvateľov	17,94 %	12,61 %	11,49%
Výpožičky	29 550 000	24 702 257	23 708 580

Aj keď počet používateľov verejných knižníc za posledné roky neustále klesá, návštevnosť v nich je spomedzi významných kultúrnych zariadení v SR stále najvyššia. Vzhľadom na ich poslanie a významnú úlohu v rozvoji a udržiavaní demokratickej spoločnosti tým, že umožňujú každému slobodný prístup k informáciám si azda zaslúžia, aby vláda a miestne samosprávy aktívne podporovali ich rozvoj.

Tabuľka 5 Návštevnosť knižníc a iných kultúrnych zariadení 2001/2003

Ukazovateľ

Verejné knižnice

Divadlá

Galérie

Múzeá

Kiná

Počet návštev

6 843 282/

6 358 877

1 322 475/

1 387 003

369 447/

430 073

3 540 877/

3 886 928

2 847 567/

1 075 360

Počet návštev na jedného obyvateľa

1,27/

1,18

0,24/

0,26

0,07

0,079

0,70/

072

0,5/

0,2

ba) Súčasný stav informatizácie knižníc v Slovenskej republike

Knižnice Slovenskej republiky obsahujú obrovské množstvo dokumentov (cca 40 miliónov knižničných jednotiek). Ročne poskytujú milióny výpožičiek a informácií rôzneho druhu a podieľajú sa na výchove a vzdelávaní obyvateľstva. Efektívnosť ich činnosti je však relatívne nízka najmä v oblasti kooperatívneho spracovania a doplňovania fondov. Absencia moderných technológií a ich efektívneho využívania spôsobuje redundanciu v oblasti spracovania dokumentov, ako aj pomerne nízku mieru využívania existujúcich vonkajších informačných zdrojov.

Pre súčasnú transformáciu knižníc v Európe a vo vyspelých krajinách na celom svete je charakteristické, že knižničné služby sa poskytujú nielen na základe vlastných zbierok a knižničných fondov, ale že sa služby knižníc obohacujú o poskytovanie služieb na základe prístupu k zbierkam a fondom knižníc v regióne, krajine a na celom svete.

Knižnice zabezpečujú prístup k dokumentom, ktoré môžu byť fyzicky umiestnené kdekoľvek na svete. Knižnice pritom musia využívať informačné a komunikačné technológie. Je to dôsledok neustáleho zvyšovania rýchlosti generovania nových poznatkov a informácií v celosvetovom meradle.

Na celoslovenskej úrovni sa informatizácia a internetizácia dotýka všetkých knižníc, ktoré sú súčasťou Knižničného systému Slovenskej republiky. Knižničný systém tvoria v zmysle citovaného zákona č. 183/2000 Z. z. tieto typy knižníc:

Slovenská národná knižnica v Martine (1),
vedecké knižnice (12),
akademické knižnice (33 ústredných knižníc univerzít a fakúlt),
verejné knižnice (37 regionálnych knižníc, 106 mestských, 2713 obecných knižníc s profesionálnym zamestnancom, 2 276 obecných knižníc s neprofesionálnym zamestnancom),
školské knižnice (5 996 knižníc v základných a stredných školách),
špeciálne knižnice (Parlamentná knižnica (1), lekárske knižnice (122), technické knižnice (57), knižnice múzeí a galérií (78), vojenské a väzenské knižnice (33), knižnice ústavov, úradov, firiem, podnikov a pod.)

bb) Vplyv technológií na knižnice a problémy informatizácie a internetizácie

Knižnice sa chopili príležitostí, ktoré predstavuje uplatnenie nových technológií, ktoré spôsobujú prevrat v technických procesoch potrebných na poskytovanie služieb. Príkladom je zdieľaná katalogizácia, pri ktorej sa viacero knižníc podieľa na úlohe prípravy katalógových záznamov, aby sa vyvarovali viacnásobnej práci. Ďalšími príkladmi sú samoobslužné systémy na vypožičiavanie a vrátenie a bezpečnostné opatrenia. Knižničné materiály sú dosiahnuteľné pre používateľov bez ohľadu na geografickú polohu. "Knižnica bez stien", kedysi sen, sa teraz stáva skutočnosťou.

Rozhodujúcim prvkom pri budovaní kapacít sa stáva úloha knižnice ako miesta, kde ľudia v prívetivej atmosfére získavajú schopnosti pracovať s informačnými a komunikačnými technológiami. Technológie postupne menia životy používateľov knižníc, ktorí boli vo veľkej miere vylúčení z používania tradičných knižničných dokumentov, napríklad životy zrakovo postihnutých.

Novým nevyhnutným trendom je konvergencia spracovateľských a prezentačných procesov takzvaných pamäťových inštitúcií, vrátane niektorých druhov knižníc, archívov a múzeí. Cieľom je využiť nové technológie na sprístupnenie zbierok všetkých troch typov inštitúcií používateľom v jednej z nich, alebo diaľkovo zo všetkých z nich a prekonať odborový a agendový prístup pri zachovaní vedeckej a odbornej špecifickosti knižníc, múzeí a galérií..

Súčasný stav rozvoja informačných systémov knižníc je kritický vzhľadom na technickú a programovú nekompatibilitu, nízku úroveň kooperácie, nerozvinutú komunikačnú infraštruktúru a závažné nedostatky v koordinácii a využívaní elektronických informačných zdrojov a služieb.

Na celoslovenskej úrovni sa nevenovala v uplynulých rokoch dostatočná pozornosť dôslednej ekonomickej analýze variantov ďalšieho rozvoja informatizácie, a to tak z hľadiska nadobúdacích nákladov (investícií), ako aj dlhodobých nákladov na prevádzku, údržbu s osobitným zreteľom na manažment a rozvoj ľudských zdrojov (špecialisti, používatelia...).

Uplatňovanie informačnej techniky a technológie spravidla v knižniciach nesprevádzajú nevyhnutné organizačné zmeny a zmeny v manažmente technologických procesov, prípadne ďalšie inovácie v personálnom manažmente.

Získavanie a uplatňovanie informačnej techniky a technológie sa sústreďovalo predovšetkým na automatizáciu vnútorných procesov knižníc (akvizícia, katalogizácia, OPAC, výpožičky).

Orientácia knižníc a ich zriaďovateľov na finančne pomerne nákladnú automatizáciu vnútroknižničných procesov pri nedostatku odborníkov informatikov a pri nízkej úrovni preškoľovania súčasných zamestnancov neumožnila preukázateľnejšie zlepšovať knižnično-informačné služby občanom a rozvíjať kooperáciu knižníc.

Knižniciam v SR sa nepodarilo výraznejšie pokročiť v takých oblastiach informatizácie, ktoré predstavujú v rozvinutých krajinách už bežný štandard alebo dominantný trend. Ide napríklad o fungujúce národné súborné katalógy, ktoré znamenajú značnú úsporu prostriedkov na multispracovanie dokumentov a dobrý komfort pre používateľov knižníc. V Slovenskej republike ide aj o nerozvinuté a nekoordinované projekty digitalizácie zbierok knižníc a ich prezentáciu na internete.

Ide o nedostatočne riešené technologické vzťahy medzi knižnicami a vydavateľským a kníhkupeckým sektorom (elektronický obchod, CIP – katalogizácia v publikáciách, EDIFACT, existujúce problémy s včasným dodávaním zákonného deponátu (povinného výtlačku“ a pod.). Ide o pasivitu a nedostatočnú účasť a prieniky knižníc do systémov vzdelávania (knižnice existujú vedľa vzdelávacích inštitúcií a nie s nimi, hoci majú kľúčové miesto v systéme informatizácie vzdelávania - eLearning).

Knižnice nevyvíjali doteraz dostatočnú iniciatívu, ktorá by viedla k integrácii systémov, postupov a technológií spracovania a prezentácie dokumentov a zbierok v knižniciach, múzeách, galériách a archívoch.

Do projektov informatizácie spravidla nie sú zahrnuté problémy ochrany dokumentov a dlhodobého uchovávania a archivovania zbierok v knižniciach. Závažným nedostatkom je, že v oblasti informatizácie knižníc fakticky v knižniciach SR neexistuje inštitucionalizovaný a plánovaný výskum a vývoj.

Rovnako zatiaľ nie je dostatočne rozvinutý systém ďalšieho vzdelávania zamestnancov knižníc. Vzhľadom na nedostatočné platové podmienky je v knižniciach kritický nedostatok inovatívnych odborných zamestnancov, ktorí by na dostatočnej úrovni dokázali vymyslieť, implementovať a využívať informačné a komunikačné technológie a ktorí by boli nositeľmi inovácií.

Projekt KIS3G predstavuje alternatívu k lokálnym riešeniam a lokálnym systémom. Nevylučuje používanie lokálnych systémov.

V súčasnosti sa viaceré knižnice na Slovensku nachádzajú v situácii, keď sa rozhodujú o ďalšom smerovaní a rozsahu informatizácie vo svojich organizáciách. Na jednej strane existujú knižnice, ktoré majú viac alebo menej vhodný softvér, ktorý sa používa v rámci jednej organizácie. Takýto príklad predstavuje 6 knižníc, ktoré používajú integrovaný softvér Aleph, ako aj knižnice, ktoré používajú softvér VTLS, Virtua, Rapid Library, BIS, Biblis, Libris, Dawinci, CDS/ISIS, Winisis a pod.

Ročné poplatky, ktoré musia hradiť jednotlivé knižnice za softvér vyššej triedy (napr. VTLS, Aleph, Virtua, BIS a pod.) sa pohybujú zhruba od 400 000 do 700 000 Sk. Pritom ide o softvéry, ktoré vysoko prevyšujú schopnosti knižníc využívať ich plnú funkcionalitu. Lokálna implementácia softvérov je často veľmi zdĺhavá. K ročným servisným a licenčným poplatkom treba pripočítať náklady lokálny na hardvér (server), obsluhu, mzdové a prevádzkové náklady, servisné poplatky jednotlivých knižníc tej istej firme a pod.

Na druhej strane existuje mnoho knižníc, ktorým softvér, ktorý majú už nevyhovuje alebo nemajú žiadny softvér ani šancu v najbližšej dobe nejaký softvér získať.

Pre súčasnú etapu informatizácie knižníc na Slovensku je z globálneho pohľadu charakteristická vysoká nákladovosť, agendový prístup a obmedzená úroveň služieb.

Projekt KIS3G predstavuje pre slovenské knihovníctvo výzvu. Predpokladá vôľu a schopnosť kooperovať a koncentrovať prostriedky a sily na zvládnutie spoločného softvéru a naplno využívať jeho funkcionalitu.

Príkladmi podobného centralizovaného riešenia môžu byť viaceré projekty v zahraničí. V Kongresovej knižnici USA prešli z používania vyše desiatich lokálnych softvérov v jednej organizácii na používanie jedného spoločného softvéru Voyager. Pritom išlo o systémy, v ktorých boli desiatky miliónov záznamov v jednej organizácii. Iným príkladom je Fínsko, kde nahradili vyše desať lokálnych teritoriálne vzdialených softvérov jedným spoločným softvérom bežiacim na jednom stroji a používajú ho pre národnú, akademické a verejné knižnice. V lokálnych systémoch bolo asi 10 krát viac záznamov ako máme na Slovensku v súčasnosti v elektronickej forme.

Dobrým a povzbudzujúcim príkladom je aj implementácia systému Virtua na Univerzite Komenského v Bratislave, na ktorej beží v jednej báze a na jednom stroji 12 fakultných knižníc, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach Bratislavy a Slovenska. Systém pritom administruje jedna osoba....

Iné príklady predstavujú špeciálne systémy v bankovej alebo obchodnej sfére. Iste by nebolo účelné, aby napr. v každej lokálnej banke, železničnej stanici alebo pošte bol nainštalovaný samostatný lokálny systém na samostatnom servri a so samostatným obslužným personálom. Preto sa systémy centralizujú a centralizované riešenie nie je pre odborníkov žiadnym prekvapením. Výhrady k centralizovaným systémom majú viac psychologický ako odborný základ.

Projekt KIS3G samozrejme vyvoláva otázku, ktorú si kladú aj odborníci v iných krajinách. Ako ďaleko je možné ísť v centralizácii? Na túto otázku nevieme odpovedať, kým sa o takéto riešenie nepokúsime.

bc) Využívanie informačnej a komunikačnej technológie

Využívanie informačnej technológie v knižniciach ilustrujú nasledujúce tabuľky.

em) Manažment projektu na úrovni KIS3G

Tím VTLS a tím GIS3G tvoria jeden zmiešaný tím Manažment projektu, ktorý je na najvyššej úrovni zodpovedný za projekt a za úspešné osvojenie a využívania systému Virtua v knižniciach KIS3G.

Prehľadnú schému organizácie manažmentu projektu Virtua obsahuje Obrázok Schéma organizácie manažmentu projektu Virtua.

en) Manažment projektu na úrovni lokálnej knižnice KIS3G

Knižnice združenia “Konzorcium KIS3G” vyplnili tabuľky:

Knižnice združenia “Konzorcium KIS3G” – určenie zástupcov knižníc v manažmente projektu Virtua a číslo pracovnej skupiny, v ktorej bude mať knižnica kompetentného zástupcu. Knižnice združenia “Konzorcium KIS3G” v druhom stĺpci uvedú meno štatutárneho zástupcu knižnice alebo osoby, ktorá má v danej oblasti delegované právomoci. V treťom stĺpci uvedú číslo pracovnej skupiny zo zoznamu pracovných skupín na obrázku: Schéma organizácie manažmentu projektu Virtua.

2. Tabuľka Knižnice združenia “Konzorcium KIS3G” – určenie zástupcov knižníc v manažmente projektu Virtua a číslo pracovnej skupiny, v ktorej bude mať knižnica kompetentného zástupcu. Určiť kompetentných zástupcov do pracovných skupín.

Tabuľka Rámcové vymedzenie činnosti pracovných skupín – tabuľka obsahuje základné určenie obsahového zamerania činnosti pracovných skupín na základe dokumentácie k systému Virtua. Pracovné skupiny si vypracujú vecný a časový plán práce. Rozhodnú a preklade dokumentácie potrebnej pre implementáciu zvolených modulov. Dokumentáciu by mal osobne preložiť vedúci pracovnej skupiny. S prekladateľmi urobí zmluvu priamo VTLS.
Tabuľky – návrh členov pracovných skupín a zoznamy zamestnancov na školenia.

Každá knižnica predloží:

Zoznam všetkých organizačných útvarov organizácie a ich zaužívané skratky
Zoznam všetkých kódovníkov, z ktorých sa kódy vyskytujú v záznamoch v používaných systémoch (kódy a ich rozpis)

eo) Schéma organizácie manažmentu projektu Virtua

Obrázok 13 Schéma organizácie manažmentu projektu Virtua

ep) Povinnosti zúčastnených strán

Zodpovednosť za obsah záznamu

Formát MARC 21 pre bibliografické údaje slúži ako nástroj prenosu všetkých typov bibliografických údajov z akejkoľvek organizácie.

Vo všeobecnosti za obsah údajov, špecifikáciu údajov a prepis bibliografickej informácie v zázname môžu na základe preverenia zodpovedať strany, ktoré sú uvedené v nasledujúcej časti. Za obsah určitých údajov však zodpovedné strany môžu zodpovedať len v obmedzenom rozsahu, a to v prípadoch, keď ide o údaje agentúry prideľujúcej údaje alebo o údaje z riadeného zoznamu údajov.

Spracovatelia záznamov do syastému Virtua sú povinní rešpektovať Záväzné zásady spracovania dokumentov vo Virtue (pozri prílohu)

Zodpovedné strany

V nemodifikovanom zázname sa povinne identifikuje organizácia zodpovedná za obsah záznamu ako zdroj katalogizácie v 008/39 a/alebo 040 ǂa. Organizácia, ktorá je zodpovedná za obsah záznamu a prepis údajov ako prepisujúca zápis sa identifikuje ako prepisujúca agentúra v poli 040ǂc. V modifikovaných záznamoch sú za obsah záznamu kolektívne zodpovedné organizácie identifikované v poli 040 ǂa a ǂd (Značka agentúry, ktorá upravila (modifikovala) záznam).

Organizácie identifikované ako prepisujúce alebo modifikujúce agentúry v poli 040 ǂc a ǂd sú kolektívne zodpovedné za obsah údajov a prepis údajov.

Agentúrou pridelené údajové prvky

Údajový prvok pridelený agentúrou, je taký, ktorého obsah je určený oprávnenou agentúrou a za ktorý táto agentúra zodpovedá. Napr. za obsah poľa 222 (Kľúčový názov) zodpovedá Centrum ISSN. Týka sa to najmä súborného katalógu seriálov a spracovania seriálov KIS3GS. Aj keď tieto údaje prideľuje táto agentúra, do záznamu ich môže prepísať iná organizácia.

Riadený zoznam údajov

Určité údaje v riadených zoznamoch sú udržiavané agentúrami. Patrí k nim napr. MARC Kódovník geografických oblastí v poli 043 (Kód geografickej oblasti). Tieto údaje sa zaznamenávajú na úrovni poľa alebo podpoľa v MARC 21 len v súlade s takýmto riadeným zoznamom. Ak sú potrebné nejaké zmeny alebo doplnky, je nevyhnutné konzultovať ich s príslušnou agentúrou zodpovednou za zoznam kódov.

V zdužení KIS3G sa používajú kódovníky KIS3G:

1. KIS3G kódy krajín (ISO 3166-2)

2. KIS3G kódy jazykov

3. KIS3G kódy lokácií a organizačných jednotiek

4. KIS3G kódy rolí

Tieto kódovníky spravuje Slovenská národná knižnica v Martine.

Národné a medzinárodné štandardy v KIS3G

Formát pre výmenu informácií (Format for Information Exchange) (STN ISO 2709),

Pravidlá reprezentácie názvov krajín a geografických jednotiek: Časť 2 - Kódy geografických jednotiek (Code for the Representation of Names of Countries and their Subdivisions: Part 2, Country subdivision code) (ISO 3166-2)

Medzinárodné štandardné číslovanie kníh (ISBN) (ISO 2108)

Medzinárodné štandardné číslo hudobniny (ISMN) (ISO 10957)

Medzinárodný štandardný kód nahrávky (ISRC) (ISO 3901)

Medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN) (ISO 3297)

Reprezentácia dátumov a časov (ISO 8601)

(Identifikátor seriálového dokumentu a článku (SICI) (ANSI/NISO Z39.56))

Medzinárodné štandardné číslovanie technických správ (ISRN) (ISO 10444) a

Štandardy MARC

MARC 21 formát pre bibliografické údaje (dostupné v papierovej a elektronickej forme ako kontextovo-senzitívny help Virtua v slovenčine)

Formát MARC 21 pre autority (dostupné v elektronickej forme ako kontextovo-senzitívny help Virtua v slovenčine)

Formát MARC 21 pre klasifikačné údaje (preklad a vydanie v roku 2004)

Formát MARC 21 pre komunitné informácie (preklad a vydanie v roku 2004)

Formát MARC 21 pre holdingy (preklad a vydanie 2004)

Požiadavky na úroveň záznamu

Na zabezpečenie konzistencie katalogizačných agentúr sa pre projekt KIS3G určuje, že používateľské skupiny budú vytvárať záznamy na úplnej (maximálnej) úrovni ak sú organizáciami, ktoré kooperujú pri tvorbe Slovenskej národnej bibliografie alebo na jej bibliografických programoch. Ostatní účastníci projektu a používatelia systému Virtua vytvárajú povinne záznamy na minimálnej úrovni. Táto skutočnosť musí byť všeobecne známa všetkým výmenným partnerom. Za dodržanie tejto inštrukcie zodpovedajú správcovia báz údajov a spravovaných súčastí databáz (monografie, články, staré tlače, seriály a pod.) Všetky nové záznamy, ktoré sa vytvárajú od júna 2004 povinne prejdú pri ukladaní do databázy kontrolou, ktorú automaticky zabezpečuje softvér Virtua. Za správnosť údajov v databáze zodpovedajú správcovia súborných databáz, ktorých určuje gestorská organizácia.

er) Špecifikáciu programových prostriedkov

V procese obstarávania systému boli na spoločný softvér v súťažných podkladoch určené náročné kritériá (požiadavky na softvér), ktoré v plnej miere plní získaný softvér Virtua. Programové prostriedky sú záležitosťou dodaného softvéru. Uvádzame základné požiadavky na softvér. Ide o 133 základných požiadaviek, ktorým získaný softvér vyhovuje. Súťažné podklady obsahujú 882 presne špecifikovaných požiadaviek. Požiadavky sú súčasťou zmluvy o dodávke a je v zmluve je zabezpečená verifikovateľnosť a sankcie za eventuálne dodatočne zistené neplnenie nejakej požiadavky. Všetky požiadavky prešli verejnou diskusiou a boli dopracované na základe pripomienok a návrhov z knižníc. Sú aj súčasťou zmluvy s dodávateľom.

Základné požiadavky na systém

1. Hlavným dodávateľom (zmluvnou stranou) musí byť jedna spoločnosť, aj v prípade, že daný knižničný systém je dodávaný konzorciom

Architektúra a platforma systému

2. Uchádzač musí predložiť názornú schému častí integrovaného knižničného systému s platformami, ktoré využíva.

Funkcie

3. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu akvizícia

4. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu katalogizácia a správa autorít

5. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu výpožičky

6. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu MVS (medziknižničná výpožičná služba, ILL)

7. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu (Windows/Telnet) OPAC (online verejne prístupný katalóg)

8. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu správa seriálov

9. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu súborný katalóg

10. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu prístup konečného používateľa k databázam knižníc cez WWW

11. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu prístup k digitálnym zdrojom – knižničný portál

12. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu štatistiky a výkazy/správy

13. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu systémový manažment

14. Integrovaný knižničný systém musí obsahovať funkciu manažment zbierok (antitheft system, RFID vyraďovanie fondov, revízia fondov)

15. Všetky funkcie musia byť vzájomne integrované.

Štandardy

16. Syntax záznamov. Systém musí byť otvoreným systémom a podporovať otvorené de facto a medzinárodné de jure štandardy.

17. Syntax záznamov. Systém musí podporovať syntax záznamov MARC21 (aplikácie klienta aj servera)

18. Syntax záznamov. Štruktúra záznamu musí byť založená na implementácii medzinárodnej normy STN ISO 2709 Informácie a dokumentácia : Formát na výmenu informácií (Formát for Information Exchange).

19. Syntax záznamov. Systém musí podporovať export/konverziu MARC 21/XML

20. Syntax záznamov. Systém musí podporovať formáty na báze SGML (HTML, XML)

21. Systém musí podporovať komunikačný štandard TCP/IP

22. Operačný systém. Systém musí na strane servra využívať Unix

23. Operačný systém. Systém musí na strane klienta využívať Windows 2000 a vyššie

24. Transparentná interakcia s okolím. Systém musí využívať štandard ANSI/NISO Z39.50 (ISO 23950) (alebo jeho aktualizáciu) implementovaný podľa medzinárodného profilu Z39.50 Bath (verzia z marca 2003) a rozšírené služby: Update (aktualizácia) a Item Order (objednávanie dokumentov)

25. Transparentná interakcia s okolím. Systém musí povinne využívať štandard ISO 10161 (http://www.nlc-bnc.ca/iso/ill/standard.htm), SQL ANSI 92/SQLNET, ODBC, EDIFACT (www.editeur.org)

26. Systém musí byť schopný pracovať s rôznymi formátmi čiarových kódov napr. CODE 39, EAN-13, SICI/SISAC, Codabar.

Všeobecné rozhranie

27. Systém musí podporovať používateľské funkcie, ktoré sú efektívne a pohotové z hľadiska funkčnosti a jednoduchosti používania (bez nutnosti vykonávať kroky, ktoré spomaľujú prácu).

28. Systém musí mať grafické používateľské rozhranie (GUI).

29. Systém musí byť dodaný s kontextovo-senzitívnymi pomôckami (Help), ktoré poskytujú pomoc pri používaní systému.

30. Systém musí podporovať minimálne slovenský, nemecký, francúzsky a anglický jazyk. Prepínanie medzi jazykmi musí byť jednoduché.

Znakové sady

31. Systém musí mať na strane klienta a servra implementovaný Unicode (ISO 10646) minimálne na úrovni verzie 3.0.

32. Systém musí podporovať zápis údajov v znakovej sade UNICODE (ISO 10646) vo všetkých moduloch.

33. Systém musí podporovať zobrazovanie v znakovej sade UNICODE (ISO 10646).

34. Systém musí podporovať tlač znakovej sady UNICODE (ISO 10646) vo všetkých moduloch a v spojitosti so všetkými príkazmi na tlač.

35. Systém musí podporovať vstup a zobrazenie znakov cyriliky vo všetkých moduloch.

36. Klient Z39.50 a server Z39.50 musia byť schopné konvertovať z UNICODE do vnútornej znakovej sady a naopak.

37. Strany klienta a servera musia podporovať vyjednávanie o jazyku a znakovej sade podľa dohôd v skupine ZIG z januára 2000 (http://lcweb.loc.gov/z3950/agency/defns/charneg-3.html)

38. Systém musí byť schopný ignorovať diakritiku pri zostavovaní indexov kľúčových slov, zoznamov alebo vyhľadávacích indexov.

39. Systém musí byť schopný používať náhradné znaky (napr l pre poľské ł, c pre č, l pre ĺ, alebo formu ae namiesto ligatúry æ a podobne)

40. Knižnica musí mať možnosť špecifikovať poradie ligatúr a zložených znakov slovenskej abecedy ch, dz, dž.

41. Systém musí podporovať zápis údajov s použitím Unicode v pôvodnom jazyku dokumentu a/alebo popisu dokumentu v rámci jedného poľa a podpoľa.

42. Systém musí podporovať prevod znakov z 8-bitového do 16-bitového kódovania.

43. Systém musí podporovať dynamické prepínanie medzi jazykmi podľa preferencie vo všetkých podsystémoch.

44. Systém musí byť schopný exportovať/importovať záznamy v Unicode.

45. Systém musí byť schopný pri importe záznamov transformovať záznamy do Unicode.

Vkladanie/aktualizácia dát

46. Nasledujúce požiadavky sa vzťahujú na zápis/aktualizáciu všetkých typov záznamov vo všetkých častiach systému (záznamy v akvizícii, bibliografické záznamy, záznamy o používateľoch).

47. Systém musí mať spoľahlivý mechanizmus na zabezpečenie integrity záznamu v prípade, že sa viac ako jedna osoba pokúšajú upravovať ten istý záznam naraz.

48. Systém musí umožniť používateľovi opustiť transakciu dát bez uplatnenia zmien (t.j. systém musí umožniť používateľovi obnoviť záznam v jeho pôvodnej forme, akú mal pred poslednou transakciou vkladania/aktualizácie).

49. Pri online zápise dát musí byť možné definovať štandardné hodnoty pre polia s pevnou a s premenlivou dĺžkou.

50. Počas online vytvárania alebo aktualizácie záznamov musí byť možné nahrádzať štandardne nastavenú hodnotu inou hodnotou.

51. Systém musí vedieť pracovať s knižnicou definovateľnými šablónami alebo bežnými pracovnými formulármi na zápis dát.

52. Na vytvorenie nového záznamu musí byť možné kopírovať existujúci záznam.

53. Systém musí byť schopný automaticky zaznamenávať identifikáciu pracovníka, ktorý vytvoril alebo aktualizoval záznam v rámci systému.

54. Systém musí umožniť vkladanie hodnôt do polí kódovaných informácií záznamu zo štandardných kódovníkov (napr. kódy krajín, kódy jazykov a i.).

Indexovanie/Vyhľadávanie

55. Systém musí ponúkať možnosť okamžitého online indexovania počas procesu ukladania záznamu do bázy.

56. Systém musí podporovať indexy kľúčových slov a prezerateľné indexy na účely vyhľadávania.

57. Pre akékoľvek pole musí byť knižnici umožnené špecifikovať, či sa z neho vytvorí index na prezeranie a/alebo index kľúčových slov a v akej kategórii.

58. Po počiatočnej implementácii musí byť možné pridávať a meniť indexované dátové prvky.

Navigácia

59. Autorizovanému používateľovi sa musí v rámci systému umožniť ľahká a pohotová navigácia z jedného modulu do druhého.

60. Používateľovi sa musí umožniť navigácia medzi získanými záznamami.

61. Musí byť možné otvárať a prehľadávať viaceré databázy súčasne a triediť prichádzajúce záznamy.

Tlač

62. Systém musí poskytovať rôzne formáty tlače, z ktorých si používateľ môže vyberať (stručný, kat. lístok, MARC, minimálny, stredný a maximálny záznam ISBD/AACR2).

63. Knižnici sa musí umožniť definovať formáty tlače.

64. Systém musí umožniť tlač bibliografických záznamov tak, aby údaje bibliografického popisu nasledovali za sebou podľa ISBD v jednom odstavci.

65. Uchádzač musí poskytnúť nástroj na generovanie tlačových výstupov, aby si zákazník kritériá na tlač mohol určovať sám.

66. Systém musí umožniť tlač alebo výrobu matrice na tlač Slovenskej národnej bibliografie.

67. Systém musí umožňovať tlač prírastkových zoznamov.

Import/export záznamov (dát)

68. Systém musí podporovať import záznamov online a v dávkovom režime z magnetických a optických médií – páska, CD-ROM, pevný disk, disketa.

69. Systém musí podporovať import záznamov pomocou funkcie Rozšírených služieb Z39.50 Aktualizácia (Extended Services Update) podľa profilu pre súborné katalógy (Union Catalogue Profile), okrem funkcie globálnej aktualizácie (global update) (http://lcweb.loc.gov/z3950/agency/profiles/profiles.html).

70. Systém musí byť schopný importovať záznamy v syntaxi záznamov MARC 21 cez klienta Z39.50, ktorý je integrovaný do katalogizačnej (a akvizičnej funkcie)

71. Systém musí byť schopný importovať záznamy z významných bibliografických služieb cez Z39.50 (OCLC).

72. Pri importe záznamov systém musí byť schopný spracovávať lokálne prvky MARC tak, že ich zachová alebo oddelí podľa špecifikácií daných knižnicou.

73. Pri importe záznamov musí byť možné pridávať štandardne nastavené alebo parametrizované prvky MARC.

74. Musí byť možné indexovať importované záznamy.

75. Musí byť možné importovať bibliografické záznamy (všetky typy publikácií, vrátane ich súčastí) a autoritné záznamy.

76. Pri importe autoritných záznamov systém musí byť schopný vytvárať hlásenia o duplicitných/konfliktných záhlaviach v prípadoch, kedy sa záhlavie 1XX zhoduje s existujúcim záhlavím 1XX/4XX.

77. Pri importe autoritných záznamov systém musí byť schopný vytvárať hlásenia o duplicitných/konfliktných záhlaviach v prípadoch, kedy sa záhlavie 4XX zhoduje s existujúcim záhlavím 1XX.

78. Server musí byť schopný exportovať online a v dávkovom režime záznamy v MARC21.

79. Server musí byť schopný exportovať záznamy MARC v skrátenej a úplnej verzii tak, ako sa definuje v Z39.50. Musí byť možné konfigurovať obsah "minimálneho" a "maximálneho" záznamu.

80. Musí byť možný export záznamov v Unicode.

81. Musí byť možný export záznamov podľa zoznamu štandardných kontrolných čísiel.

82. Systém musí umožniť export záznamov z databáz(y) v štandardných priemyselných formátoch.

Bezpečnosť/Prístup

83. Musí byť možné riadiť (kontrolovať) zabezpečenie a oprávnenie (autorizácia) používateľov.

84. Musí byť možnosť riadiť (kontrolovať) oprávnenia na vytváranie, aktualizáciu a vymazávanie na úrovni polí alebo dátových prvkov.

85. Musí byť možné vytvárať jednotlivých používateľov aj skupiny používateľov.

86. Musí byť možné použiť rôzne prístupové práva k databáze a k modulom pre jednotlivcov aj skupiny používateľov.

87. V otvorenom sieťovom prostredí musí byť poskytnuté bezpečné overenie totožnosti.

88. Musí sa poskytnúť podrobný popis funkcií overovania totožnosti a funkcií úrovne prístupu.

Hlásenia/Štatistiky

89. Systém musí obsahovať generátor hlásení.

90. Systém musí byť schopný vytvárať protokoly zo všetkých transakcií z rôznych kategórií, ako sú používatelia a kategórie používateľov, typ vyhľadávania a s podmienkami špecifikovanými knižnicou.

91. Uchádzač musí popísať, aké štatistické hlásenia už v systéme existujú aké sú možnosti tvorby iných štatistík.

Globálna aktualizácia

92. Systém musí poskytovať možnosť vykonávať globálne zmeny v úplných záhlaviach a v častiach záhlaví bibliografických záznamov.

93. Systém musí poskytovať možnosť vykonávať globálne zmeny v úplných záhlaviach a v častiach záhlaví holdingových záznamov

94. Systém musí poskytovať možnosť vykonávať globálne zmeny v úplných záhlaviach a v častiach záhlaví, v úplných odkazoch a v častiach odkazov v záznamoch autorít.

95. Pred vykonaním zmeny musí byť možné modifikovať špecifikácie globálnej aktualizácie.

Prevádzkové prostredie – všeobecne

96. Systém musí používať protokoly TCP/IP pri všetkých spojeniach medzi pracovnými stanicami a medzi klientskými pracovnými stanicami a serverom (servermi) a nesmie vyžadovať špecifické druhy TCP na klientských pracovných staniciach.

97. Serverová časť systému musí fungovať najmenej na dvoch z nasledujúcich operačných systémov: HP-UX, IBM AIX, Sun Solaris, Windows NT, Linux.

98. Klientské časti systému musia fungovať v prostredí Windows 2000 a vyššie.

99. Systém musí používať spoločne využívaný systém riadenia databázy (DBMS), ktorý je dostupný pre operačné systémy spomenuté v 6.13.2.

100. Systém musí byť schopný distribúcie klientského softvéru alebo aktualizácie softvéru cez sieť TCP/IP. Nemalo by byť potrebné manuálne pridávať vyššie verzie softvéru do každej klientskej pracovnej stanice.

101. Uchádzač musí poskytovať vyššie verzie softvéru tak, aby neboli potrebné nežiadané úpravy rozhodnutí o profilovaní knižnice (parametre a tabuľky, ktoré zodpovedajú prispôsobeniu implementácie v určitej knižnici)

102. Všetky softvérové súčasti ponúkané uchádzačom klientskej časti (častí) a serverovej časti (častí) musia byť integrované do prostredia danej organizácie bez neočakávaných škodlivých následkov na operačný systém alebo iný komerčne dostupný softvér na klientskej pracovnej stanici alebo na serveri.

Kritériá na výkon/čas odozvy

103. Prevádzka generátora hlásení nesmie mať nepriaznivý vplyv na zvyšok systému.

104. Musí byť možné vykonávať úlohy s nízkou prioritou na pozadí, ako napríklad vytváranie a tlač upomienok – bez toho, aby sa zvyšovali časy odozvy pri vyhľadávaní a transakciách.

105. Uchádzač musí zaručiť, že za akékoľvek 4-týždňové obdobie prevádzková dostupnosť (up-time availability) systému neklesne pod 96,5 %, počítajúc všetky hodiny dňa. Okrem toho, dostupnosť systému nesmie klesnúť pod 99 % za akékoľvek obdobie 365 dní, čo umožní 24 hodín mimo prevádzky do mesiaca a 87 hodín mimo prevádzky za rok (nerátajú sa naplánované obdobia mimo prevádzky a obdobia na údržbu).

Prevádzka, zálohovanie a obnova

106. Systém musí byť schopný poskytovať obnovenie všetkých dát v akomkoľvek časovom bode, keď to bude potrebné, aby sa nemohlo stať, že nejaké dáta sa už nedajú obnoviť. Systém si musí viesť databázu transakcií.

107. Systém musí využívať nastavenia databázy a/alebo programovacie nástroje na to, aby sa minimalizovali a hlásili chyby databázy, akými sú inkonzistencia dát a zablokovanie databázy kvôli simultánnym aktualizáciám.

108. Systém musí byť vybavený tak, aby mohol automaticky zastaviť a spustiť systém online v určenom čase.

109. Systém musí zahŕňať plne funkčné rutinné procesy na reštartovanie systému po vážnejšom zrútení systému. Musí sa vykonať potrebná rekonštrukcia databáz a indexov a zachovať integrita databázy.

110. Systém nesmie stratiť viac ako jednu transakciu za aktívne spojenie pri vážnejšom zrútení systému.

Archivácia dát a získavanie dát z archívu

111. Systém musí podporovať využitie možnosti archivácie.

112. Systém musí poskytovať možnosť archivácie dát pri transakčných záznamoch v akvizícii a výpožičkách (nie špecificky pre osoby).

Monitoring systému a protokolovanie dát

113. Systém musí podporovať monitorovanie činnosti systému v reálnom čase.

114. Systém musí poskytovať mechanizmy na protokolovanie dát na monitorovanie významných databázových udalostí, na účely hľadania chýb a analýzy výkonu (objemy transakcií, analýza vyťaženia v špičke, prístupy do databázy)

Rozhrania aplikačného programu

115. Systém musí poskytovať možnosť WWW rozhraní k dátam obsiahnutým v databáze(ach) systému.

116. Musí byť dostupný server a klient podľa ANSI/NISO Z39.50 (verzia 3 a viac). Uchádzač musí detailne popísať funkčnosť jeho Z39.50 servra a klienta.

117. Musí sa podporovať EDI (EDIFACT) (www.editeur.org).

Prostredie a vybavenie na vývoj

118. Systém musí podporovať testovacie prostredie, v ktorom je možné vytvárať, aktualizovať a vymazávať záznamy bez vplyvu na výkon alebo dáta v produkčnej databáze.

Údržba softvéru

119. Uchádzač musí poskytnúť podporu po telefóne, vrátane možnosti vykonať všetky diagnostické postupy zo vzdialeného miesta. Podpora musí pozostávať z automatizovaného asistenta alebo cez živú horúcu linku (live hotline), pri ktorej sa požiadavka zaprotokoluje a nasmeruje na príslušnú osobu u uchádzača v priebehu obdobia určeného na odozvu.

120. Uchádzač musí poskytnúť možnosť kontaktovať kvalifikovanú a schopnú technickú podporu.

Systémové obslužné programy, administrácia a údržba systému

121. Musí sa uviesť všetok softvér potrebný na údržbu systému.

122. Systém musí poskytovať rôzne úrovne prístupu a možností práce.

123. Správca (administrátor) systému musí mať úplný priamy prístup ku všetkým tabuľkám databázy.

124. Systémový knihovník musí mať možnosť nastavovať parametre systému na úrovni klienta systému.

Aplikačný softvér

125. Architektúra systému musí byť riešenie klient/server alebo sieť/server. Aby sa prispôsobila flexibilita a znížilo zaťaženie siete, systém by mal mať tzv. viacvrstvovú (multi-tier) architektúru.

126. Systém musí byť možné prispôsobiť potrebám zákazníka pomocou parametrov.

127. Musí sa využívať grafické používateľské rozhranie, cez ktoré sa môže pristupovať ku všetkým používateľským funkciám systému.

128. Musí byť zabezpečená vysoká úroveň integrácie medzi funkčnými modulmi systému. Prepínanie medzi nimi musí byť jednoduché a používateľské rozhrania musí mať podobné vizuálne stvárnenie.

129. Všetky obrazovky a oznámenia musia umožniť slovenský formát dátumu. Dátumy sa musia generovať vo formáte ISO 8601.

130. Uchádzač musí uviesť počet „logických databáz“ (častí, lokálnych knižníc), ktoré je systém schopný spravovať so zabezpečením plnej funkcionality.

131. Systém musí umožňovať spracovanie špeciálnych zbierok Slovenskej knižnice pre nevidiacich (zvukové dokumenty, Braillove dokumenty, zvukové časopisy, Braillove časopisy, notové záznamy v Braillovom písme.

Mena

132. Systém musí byť schopný pracovať s rôznymi menami, povinné sú slovenská koruna (SKK) a euro (EUR).

Konverzia existujúcich databáz

133. Uchádzač musí uviesť, či poskytne adekvátne nástroje, informácie, konzultácie a dokumentáciu špecifikujúcu zvláštnosti importu konvertovaných záznamov do dodávaného systému. (Všetky dáta (bibliografické, exempláre, holdingy, dodávatelia, používatelia, výpožičky) musí byť možné preniesť do nového systému. Problémy importu musí byť uchádzač ochotný konzultovať so Slovenskou národnou knižnicou.)

f) Potreba vývojových prostriedkov

Vývojové prostriedky týkajúce sa softvéru Virtua podľa potreby a špecifikácie KIS3G použije spoločnosť VTLS. Softvér Virtua sa nebude vyvíjať vlastnými prostriedkami.

Organizácie KIS3G majú možnosť využívať štandardné nástroje SQL, nástroje OS Linux, bežné nástroje pridružených softvérov Windows, Paradox, nástroje aplikácií založených na SGML (XML, HTML a i.).

Predpokladá sa, že používateľ bude mať k dispozícii balík softvéru MS Office, pokiaľ potrebuje na klientskej úrovni využívať funkcionalitu Virtua AdHoc Reporting.

g) Postup riešenia projektu a časový harmonogram jednotlivých etáp riešenia

Nakoľko sa nepredpokladá vývoj vlastného programového informačného systému uvádzame tu rámcový postup riešenia projektu a časový harmonogram celého programu informatizácie knižníc.

1. etapa (2000)

Prvú etapu predstavovalo vypracovanie a schválenie zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach (Zákon č. 183/2000 o knižniciach), ktorým sa vytvoril Knižničný systém Slovenskej republiky a Slovenská národná knižnica. Položil základné legislatívne predpoklady existencie a činnosti knižníc. Založil princípy kooperácie v knižničnom systéme, využívaní informačných technológií a sietí, kooperáciu pri budovaní súborných katalógov a využívaní elektronických informačných zdrojov s cieľom zlepšovať knižnično-informačné služby

2. etapa (2001)

Druhú etapu predstavovalo vypracovanie stratégie rozvoja slovenského knihovníctva (Uznesenie vlády SR č. 310 z 11. apríla 2001 k Návrhu stratégie slovenského knihovníctva do roku 2006 ). Začiatok koncepčného a programového záujmu Slovenskej národn ej knižn ice o problematiku digitalizácie (pilotný projekt VIKS)

3. etapa (2002)

Tretiu etapu predstavovalo zásadné rozhodnutie MKSR, Slovenskej národnej knižnice a Univerzitnej knižnice o riešenie problémov informatizácie koncentráciou síl a prostriedkov a o realizácii centralizovaného knižnično-informačného systému (spoločný softvér pre knižnice Slovenskej republiky). Tento zámer schválila vláda Slovenskej republiky (pozri: Uznesenie vlády SR č. 801 zo 17.júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc)

4. etapa (2003)

Štvrtú etapu predstavovalo získanie finančných prostriedkov na spoločný softvér a hardvér do rozpočtu Slovenskej národnej knižnice, dôkladné štúdium analogických centralizovaných riešení, vypracovanie podrobných súťažných podkladov pre medzinárodný tender, obstaranie spoločného softvéru Virtua a uzavretie zmluvy s dodávateľom. V tejto etape začala Slovenská národná knižnica riešiť právne a hospodárske otázky súvisiace s podmienkami fungovania budúceho združenia KIS3G využívajúceho spoločný softvér.

5. etapa (2004)

Piatu etapu predstavuje koncentrované úsilie Slovenskej národnej knižnice na vytvorenie technických a organizačných podmienok nasadenia spoločného softvéru. Inštalácia systému Virtua na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Uskutočnenie verejnej súťaže na získanie klastrovaného systému (server). Presadzuje sa ďalej myšlienka SNK a spolupracujúcich knižníc na používanie spoločného softvéru. Pracuje sa na implementácii softvéru Virtua v prvých knižniciach. Vypracovaný je projekt manažmentu implementácie spoločného softvéru. Riešia sa organizačné a metodické otázky kooperácie a riadenia projektu. Prebiehajú školenia. Vypracúvajú sa harmonogramy školení. Vytvára sa systém doškoľovania a preškoľovania. Slovenská národná knižnica si vyriešila problémy s pripojením na internet (rok 2000: 64 Kb/sec; rok 2004: 2 krát 100 Mb/sec.). Práca na projekte digitálnej knižnice VIKS a koncept portálu Memoria slovaca na prezentáciu kultúrneho dedičstva Slovenska na internete na účely vedy, kultúry a vzdelania.

6. etapa (2004 a n. – fáza implementácie)

Projekt KIS3G je časovo otvorený. V roku 2004 bude prebehlo získanie vlastného servra pre systém Virtua. V prvej polovici roku 2004 sa uskutočnili konverzie dát z najväčších knižníc a migrácia dát z lokálnych systémov do systému Virtua (Slovenská národná knižnica, Univerzitná knižnica, ŠVK Banská Bystrica, ŠVK Prešov, Slovenská chemická knižnica, 14 verejných knižníc združenia Zvykni a ďalších organizácií. V roku 2004 je z vlastných zdrojov SNK v SNK založené Oddelenie informačných technológií (5 zamestnancov), ktoré je poverené implementáciou spoločného softvéru a starostlivosťou o budovanie digitálnej knižnice v systéme Virtua. V roku 2004 sa uskutočnili školenia a inštalácia klienta softvéru Virtua v ca 40-50 knižniciach a organizáciách. Vyškolených bolo vyše 140 zamestnancov. Príprava projektu „Zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských subjektov prostredníctvom knižničných a informačných služieb“ na využitie finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov vo vybratých vedeckých a akademických knižniciach.

7. etapa 2005 – 2006

V siedmej etape sa uskutoční ďalšie šírenie softvéru Virtua v knižniciach združenia. Dokončí sa technológia a metodika budovania súborných katalógov. Budú sa zlepšovať výpožičné a informačné služby verejnosti na Slovensku, EU a ostatnom zahraničí. Zabezpečí sa prepojenie na The European Library za podpory prostriedkov z projektu TEL-ME-MOR. Cez tento projekt SNK a CENL sa Slovenská knižnica spojí so všetkými európskymi knižnicami v TEL. Uskutoční sa prenos akcentov na elektronické infomačné zdroje a fungovanie portálu na prístup k informačným zdrojom. Intenzívne sa začnú realizovať projekty digitalizácie. Vytvoria sa technické, personálne a finančné podmienky digitalizácie a prezentácie kultúrneho dedičstva cez internet, najmä záverečných a vysokoškolských kvalifikačných prác, výskumných materiálov, historických materiálov na účely prezentácie krajiny a na účely vzdelávania.

h) Plán finančného zabezpečenia riešenia projektu

Finančné náklady predstavujú lokálne náklady a spoločné náklady.

Lokálne náklady sú mzdové, prevádzkové a kapitálové výdavky, ktoré znáša každá knižnica tak, ako keby mala vlastný softvér.

Spoločné náklady sú mzdy, prevádzkové a kapitálové výdavky, ktoré znáša Slovenská národná knižnica ako gestor medzirezortného informačného systému.

Náklady na používanie spoločného softvéru by nemali byť vyššie v porovnaní s nákladmi na doterajšie lokálne riešenie. Účastníci projektu majú k dispozícii všetky funkcie spoločného softvéru, z ktorých mnohé funkcie neboli súčasťou doteraz prevádzkovaných systémov.

Lokálne organizácie majú pri používaní spoločného softvéru k dispozícii podstatne väčšie možnosti uspokojovania knižničných a informačných potrieb svojich čitateľov a používateľov. Funkcionalita systému Virtua poskytuje podstatne viac možností pre lokálnu knižnicu ako doteraz používané lokálne systémy.

Pri spoločnom softvéri Virtua nemusí lokálna organizácia zabezpečovať vlastnú techniku (server), nemusí hradiť ročné licenčné a servisné poplatky za softvér; ak má organizácia správcu systému, môže sa tento venovať implementácii spoločného softvéru Virtua a správe systému Virtua na lokálnej úrovni;

Náklady na lokálnej úrovni v členských knižniciach KIS3G (štátne rozpočtové organizácie, organizácie v rezorte kultúry)[15]

Náklady na lokálnej úrovni v členských knižniciach KIS3G (verejné vysoké školy, príspevkové organizácie, VUC, mestá, obce, iné subjekty)[16]

ha) Lokálne náklady (v jednotlivých knižniciach KIS3G)

Názov položky / Rok	2004	2005	2006	2007	2008
Osobný počítač PC s operačným systémom Windows® 2000 alebo Windows XP pre operátorov Virtua; 150 MB voľného miesta na disku pred inštaláciou, 100 MB po inštalácii	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 30000 Sk	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 30000 Sk	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 30000 Sk	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 30000 Sk	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 30000 Sk
Čítačky čiarových kódov alebo skenery na snímanie čipových kariet	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 5-10000 Sk	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 5-10000 Sk	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 5-10000 Sk	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 5-10000 Sk	Podľa počtu operátorov 1 ks ca 5-10000 Sk
Poplatky za internet (TCP/IP spojenie na server Virtua cez internet)	Podľa individálnej zmluvy s poskytovateľom služby pripojenia na internet	Podľa individálnej zmluvy s poskytovateľom služby pripojenia na internet	Podľa individálnej zmluvy s poskytovateľom služby pripojenia na internet	Podľa individálnej zmluvy s poskytovateľom služby pripojenia na internet	Podľa individálnej zmluvy s poskytovateľom služby pripojenia na internet
Náklady na lokálnu sieť	Podľa konkrétnej situácie a technického riešenia	Podľa konkrétnej situácie a technického riešenia	Podľa konkrétnej situácie a technického riešenia	Podľa konkrétnej situácie a technického riešenia	Podľa konkrétnej situácie a technického riešenia
Cestovné náklady na školenia	Podľa počtu operátorov. Každý operátor Virtua musí byť vyškolený (min. 2 školenia/ročne; Martin, Blava, Košice alebo iné miesto podľa plánu školení)	Podľa počtu operátorov. Každý operátor Virtua musí byť vyškolený (min. 2 školenia/ročne	Martin, Blava, Košice alebo iné miesto podľa plánu školení)	Podľa počtu operátorov. Každý operátor Virtua musí byť vyškolený (min. 2 školenia/ročne	Martin, Blava, Košice alebo iné miesto podľa plánu školení)
Prevádzkové náklady na činnosť predstaviteľa/ov organizácie v pracovných skupinách	Individuálne, podľa zmluvy organizácie so SNK (školitelia)	Individuálne, podľa zmluvy organizácie so SNK (školitelia)	Individuálne, podľa zmluvy organizácie so SNK (školitelia)	Individuálne, podľa zmluvy organizácie so SNK (školitelia)	Individuálne, podľa zmluvy organizácie so SNK (školitelia)
Systém RFID (protikrádežový systém a programovateľné čipy s bránami, skenermi na inventaritzáciu fondov)	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.
RFID čip Read and write C220	„	„	„	„	„
RFID samolepky 45 x 50 mm (1.7 x 1.96 inches)	„	„	„	„	„
RFID antény	„	„	„	„	„
Atramentová tlačiareň	Podľa potreby	Podľa potreby	Podľa potreby	Podľa potreby	Podľa potreby
	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.	Voliteľné; ceny zariadení podľa aktuálnej situácie na trhu a podľa výsledkov individuálneho verejného obstarávania.

Systém RFID v knižnici je vhodný hlavne pre knižnice s voľne prístupným fondom

hb) KIS3G

Nadobúdacie spoločné náklady - softvér

Zhrnutie	Celkom v úvodnej dobe (1. rok)	Celkom ročne (2. rok)
Softvér celkom	316,278.00	98,125.00
Inštalácia, vzdelávanie, konzultácie, celkom	74,042.00
Spracovanie záznamov celkom	20,364.12
Celá zmluva (USD)	410.684.12	98,125.00

Nadobúdacie spoločné náklady - hardvér

Server	Cena
SUN 480	6 800 000 SKK

Spoločné náklady od roku 2005 (z rozpočtu SNK na informatizáciu knižníc)

Spoločné náklady na na prevádzku spoločného softvéru na základe uzavretých zmlúv medzi SNK a dodávateľmi

1) Slovenská technická univerzita Bratislava (220 745 SKK)– prevádzka hardvéru, klustera, informačného systému pre knižnice SR:

mesačne 31.535,00 Sk

zmluva je uzavretá do 31.7.2005

( 7 x 31.535,00 Sk = 220.745,00 Sk ).

2) UNIT s.r.o. (297 500 SKK), firewall ochrana

platná aj účinná od 1.1.2005 na 297.500 Sk v r. 2005.

3) VTLS (2 888 800 SKK) po 12 mesiacoch od inštalácie softvéru – na základe Zmluvy o údržbe (bod 9 zmluvy) ktorá tvorí dodatok k pôvodnej zmluve, má SNK platiť na základe ¼ ročných faktúr.

Prvá faktúra sa vystaví 14 mesiacov od dátumu inštalácie. Malo by to byť v marci – apríli 2005, ak sa berie inštalácia v decembri 2003. Náklady na ročnú údržbu sú 98.125 USD x 29.440 (kurz 10.1.05 ) = 2.888 800 Sk (cca 241 tis. mesačne), ak nebudeme refakturovať iným knižniciam časť nákladov za uvedené služby.

Spoločné náklady na na prevádzku spoločného softvéru na základe uzavretých zmlúv medzi SNK a dodávateľmi

1) Slovenská technická univerzita Bratislava (220 745 SKK)– prevádzka hardvéru, klustera, informačného systému pre knižnice SR:

mesačne 31.535,00 Sk

zmluva je uzavretá do 31.7.2005

( 7 x 31.535,00 Sk = 220.745,00 Sk ).

2) UNIT s.r.o. (297 500 SKK), firewall ochrana

platná aj účinná od 1.1.2005 na 297.500 Sk v r. 2005.

Rozpočet na prostriedky optimalizácie hardvéru

Rozpočet na prostriedky technickej optimalizácie hardvéru 2005-2007


ROK	Položka	Počet	j.cena EUR	j.cena s DPH	Spolu v SK s DPH
2005	Zrýchlenie backup	1	1000	1190	46 410,00 Sk
2005	Rozšírenie kapacity diskového poľa	10	2422,5	2882,775	1 124 282,25 Sk
2005	Softvér pre sledovanie výkonnosti databázy	1			420 000,00 Sk
2006	Upgrade serverov	2	14000	16660	1 299 480,00 Sk
2006	Servis serverov a diskových polí	2	10000	11900	928 200,00 Sk
2006	Inštalačné práce	2	2500	2975	232 050,00 Sk
2007	Sieťový manažment	1			763 000,00 Sk

	Spolu 2005-2007				3 222 730,00 Sk

Plánované prostriedky na rok 2005 (hviezdičkou sú označené absolútne priority)

Položka	V tis. Sk	KV	BV	Priority
Zmluvný ročný licenčný poplatok za spoločný softvér VIRTUA*	2880	0	2880	2880
STU Bratislava – zmluva (SUN servery)*	450	0	450	221
Firewall - zmluva	297		297	297
Školenia a služby s tým súvisiace	20	0	20	0
Cestovné (tuzemské, zahraničné)	150	0	150	0
Technológia RFID - 30.000 dokumentov (čipy)	600	0	600	0
Automatický prekladač na viac jazykov	30	0	30	0
Skener na inventarizáciu zbierok RFID	30	0	30	0
Konvertor pre MrSID na prezentáciu digitálnych dokumentov na WWW*	50	0	50	50
Total Commander (5 licencií)	6	0	6	0
Softvér NERO sieť. ver. pre 5 počítačov – zapisovanie a zálohovanie na DVD	15	0	15	0
Nákup PC (50 ks)*	1500	1500	0	900
Skener na digitalizáciu mikrofilmov novín a časopisov (základ digitálnej knižnice)*	2000	2000	0	0
Zariadenie na zapisovanie DVD	10	0	10	0
Skener A3 na skenovanie malých predlôh s knižnou kolískou*	100	100	0	0
Tlačiareň A0 do technologickej linky*	300	300	0	0
Servis tlačiarne A0	20	0	20	0
Softvér na komlexnú prácu s digitálnymi obrazmi*	1000	1000	0	0
Tvorba a editácia www obsahu (Gateway), 2 licencie á 20	40	0	40	0
Photoshop, 2 licencia	50	0	50	0
Corel Draw	15	0	15	0
Adobe Acrobat, 5 licencií á 20	100	100	0	0
Výkladový slovník Lingea Lexikón (5 ks)	13	0	13	0
DAM – Digital Asset Management*	2000	2000		0
MS Visio	20	0	20	0
XMetaL – správy digitálnych dokumentov	35	0	35	0
ABBY – Fine Reader (OCR)	30	0	30	0
Spolu za rok 2005	11761	7000	4761	4348

Položka	V tis. SK
Digitalizačné pracovisko – mzda pre 5 ľudí	1000
Manažment KIS3G – mzda pre 5 ľudí	1000
Spolu mzdové výdavky za rok 2005	2000

Plánované prostriedky na rok 2006:

Položka	V tis. SK	KV			BV
Zmluvný ročný licenčný poplatok za spoločný softvér VIRTUA*	2880		0	2880		2880
STU Bratislava – zmluva (SUN servery)*	450		0	650		450
Firewall – zmluva*	297			297		297
Školenia a služby s tým súvisiace*	20	0			20		0
Cestovné (tuzemské, zahraničné)	150	0			150		0
Technológia RFID 30.000 dokumentov (čipy)	1200	0			1200		600
Planetárny skener veľkorozmerný A0*	3000	3000			0		3000
Tvorba a editácia www obsahu (Gateway), 2 licencie á 20	40	0			40		0
Automatický prekladač na viac jazykov	30	0			30		0
Softvér na kontrolu mŕtvych liniek na www	20	0			20		0
Softvér Macromedia Flash MX, 1 licencia	40	0			40		0
Digitálny fotoaparát*	100	100			0		0
Servis tlačiarne A0*	20	0			20		0
Nákup PC (25 ks á 30)*	750	750			0		750
Spolu za rok 2006	8997	3850			5147		7977

Položka	V tis. SK
Digitalizačné pracovisko – mzda pre 10 ľudí	2000
Manažment KIS3G – mzda pre 5 ľudí	1000
Spolu mzdové výdavky za rok 2006	3000

Plánované prostriedky na rok 2007:

Položka	V tis. SK	KV	BV	Priority
Zmluvný ročný licenčný poplatok za spoločný softvér VIRTUA*	2880	0	2880	2880
STU Bratislava – zmluva (SUN servery)*	450	0	650	450
Firewall – zmluva*	297		297	297
Školenia a služby s tým súvisiace*	20	0	20	0
Cestovné (tuzemské, zahraničné)	150	0	150	0
Technológia RFID 30.000 dokumentov (čipy)	1200	0	1200	0
Servis planetárneho skenera*	360	0	360	0
Skener/tlačiareň na mikrofilmy do študovne	50	0	50	0
Planetárny skener na knižné dokumenty s CD ROM výstupom	1000	1000	0	0
Servis tlačiarne A0*	20	0	20	0
Magnetooptické alebo optické zálohovacie zariadenie	5000	5000	0	0
Nákup PC (25 ks)*	750	750	0	750
Spolu za rok 2007	12177	6750	5627	4377

Položka	V tis. SK
Digitalizačné pracovisko – mzda pre 15 ľudí	3000
Manažment KIS3G – mzda pre 5 ľudí	1000
Spolu mzdové výdavky za rok 2007	4000

Plánované úlohy na rok 2005(tis):

Realizácia projektu KIS3G a VIKS

Spolu: 11761

(Kapitály: 7000

Prevádzkové: 4761)

Absolútne priority: 4348

V rámci realizácie projektu KIS3G a VIKS sú kapitálové prostriedky (7000 tis. Sk) naplánované na nákup:

skenerov na digitalizáciu mikrofilmov,
tlačiarne formátu A0 do technologickej linky na digitalizáciu dokumentov,
softvéru na komplexnú prácu s digitálnymi obrazmi, s
oftvéru na vytváranie a úpravu dokumentov a na
dokúpenie personálnych počítačov.

V rámci realizácie projektu KIS3G a VIKS sú bežné prostriedky (4761 tis. Sk) na:

prevádzkového softvéru,
servisné poplatky hardvéru a softvéru,
školenia používateľov systému a služby s tým súvisiace,
zahraničné cestovné náklady súvisiace so stretnutiami používateľov knižnično-informačného systému.

Okrem toho v roku 2005 predpokladáme nárast pracovných miest na vybudovanie a prevádzku digitalizačného pracoviska o 5 zamestnancov a na riadenie projektu KIS3G o 5 zamestnancov. Plánované mzdové prostriedky na rok 2005 predstavujú čiastku 2000 tis. Sk.

Plánované úlohy na rok 2006(tis):

Spolu: 8997

(Kapitály: 3850

Prevádzkové: 5147)

Absolútne priority: 7977

Realizácia projektu KIS3G a VIKS.

V rámci realizácie projektu KIS3G a VIKS sú kapitálové prostriedky (3850 tis. Sk) naplánované na nákup:

planetárneho veľkorozmerného skenera – formát A0,
nákup digitálneho fotoaparátu
nákup personálnych počítačov.

V rámci realizácie projektu KIS3G a VIKS sú bežné prostriedky (5147tis. Sk) na:

servisné poplatky hardvéru a softvéru,
školenia používateľov systému a služby s tým súvisiace,
zahraničné cestovné náklady súvisiace so stretnutiami používateľov knižnično-informačného systému,
zakúpenie ďalšieho prevádzkového softvéru.

Okrem toho v roku 2006 predpokladáme nárast pracovných miest na prevádzku digitalizačného pracoviska o ďalších 5 zamestnancov. Plánované mzdové prostriedky na rok 2006 predstavujú čiastku 3000 tis. Sk.

Plánované úlohy na rok 2007 (tis):

Spolu: 12177

Kapitály: 6750

Prevádzkové: 5627

Absolútne priority: 5407

Realizácia projektu KIS3G a VIKS.

V rámci realizácie projektu KIS3G a VIKS sú kapitálové prostriedky (6750 tis. Sk) naplánované na nákup:

planetárneho skenera na knižné dokumenty s knižnou kolískou s výstupom na CD ROM do technologickej linky na digitalizáciu,
magnetooptického alebo optického zálohovacieho zariadenia
nákup personálnych počítačov.

V rámci realizácie projektu KIS3G a VIKS sú bežné prostriedky (5627 tis. Sk) na:

servisné poplatky hardvéru a softvéru,
školenia používateľov systému a služby s tým súvisiace,
zahraničné cestovné náklady súvisiace so stretnutiami používateľov knižnično-informačného systému
zakúpenie ďalšieho prevádzkového softvéru.

V roku 2007 predpokladáme nárast pracovných miest na prevádzku digitalizačného pracoviska o ďalších 5 zamestnancov. Plánované mzdové prostriedky na rok 2007 predstavujú čiastku 4000 tis. Sk.

i) Plán personálneho zabezpečenia riešenia projektu

Riadenie - manažment projektu na úrovni KIS3G sa uskutočňuje na štyroch úrovniach:

Manažment projektu VTLS ( služba VTLS Inc. ako súčasť kontraktu) (VTLS Project Management Team) (skratka: “Tím VTLS”, Gemma Ros)
Manažment projektu KIS3G (zo zástupcov združenia “Rada riaditeľov (štatutárov) alebo poverených zástupcov Konzorcia KIS3G”) (Library Project Management Team) (skratka: “Tím KIS3G”)
Implementačný tím (členovia tímu VTLS, tímu KIS3G, riaditelia a vedúci odborných útvarov, zodpovední poverení experti, manažéri)
Pracovné skupiny (odborníci z knižníc, ktorí si osvojujú a implementujú konkrétne funkcie systému Virtua do praxe)

Riadenie - manažment projektu na úrovni lokálnej knižnice KIS3G sa uskutoční na dvoch úrovniach:

Manažment projektu implementácie - 1 manažér projektu implementácie a 1 systémový knihovník (štatutár SNK)
Operátori Virtua – všetci zamestnanci, ktorí budú pracovať s ILS Virtua

V prevej etape implementácie bude zohrávať kľúčovú úlohu Realizačný tím Virtua, zložený zo zástupcov knižníc, ktorí sa zúčastňujú na implementácii softvéru vo svojich knižniciach v roku 2004.

Vo väčších vedeckých a akademických knižniciach je nevyhnutné zabezpečovať využívanie spoločného softvéru Virtua prostredníctvom systémového knihovníka.

Manážerka projektu Virtua – ing. Alena Špániková

Administrátor systému Virtua – Jaroslav Sivák

Päťčlenný Virtua tím v Slovenskej národnej knižnici je vytvorený z vlastných zdrojov Slovenskej národnej knižnice v samostatnom Oddelení informačných technológií, ktoré je vytvorené na účely implementácie systému v knižniciach Slovenskej republiky (Alena Špániková, Jaroslav Sivák, Peter Kolesár, Oliver Ardo, Martin Katuščák).

Za činnosť Oddelenia informačných technológií zodpovedá priamo ing. Milan Rakús, zástupca generálneho riaditeľa.

Organizačne je projekt KIS3G postavený na trojúrovňovom systéme riadenia:

Správna rada KIS3G – štatutári členských knižníc – strategické riadenie, záväzné odporúčania k implementácii a rozvoju, rozhodovanie o právnych a finančných záležitostiach.
Samostatné pracovisko Oddelenie informačných technológií v Slovenskej národnej knižnici – rieši spoločné otázky implementácie systému Virtua, zabezpečuje výskumné, organizačno právne, medtodické a vzdelávacie aktivity.
Partnerské organizácie – regionálne múzeá, galérie, knižnice, regionálne osvetové strediská - uskutočňujú zber, spracovanie a aktualizáciu údajov za danú inštitúciu (príp. región) podľa vopred stanovených podmienok.

Realizácia projektu digitálnej knižnice si vyžaduje vytvorenie nového organizačného útvaru s celoslovenskou pôsobnosťou v Slovenskej národnej knižnici. Základ pracoviska bude vybudovaný z prostriedkov EU v rámci individuálneho projektu MHSR, MKSR a SNK´v roku 2004-2006. Detašované pracovisko SNK pre digitalizáciu s celoslovenskou pôsobnosťou potrebuje 15 nových zamestnancov a potrebnú technológiu.

Pracovná skupina PS1 - Aplikačný softvér a systémové parametre,
konverzia dát a nahrávanie, InfoStation a Ad hoc správy

Vedúci PS Ing. Oleg Cvik - CVTISR Bratislava

Členovia:

Bodnárová Libuša - UKVL Košice

Džavíková Mária – UK Bratislava

Hajduk Róbert - Podduklianska knižnica Svidník

Halienová Mária - ŠVK Prešov

Ilavská Jana - UK Bratislava

Kmeťová Alica – ŠVK Banská Bystrica

Lačná Emília – Zemplínska knižnica Michalovce

Paulinyová Lucia – SPK Bratislava

Prokop Igor –SNK Martin

Romok Valér – Gemerská knižnica Rožňava

Sivák Jaroslav – SNK Martin

Végh Norbert - SKN Levoča

Peter Bandžuch – SAV Bratislava

Milián Roman – VKJB Košice

Pracovná skupina PS10

Vedúci PS: Martinická Alžbeta – SNK Martin

Členovia:

Kucianová Anna - SNK Martin

Soláriková Slavomíra - SNK Martin

Bandžuch Peter - SAV Bratislava

Bodnárová Libuša - Knižnica Univerzity veterinárneho lekárstva

Škulinková Katarína - Knižnica Univerzity veterinárneho lekárstva

Ďurná Scarlet - Kysucká knižnica Čadca

Homolová Lýdia - Kysucká knižnica Čadca

Lašová Ľubica - Kysucká knižnica Čadca

Fedorová Iveta - ŠVK Banská Bystrica

Marko Miroslav - Gymnázium M.M.Hodžu Liptovský Mikuláš

Rerková Gabriela - SKN Levoča

Petreková Štefánia - SKN Levoča

Repaská Alena - SKN Levoča

Pracovná skupina PS2 – OPAC a Web Gateway

Vedúci PS Ing. Alojz Androvič - UK Bratislava

Členovia:

Ardo Oliver - SNK Martin
Dropkova Janka - SNK Martin
Halienová Zuzana - SNK Martin
Kollárová Mária - SNK Martin
Kolesár Peter - SNK Martin
Martinusikova Eva - SNK Martin
Prokop Igor - SNK Martin
Kovár Branislav - UKB Bratislava
Kaffanová Zuzana - CVTI SR
Zvolenská Miroslava - SAV Bratislava
Jedličková Ľubica - Slov. poľnohosp. kniž. Nitra
Droščáková Eva - Kysucká knižnica Čadca
Truchlý Dušan - Kysucká knižnica Čadca
Lašová Ľubica - Kysucká knižnica Čadca
Kmeťová Alica - ŠVK Banská Bystrica
Snopková Blanka - ŠVK Banská Bystrica
Halienová Mária - ŠVK Prešov
Végh Norbert - SKN Levoča
Bendíková Mária - SKN Levoča
Antolikova Emilia - Hornozemplínska knižnica Vranov
Garčárová Monika - UKVL Košice
Bodnárová Libuša - UKVL Košice
Škulinková Katarína - UKVL Košice

Pracovná skupina PS3 Spracovanie, FRBR, MARC21, AACR2, autority, súborný katalóg

Vedúca PS Jarmila Majerová – SNK Martin

Členovia:

Viera Matejčíková - SNK Martin

Mária Okálová - SNK Martin

Anna Peťová - SNK Martin

Eleonóra Janšová - SNK Martin

Mária Valová - SNK Martin

Klára Komorová - SNK Martin -

Ľudmila Rohoňová - SNK Martin

Daniela Gondová - Knižnica FFUK Bratislava

Gabriela Lučeničová - UKB

Lýdia Sedláčková - UKB

Anna Vaľková - ŠVK Prešov

Slavomíra Jakubcová - SPK Nitra

Monika Garčárová - UKVL Košice

Blanka Snopková - ŠVK Banská Bystrica

Lucia Lichnerová - KVIK

Alena Jakubičková - SAV Bratislava

Jana Amrichová - VKJB Košice

Pracovná skupina PS04

Vedúci PS04 Poloncová Erika – SNK Martin

Členovia:

Gondošová Danica – SNK Martin

Hučalová Anna– SNK Martin

Weisová Ivana– SNK Martin

Brincková Magdaléna– SNK Martin

Zavadská Valéria - ŠVK Prešov
Tarovská Edita - CVTI SR Bratislava

Pracovná skupina PS05 Výpožičky a MVS

Vedúca PS05: Darina Janovská - SNK Martin

Členovia:

Farkašovská Agneša – SKN Levoča

Fúsková Jana – ÚK SAV Bratislava

Gačová Zuzana – ŠVK Prešov

Galuščáková Ľubica – SNK Martin

Grešková Miroslava – UK Bratislava

Gyalogová Veronika – UK Bratislava

Homolová Lýdia – Kysucká knižnica Čadca

Illenčíková Monika – Podtatranská knižnica Poprad

Tóthová Daniela – UK Bratislava

Vladárová Daniela – SNK Martin

Bumbalová Mária - Slovenská poľnohospodárska knižnica Nitra

Žáčiková Lýdia – ŠVK Banská Bystrica

Pracovná skupina PS06 - Seriály

Vedúci PS06: Žáčiková Lýdia – ŠVK Banská Bystrica

Členovia:

Beňová Eva – SNK Martin

Országhová Danica – SNK Martin

Prokop Igor – SNK Martin

Sumková Eva – SNK Martin

Tulejová Zuzana – UKB Bratislava

Grešková Miroslava – UKB Bratislava

Mikulíková Júlia – UKB Bratislava

Vaľovská Mária – SAV Bratislava

Tarovská Edita - CVTI SR

Kopperová Jaroslava – SKN Levoča

Bobková Svetlana – SKN Levoča

Olekšáková Lenka – SKN Levoča

Amrichová Jana – VKJB Košice

Kakalejčíková Emília – ŠVK Prešov

Pracovná skupina PS07 – Digitálna knižnica, archívy a múzeá

Vedúci PS07: Martin Katuščák – SNK Martin

Členovia:

Ardo Oliver – SNK Martin

Farbakyová Katarína – SNK Martin

Jankovič Ľubomír – SNK Martin

Máťuš Pavol – SNK Martin

Mišík Ján – ALU SNK Martin

Kianička Ľubomír – SNLM SNK Martin

Mintálová Magdaléna – SNLM SNK Martin

Pracovná skupina PS8

Vedúci PS: Ing. Jozef Dzivák - Slovenská chemická knižnica Bratislava

Prokop Igor – SNK Martin

Kolesár Peter - SNK Martin

Ardo Oliver - SNK Martin

Sivák Jaroslav - SNK Martin

Farbakyová Katarína - SNK Martin

Mikuláš Ľubomír - SNK Martin

Calík Dušan - SNK Martin

Korbell Igor – UK Bratislava

Kralovičová Eva– UK Bratislava

Kmeťová Alica – ŠVK Banská Bystrica

Halienová Mária – ŠVK Prešov

Végh Norbert – SKN Levoča

Olekšák Oktavián – SKN Levoča

Milián Roman – Verejná knižnica J. Bocatia Košice

Pirčák Jozef – Zemplínska knižnica Trebišov

Hvolka Marián – Slovenská chemická knižnica Bratislava

Bodnárová Libuša - Univerzitná knižnica veterinárneho lekárstva Košice

Pracovná skupina PS09 Public relation

Vedúca PS: Tomasz Trancygier - SNK Martin

Členovia:

Špániková Alena - SNK Martin
Lechner Dušan - UK Bratislava
Bírová Daniela - CVTI
Kružlík Peter - Slovenská poľnohospodárska knižnica Nitra
Závadská Valéria - ŠVK Prešov
Rerková Gabriela - SKN Levoča
Šleisová Monika - Zemplínska knižnica G. Zvonického Michalovce
Balejová Anna - Podtatranská knižnica Poprad
Dzivák Jozef - Slovenská chemická knižnica Bratislava
Brezová Lýdia - Verejná knižnica Michala Rešetku Trenčín
Prokop Igor - SNK Martin

j) Analýzu možných rizík

Hlavné riziká predstavujú:

Nejasnosti okolo kompetencií a zodpovednosti; nedôsledné rozhodovanie o kompetenciách organizácií, ktoré majú byť zodpovedné za určité oblasti informatizácie a digitalizácie tak, aby nedochádzalo k plytvaniu prostriedkami a aby bolo možné koncentrovať sily a prostriedky na riešenie hlavných problémov s cieľom zlešovať kultúrne, informačné a vzdelávacie služby zúčastnených subjektov. Tieto riziká je potrebné eliminovať na úrovni rady riaditeľov združenia KIS3G.
Nedostatočná odborná úroveň zamestnancov a pomalé tempo vzdelávania a preškoľovania. Toto riziko je potrebné eliminovať sústavným intenzívnym vudelávaním, zadávaním konkrétnych a kontrolovateľných úloh, dôslednou kontrolou kvality na jednotlivých technologických uzloch linky, vyvodzovanie mzdových dôsledkov za nedostatky spôsobené nevedomosťou, odobratie klienta zamestnancom, ktorí opakovane spôsobujú v dôsledku nedostatočnej odbornosti problémy, finančné postihy a finančná stimulácia na všetkých úrovniach riadenia.
Riziká vyplývajúce z technického riešenia (dostupnosť, bezpečnosť, spoľahlivosť a pod.) je možné eliminovať prostriedkami, ktoré zodpovedajú úrovni technologického rozvoja a poznania.
Isté riziko pre fungovanie systému môže predstavovať znefunkčnenie siete WAN, čo by znemožnilo fungovanie lokálnych subjektov, zapojených do projektu a nemožnosť ich pripojenia na centrálny server. Výpadky spojenia pre najkritickejší modul knižničných výpožičiek rieši modul Virtua Circulation Backup.

Základnou podmienkou úspechu projektu je aktívny prístup zúčastnených a ich konštruktívna spolupráca na odbornej úrovni i na úrovni medziľudských vzťahov. Vôľa a ochota k spolupráci je pre projekt absolútne rozhodujúca.

k) Riešenie bezpečnosti a ochrany informačného systému

Virtua server pracuje v tandeme s klientom a overuje platnosť používateľov a zabezpečuje informácie v databáze (databázach).

Servre Virtua sú umiestnená v samostatnej zabezpečenej klimatizovanej miestnosti. Prístup majú len oprávnené osoby.

Na základe používateľského mena a hesla server informuje klienta o povoleniach, ktoré knižnica pridelila špecifickému používateľovi alebo skupine používateľov. Podľa takejto informácie zo servra klient povoľuje alebo nepovoľuje špecifické úkony alebo fukcie.

Ochrana pred nenapraviteľnými zmenami a poškodeniami súborov sa poskytuje pomocou viacrvstvového zabezpečenia:

· zabezpečením siete;

· zabezpečením operačného systému, ktoré sa môže zvýšiť implementáciou zabezpečocacích balíkov od tretej strany;

· zabezpečením systému Oracle;

· zabezpečením systému Virtua.

Nástroje, ktoré poskytuje Oracle na diagnostikovanie systému, zálohovanie, obnovu a iné systémové úlohy sú komplexné a pre oprávnené osoby ľahko dostupné z menu správy databázy.

Virtua požaduje na sprístupnenie SLIP pripojenie. Používatelia k systému pristupujú cez sieť. To umožňuje implementáciu „požiarnych stien“, (firewalls), aby sa prístup vymedzil len pre oprávnených používateľov, aj cez nezabezpečené telefónne linky.

Pre vzdialených používateľov sa nepredpisuje ani neodporúča žiadny špecifický zabezpečovací systém.

Okrem toho, integrovaný knižničný systém zahŕňať protivírovú ochranu aktualizovanú pravidelne/nepravidelne – podľa rozvrhu stanoveného systemovým administrátorom.

K dispozícii je množstvo zálohovacích možností, vrátane online zálohovania, aby bolo možné každodenné, týždenné alebo dvojtýždenné zálohovanie podľa rozvrhu závisiaceho od poškoditeľnosti databázy.

Systém nemusí byť počas zálohovania vypnutý, zálohovacie úlohy sa môžu automatizovať a nastaviť tak, aby prebiehali mimo času s vysokou prevádzkou.

Obnovenie údajov po zlyhaní systému bude vyžadovať len obnovenie posledného protokolovacieho záznamu.

Ak bude potrebné úplné obnovenie databázy, na obnovenie poslednej pásky a následné obnovenie protokolovacieho súboru sa použijú nástroje Oracle.

V systéme sa nepracuje s rodným číslom. Prístup k osobným údajom čitateľov je zabezpečený a možný len pre oprávnených operátorov a osoby, na ktoré sa osobné údaje vzťahujú.

Špecifickými používateľmi integrovaného knižnično-informačného systému Virtua sú rôzne skupiny používateľov alebo individuálni používatelia, ktorých oprávnenia a vlastnosti sa nastavujú v parametroch systému prostredníctvom systémového klienta (používateľské oprávnenia, skupinoví používatelia, individuálni používatelia. U používateľov Virtua sa definuje meno, heslo, popis, štandardná prihlasovacia lokácia, príslušnosť do skupiny individuálnych alebo skupinových používateľov.

Používateľmi systému Virtua na úrovni zamestnancov sú napríklad kategórie používateľov:

1. Skupina „Root“

2. Skupina „Akvizícia“

3. Skupina „Katalogizácia“

4. Skupina „Výpožičky“

5. Skupina „OPAC“ (Online Public Acces Catalog)

6. Skupina OPAC – Guest

7. Skupina OPAC – Administrátor

8. Skupina OPAC – Zamestnanec

9. Skupina „Zamestnanec – Používateľ“

10. Skupina „Systémový klient „

11. Skupina „Systémový klient - administrátor„

Každý zo zamestnancov, ktorí aktívne pracuje so systémom patrí do niektorej skupiny používateľov systému a má určité oprávnenia alebo jasne definované obmedzenia prístupu k určitým funkciám systému, podsystémov, lokácií, k určitým príkazom a pod.

V systéme Virtua sa môžu definovať individuálni používatelia alebo skupiny používateľov a môžu sa im priradiť rozličné oprávnenia vzhľadom na funkcionalitu systému Virtua, vzhľadom na lokáciu a pod.

Priamy používatelia systému – čitatelia – patria do určitých kategórií používateľov s určitými parametrizovateľnými oprávneniami vo vzťahu k údajom v bázach Virtua.

Cez Chameleon iPortal má všeobecná verejnosť prístup k informáciám, ktoré sú dostupné cez OPAC. Čitatelia majú cez Chameleon iPortal bezpečný prístup k vlastným výpožičkám, čitateľskému kontu, záznamu o čitateľovi a pod.

Vo Virtue je možné riadiť (kontrolovať) zabezpečenie a oprávnenie (autorizácia) používateľov.

Vo Virtue je možné riadiť (kontrolovať) oprávnenia na vytváranie, aktualizáciu a vymazávanie na úrovni polí alebo dátových prvkov.

Vo Virtue je možné vytvárať jednotlivých používateľov aj skupiny používateľov.

Vo Virtue je možné použiť rôzne prístupové práva k databáze a k modulom pre jednotlivcov aj skupiny používateľov.

Vo Virtue je možné v otvorenom sieťovom prostredí je poskytnuté bezpečné overenie totožnosti.

Vo Virtue je podrobný popis funkcií overovania totožnosti a funkcií úrovne prístupu.

Problematika používateľov systému je spracovaná dôkladne v dokumentácii k systému Virtua.

l) Postup zavádzania nového informačného systému

Tabuľka 13 Prehľad hlavných etáp implementácie systému Virtua v KIS3G

Plánovaná etapa	Začiatok	Koniec	Poznámka
Predipmplementačná fáza	5. marec 2004	12. marec 2004	splnené
Implementačná fáza	19.marec 2004	30. marec 2004	splnené
Inštalácia softvéru	29. marec 2004	09. apríl 2004	splnené
Konverzia údajov	05. marec 2004	27. máj 2004	plní sa
Školenia systémové VTLS	19. apríl 2004	21. apríl 2004	splnené
Školenia zamestnancov (školiteľov)
1.fáza 4 dni Základné: katalogizácia, autority, OPAC, výpožičky, parametre	10. máj 2004	13. máj 2004	splnené
2. fáza 3 dni Základné: akvizícia, seriály, parametre	jún 2004	jún 2004	splnené
Školenia ostatných zamestnancov knižníc podľa harmonogramu pracovných skupín	Jún 2004	otvorené	splnené podľa vypísaného termínu školení
Rozširovanie systému Virtua - Školenia zamestnancov a používanie systému v knižniciach KIS3G podľa individuálnych harmonogramov a zmlúv medzi SNK a používateľskou knižnicou	Jún 2004	otvorené	splnené poodľa technickej pripravenosti knižnice, podľa pripojenia na internet a podľa absolvovania testov po školeniach

Tabuľka 14 Implementácia systému Virtua

Knižnice KIS3G a podpísaná zmluva (2004) o spolupráci a prevádzka od 1. 1. 2005:

1. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského Rožňava
2. Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou
3. Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove
4. Ľubovnianska knižnica Stará Ľubovňa
5. Okresná knižnica Dávida Gutgesela Bardejov
6. Podduklianska knižnica Svidník
7. Podtatranská knižnica v Poprade
8. Slovenská národná knižnica v Martine
9.	*Slovenské národné literárne múzeum SNK*
10.	*Archív literatúry a umenia SNK*
11.	*Národný bibliografický ústav (článková bibliografia)*
12.	*Národný bibliografický ústav (staré tlače do 1830)*
13.	*Dokumentácia k výskumu dejín knižnej kultúry*
14.	*Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre*
15. Štátna vedecká knižnica Banská Bystrica
16. Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach
17. Vihorlatská knižnica v Humennom
18. Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického Michalovce
19. Zemplínska knižnica Trebišov
20. Žitnoostrovná knižnica Dunajská Streda

Plán implementácie systému VIRTUA v roku 2005

Podrobný harmonogram implementácie sa spracuje individuálne pre každú knižnicu v spolupráci s knižnicou.

Centrum vedeckých a technických informácií SR, Bratislava

Diecézna knižnica v Kláštore pod Znievom

Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou

Knižnica Bratislavskej vysokej školy práva, Bratislava

Knižnica Katolíckej univerzity v Ružomberku

Knižnica Národného strediska pre ľudské práva, Bratislava

Knižnica pre mládež mesta Košíc, Košice

Slovenská chemická knižnica, Bratislava

Slovenská pedagogická knižnica, Bratislave

Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU, Nitra

Štátna vedecká knižnica Literárne a hudobné múzeum, Banská Bystrica,

Štátna vedecká knižnica, Prešove

Univerzitná knižnica Trnavskej univerzity, Trnava

Univerzitná knižnica UCM, Trnava

Univerzitná knižnica, Bratislave

Ústredná knižnica SAV, Bratislava

Verejná knižnica Michala Rešetku, Trenčín

Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického, Michalovce

Knižnica Národného strediska pre ľudské práva, Bratislava

Verejná knižnica, Dunajská streda (bibliografia)

Obrázok 14 Harmonogram implementácie systému Virtua v knižniciach KIS3G (marec – máj 2004)

Harmonogram implementácie systému Virtua v knižniciach KIS3G (marec – máj 2004)
Názov úlohy Task name	Trvanie Duration	Štart Start	Koniec Finish	KTO Who	Poznámky Notes
Predipmplementačná fáza Pre-implementation phase		5.III.04	12.III.04
Návrh manažmentu projektu implementácie Dessignation of the PMs	2 dni/days	Hotovo already done!	Hotovo already done!	VTLS & KIS3G
Návrh harmonogramu a jeho odsúhlasenie (medzi VTLS a KIS3G) Calendar creation and agreement from all involved parts	9 dní/days	5.III.04	17-mar-04	VTLS & KIS3G	Draft implementation calendar created from VTLS and sent to the Library for its approval. Once it is approved, VTLS will book all the needed resources for the propper accomplishment of the schedule Návrh implementačného kalendára z VTLS a poslané Knižnici na odsúhlasenie. Po odsúhlasení VTLS zarezevuje všetky prostriedky na riadne splnenie harmonogramu
Predimplementačné konzultácie na diaľku Remote pre-implementation consulting	1 deň/day	18-mar-04	18-mar-04	VTLS & KIS3G	The remote pre-implementation consulting can be done either on the phone, using MSN messenger or Centra E-meeting. Diaľkové konzultácie buď cez telefón , MSN Messenger alebo center E-meeting
Implementačná fáza Implementation phase		19.III.04	30.III.04
Zhodnotenie prevádzkového prostredia KIS3G Production Environment Evaluation	3 dni/days	26-mar-04	30-mar-04		This service is done remotelly. Táto služba sa realizuje na diaľku
Dostupnosť priestoru na diskoch Disk space availability	1 deň/day	26-mar-04	26-mar-04	VTLS
Overenie špecifikácie konfigurácie Verify configuration specifications	1 deň/day	29-mar-04	29-mar-04	VTLS	Server setup specifications provided to the customer, based on database sizing, software requirements, etc. Śpecifikácie nastavenia servra poskytnuté zákazníkovi, vychádza z veľkosti databázy, požiadaviek na softvér atď
Overenie konfigurácie a prístupov na servri Verify server configuration and premissions	1 deň/day	30-mar-04	30-mar-04	VTLS
Inštalácia softvéru (1. fáza, class99 a class02) Software Installation	7 dní/days	30-mar-04	07-apr-04
Vytvorenie softvérového balíka Verzia 43.X vo VTLS Software package created at VTLS (release 43)	2 dni/days	30-mar-04	31-mar-04	VTLS
Odoslanie softvéru a testovacej databázy na server KIS3G cez FTP Software & Test Database sent to the library server via FTP	1 deň/day	01-apr-04	01-apr-04	VTLS
Inštalácia softvéru a testovacej databázy class99 na server KIS3G cez telnet (SUN 420 a SUN 10000) Software & Test Database Class99 installed on the library server via telnet	1 deň/day	02-apr-04	02-apr-04	VTLS
Inštalácia softvéru a databázy class02 (digitálna knižnica) na server KIS3G cez telnet (SUN 420 a SUN 10000) Software & Database Class02 (digital library) installed on the library server via telnet	1 deň/day	05-apr-04	05-apr-04	VTLS
Inštalácia softvéru a testovacej databázy class03 na server KIS3G cez telnet (SUN 420 a SUN 10000) Software & Database Class03 installed on the library server via telnet	1 deň/day	06-apr-04	06-apr-04	VTLS
Inštalácia softvéru a testovacej databázy class04 na server KIS3G cez telnet (SUN 420 a SUN 10000) Software & Database Class04 installed on the library server via telnet	1 deň/day	07-apr-04	07-apr-04	VTLS
Testovanie inštalácie na servri KIS3G Installation tested on the library server	1 deň/days	08-apr-04	08-apr-04	VTLS	Zabezpečte, aby bol všetok softvér nastavený a aby fungoval správne, zapezpečte, aby konektivity klienta a brány fungovala správne Ensure all software is setup and functioning correctly; ensure that client and gateway connectivity is functioning correctly.
DODANIE SOFTVÉRU DO SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE (posledná verzia) SOFTWARE DELIVERED TO THE LIBRARY	0 dní/days	08-apr-04	08-apr-04

Konverzia údajov a nahrávanie (loadovanie) Data conversion and load sub-phase		29-mar-04	2004
Vyplnenie dotazníka a vrátenie VTLS, konzultácie, opravy, vysvetlivky, doplnky The library completes questionnaire and returns for VTLS Review	20 dní/days	Hotovo already done!	Hotovo already done!	SNK & KIS3G	2004-03-05 – hotovo/done
Konverzia údajov a nahrávanie (loadovanie)
Slovenská národná knižnica Martin		2004-03-07	2004-05-27	SNK & KIS3G
Univerzitná knižnica Bratislava		2004-03-19	2004-05-27	SNK & KIS3G
Štátna vedecká knižnica Banská Bystrica		2004-03-??	2004-05-27	VTLS	This is the library for which VTLS is doing conversion from VTLS Classic to Virtua
Združenie ZVYKNI (14 knižníc – článková regionálna bibliografia)		2004-04-01	2004-05-27	SNK & KIS3G
Zastavenie knižničných operácií v systéme (žiadna katalogizácia, žiadne autority, žiadne prírastky, použitie circullation backup) Finishing with library operations in the system (no cataloging, authorities, no accessions, by using circulation backup)	2 dni				Individuálne v každej knižnici KIS3G Individually in each library
Export bibliografických záznamov s holdingami a exemplármi zo systému ALEPH 500 v štruktúre ISO 2709 Export of bibliographic records with holdings and items from ALEPH 500 in ISO 2709 structure	1 deň/days			SNK	20040305 SNK – vyexportované cca 1 600 000 záznamov
Dodanie všetkých kódovníkov, metodík, špecifikácií a pod. týkajúcich sa exportovaných záznamov Supply of all codelists, methodologies, specifications etc concerning exported records	35 days			SNK & KIS3G	S exportom záznamov
Analýza bibliografických záznamov s holdingami a exemplármi Analysis of bibliographic records with holdings and items	14 dní/days			SNK & VTLS
Konverzia bibliografických záznamov s holdingami a exemplármi z formátu Unimarc do MARC 21 Conversion of bibliographic records with holdings and items from UNIMARC format to MARC 21	10 dní/days			SNK
Export záznamov autorít zo systému ALEPH 500 v štruktúre ISO 2709 Export of records from ALEPH 500 in ISO 2709 structure	1 deň/day			SNK
Analýza záznamov autorít Analysis of authority records	1 deň/day	Apríl 2004	Apríl 2004	SNK & VTLS	Permanentné záznamy autorít osôb a korporácií prekonvertované a naloadované do databázy 04 dňa 8. mája 2004 (D. Katuščák)
Konverzia záznamov autorít z formátu UNIMARC do formátu ISO 2709 Conversion of authority records from UNIMARC to ISO 2709 structure	1 deň/day (this may take more than 1 day, depending on the number of records you have)			SNK
Export záznamov o čitateľoch zo systému ALEPH 500 Export of patron records from ALEPH 500	1 deň/day			SNK
Analýza záznamov o čitateľoch Analysis of patron records	1 deň/day			SNK & VTLS
Konverzia záznamov o čitateľoch do formátu ISO 2709 Virtua Conversion of patron records to ISO 2709 Virtua	1 deň/day This will take more thank 1 day, depending on the number of records			SNK & VTLS
Export záznamov o dodávateľoch zo systému ALEPH 500 Export of vendor records from ALEPH 500	1 deň/day			SNK
Vytvorenie súboru dodávateľov podľa evidencie v agentúre ISBN a knižnici/knižniciach KIS3G Creation of file of vendors according to ISBN records	3 dni/days			SNK
Konverzia záznamov dodávateľov KIS3G do formátu ISO 2709 Virtua Conversion of KIS3G vendor records to ISO 2709 Virtua format	1 deň/day this may take more than 1 day, depending on the number of records you have			SNK & VTLS
Nahrávanie prekonvertovaných bibliografických záznamov s holdingami a exemplármi SNK do Virtui databáza class04 na server KIS3G a server VTLS Loading of converted bibliographic records with holdings and items of the national Library to Virtua to Database Class04 the KIS3G and to VTLS servers	2 dní/days			VTLS	Data will be loaded BOTH to VTLS and KIS3G servers so that you can work on the data and so that the data will be available to us as well
Nahrávanie prekonvertovaných záznamov autorít SNK do Virtui databáza class04 na server KIS3G a server VTLS Loading of converted authority records of the national Library to Virtua to Database Class04 the KIS3G and to VTLS servers	1 dni/days			VTLS
Nahrávanie prekonvertovaných záznamov čitateľov SNK do Virtui databáza class04 na server KIS3G a server VTLS Loading of converted patron records of the national Library to Virtua to Database Class04 the KIS3G and to VTLS servers	1 deň/day			VTLS
Nahrávanie prekonvertovaných záznamov o dodávateľoch SNK a KIS3G do Virtui databáza class04 na server KIS3G a server VTLS Loading of converted vendor records of the national Library to Virtua to Database Class04 the KIS3G and to VTLS servers	1 deň/day			VTLS
Testovanie správnosti konverzie v databáze na serveriVTLS Testing of conversion results checking the server at VTLS	5 dní/days			SNK
Prehratie záznamov po testovaní a opätovné testovanie v databáze Class04 na servri KIS3G a serveri VTLS Re-load of records after checking the conversion in KIS3G and VTLS servers.				VTLS
Export „čistých“ záznamov z Class04 Load of the records and creation of clas01 and clas02 at VTLS. Installation of the databases at SNK server.	5 days			VTLS
Nastavenie/kopírovanie parametrov do databáz Class01, Class02, Class03 podľa otestovaných parametrov z Class04 Copying parameters to clas01 clas02 clas03 databases according to the tested parameters from clas04 and clas99.				VTLS
Fáza školenia Training phase		19-apr-04	30-apr-04
Systémový klient Virtua Profiler training	2 dni	19-apr-04	20-apr.04	VTLS & KIS3G	Systémoví knihovníci a vybratí odborníci (ca 12-15 osôb) – System librarians and selected experts (ca 12-15 persons)
Systémové školenie Systems training	3 dni	21-apr-04	23-apr-04	VTLS & KIS3G	Administrátori a vybratí odborníci (ca 12-15 osôb) Administratirs and selected experts (ca 12-15 persons)
Školenie školiteľov na aplikačný softvér Virtua (katalogizácia, autority, OPAC, výpožičky, parametre) Applications training	4 dní	10-máj-04	13-máj-04	VTLS & KIS3G	Vedúci pracovných skupín, budúci školitelia (ca 12-15 osôb) Leaders of workgroups and future trainers (app 12-15 persons) The maximum of attendants to each training is 12-15 people.
Školenie školiteľov na aplikačný softvér Virtua (akvizícia, seriály, parametre) Applications training	3 dni	Jún 2004	Jún 2004	VTLS & KIS3G	Vedúci pracovných skupín, budúci školitelia (ca 12-15 osôb) Leaders of workgroups and future trainers (app 12-15 persons) The maximum of attendants to each training is 12-15 people.
Produkčná databáza Class01 je dostupná a pripravená na prevádzku pre knižnice KIS3G Virtua production database available for libraries of KIS3G consortium		Máj – júl 2004	Máj – júl 2004	VTLS & KIS3G	Nový server bude dodaný podľa zmluvy do 8. júla 2004. Pokiaľ sa nevyskytnú nepredvídateľné problémy, inštalácia bázy Clas01 sa uskutoční v polovici júla 2004. Po 15. júli sa predpokladá kopírovanie parametrov zo skúšobnej bázy pre katalogizáciu a import prekonvertovaných dát do bázy Clas01 a rutinná práca vo Virtue. Jednotlivé knižnice si začnú samostatne a s pomocou implementačného tímu postupne osvojovať systém a využívať jeho možnosti.

Tabuľka 15 Kódovník organizácií a organizačných útvarov KIS3G[17],[18]

Kódy lokácií KIS3G v systéme Virtua (D. Katuščák, 8. apríla 2005)[19]

Lokácia[20]	Meno[21]	Skratka[22]	LVL1	LVL2	LVL3
000010000	Martin - Slovenská národná - hlavný depozit	SNKHD	SNK	HD
000010001	*Martin – SNK* Kancelária generálneho riaditeľa	SNKGR	SNK	GR
000010002	*Martin – SNK* Odbor doplňovania fondov	SNKDF	SNK	DF
000010003	*Martin – SNK* Odbor spracovania dokumentov	SNKSD	SNK	SD
000010004	*Martin – SNK* Odbor seriálových publikácií	SNKSP	SNK	SP
000010005	*Martin – SNK* Odbor služieb	SNKSL	SNK	SL
000010006	*Martin – SNK* Odbor správy historických knižničných dokumentov a fondov Slovenskej republiky	SNKHKF	SNK	HKF
000010007	*Martin – SNK* Správa depozitu – rýchla katalogizácia, umiestňovanie žiadaniek - sklad	SNKDE	SNK	DE
000010008	*Martin – SNK* Ekonomický a technický odbor	SNKET	SNK	ET
000010009	*Martin – SNK* Odbor kultúrnych a edičných aktivít	SNKKA	SNK	KA
000010010	Martin – SNK Oddelenie informačných technológií	SNKIT	SNK	IT
000020000	Martin – SNK – multimediálna študovňa	SNKMU	SNK	MU
000020000	Martin – SNK mikrofilmy a digitalizácia	SNKMD	SNK	MD
000030000	Martin – SNK – študovňa Zlatá niť	SNKZN	SNK	ZN
000030000	Martin – SNK reštaurovanie a konzervovanie	SNKRK	SNK	KR
000040000	Martin – SNK - Odbor pre kniž systém	SNKKS	SNK	KS
000050000	Martin – SNK - bibliografický ústav	SNKBU	SNK	BU
000050001	*Martin – SNK* SNB Knihy	SNKBUM	SNK	BU	M
000050002	*Martin – SNK* SNB Špeciálne dok	SNKBUSD	SNK	BU	SD
000050003	*Martin – SNK* Články	SNKBUCL	SNK	BU	CL
000050004	*Martin – SNK* Zahraničné slovaciká	SNKBUXS	SNK	BU	XS
000050005	*Martin – SNK* Retrospektíva - Knihy	SNKBURK	SNK	BU	RK
000050006	*Martin – SNK* Retrospektíva - Články	SNKBURC	SNK	BU	RC
000050007	*Martin – SNK* SNB - Evidenčný súpis plán. bg. prác	SNKBUES	SNK	BU	ES
000050008	*Martin – SNK* SNB – Bibliografia slovenských bg.	SNKBUBB	SNK	BU	BB
000050009	*Martin – SNK* Retrospektíva – Knihy - Tlače 16. stor.	SNKBURK16	SNK	BU	RK16
000050010	*Martin – SNK* Retrospektíva – Knihy – Tlače 18. stor.	SNKBURK18	SNK	BU	RK18
000050011	*Martin – SNK* Retrospektíva – Knihy – Tlače 19. stor.	SNKBURK19	SNK	BU	RK19
000050012	*Martin – SNK* Bibliografia P.J. Šafárika	SNKBUBGS	SNK	BU	BGS
000050013	*Martin – SNK* Dejiny knižnej kultúry na Slovensku	SNKBUDKK	SNK	BU	DKK
000070000	Martin – SNK - biografický ústav	SNKBIO	SNK	BIO
000080000	Martin – SNK - literárne múzeum	SNKLM	SNK	LM
000090000	Martin – SNK Múzeum v Modre	SNKMLS	SNK	MLS
000100000	Martin – SNK Múzeum v Brodzanoch	SNKMB	SNK	MB
000110000	Martin – SNK Agentúra ISBN	SNKISBN	SNK	ISBN
000110000	Martin – SNK Dejiny knižnej kultúry	SNKBUDK	SNK	BU	DK
000120000	Martin – SNK Fotodokumenty	SNKALUFD	SNK	ALU	FD
000130000	Martin – SNK Hudobné rukopisy	SNKALUHR	SNK	ALU	HR
000140000	Martin – SNK Literárne rukopisy	SNKALULR	SNK	ALU	LR
000150000	Martin – SNK Audiovizuálne zbierky	SNKLMAU	SNK	LM	AU
000160000	Martin – SNK Archív lit a umenia	SNKALU	SNK	ALU
000170000	Martin – SNK Textové zbierky	SNKLMTX	SNK	LM	TX
000180000	Martin – SNK Reálie	SNKLMRE	SNK	LM	RE
000190000	Martin – SNK Výtvarné zbierky	SNKLMVT	SNK	LM	VT
000300000	Bratislava - Univerzitná knižnica	UKB1	UKB	1
000310000	Bratislava UKB - doplňovanie a sprac.	UKBDSF	UKB	ODSF
000310001	*Bratislava UKB* – Odd. kníh	UKBKN	UKB	KN
000310002	*Bratislava UKB* – Odd. periodík	UKBPER	UKB	PER
000310003	*Bratislava UKB* – Odd. katalogizácie	UKBKAT	UKB	KAT
000320000	Bratislava UKB - Odbor kniž. fondov	UKBKF	UKB	KF
000320001	*Bratislava UKB* – Odd. kniž. fondov	UKBKF	UKB	KF
000320002	*Bratislava UKB* - Oddelenie revízie	UKBRS	UKB	RS
000330000	Bratislava UKB - Odbor kniž. služieb	UKBKS	UKB	KS
000330001	*Bratislava UKB* - Konzultanti	UKBKON	UKB	KON
000330002	*Bratislava UKB* – Odd. absenčných služieb	UKBAS	UKB	AS
000330003	*Bratislava UKB* - Výpožičky	UKBVY	UKB	VY
000330004	*Bratislava UKB* – Odd. MVS	UKBMVS	UKB	MVS
000340000	Bratislava UKB – Multimed. kabinet	UKBMMS	UKB	MMS
000350000	Bratislava UKB - Video	UKBVID	UKB	VID
000360000	Bratislava UKB – Odd. prez. služieb	UKBPS	UKB	PS
000360001	*Bratislava UKB* - Všeobecná študovňa	UKBVSS	UKB	VSS
000370000	Bratislava UKB - Voľný výber 1. posch.	UKBVV1	UKB	VV1
000380000	Bratislava UKB – Bibliogr. študovňa	UKBBS	UKB	BI
000390000	Bratislava UKB – Štud. OSN a UNESCO	UKBOSN	UKB	OSN
000400000	Bratislava UKB - Prírodovedná študovňa	UKBPVS	UKB	PVS
000410000	Bratislava UKB - Študovňa amerických štúdií	UKBSAS	UKB	SAS
000420000	Bratislava UKB - Študovňa knihovníckej literatúry	UKBSKL	UKB	SKL
000430000	Bratislava UKB - Študovňa spoločensko vedná	UKBSVS	UKB	SVS
000440000	Bratislava UKB - Odbor bibliograficko-informačný	UKBOBI	UKB	OBI
000440001	*Bratislava UKB* - Bibliografické oddelenie	UKBBIB	UKB	BIB
000440002	*Bratislava UKB* - Referentské oddelenie	UKBRB	UKB	REF
000440003	*Bratislava UKB* - Retrospektívna bibliografia	UKBREF	UKB	RB
000450000	Bratislava UKB - Hudobný kabinet	UKBHUK	UKB	HUK
000460000	Bratislava UKB - Kabinet rukopisov, starých a vzácnych tlačí	UKBKST	UKB	KST
000470000	Bratislava UKB - Národná agentúra ISSN	UKBISSN	UKB	ISSN
000480000	Bratislava UKB - Depozitná knižnica NATO	UKBNATO	UKB	NATO
000500000	Bratislava - Slovenská lekárska knižnica	SLK	SLK
000600000	Bratislava - Ústredná knižnica SAV	SAVUK	SAV	UK
000700000	Bratislava - Slovenská pedagogická knižnica	SPK	SPK
000800000	Bratislava - Vedecko-informačné stredisko APZ	APZVIS	APZ	VIS
000900000	Košice - Štátna vedecká knižnica	SVKKK	SVK	KK
000950000	Bratislava STUSCHK Slov. chem. knižnica FCHPT	STUSCHK1	STU	SCHK	1
000950001	Bratislava STUSCHK180 Knižnica analytickej chémie	STUSCHK180	STU	SCHK	180
000950020	Bratislava STUSCHK110 Kn. keramiky, skla a cementu	STUSCHK110	STU	SCHK	110
000950004	Bratislava STUSCHK120 Kn. anorganickej technológie	STUSCHK120	STU	SCHK	120
000950005	Bratislava STUSCHK130 Kn. organickej technológie	STUSCHK130	STU	SCHK	130
000950003	Bratislava STUSCHK140 Kn. organickej chémie	STUSCHK140	STU	SCHK	140
000950022	Bratislava STUSCHK150 Kn. vlákien a textilu	STUSCHK150	STU	SCHK	150
000950008	Bratislava STUSCHK160 Kn. polygrafie a aplikovanej fotochémie	STUSCHK160	STU	SCHK	160
000950009	Bratislava STUSCHK170 Kn. technológie ropy a petrochémie	STUSCHK170	STU	SCHK	170
000950002	Bratislava STUSCHK190 Kn. anorganickej chémie	STUSCHK190	STU	SCHK	190
000950006	Bratislava STUSCHK210 Kn. fyzikálnej chémie	STUSCHK210	STU	SCHK	210
000950015	Bratislava STUSCHK220 Kn. informatizácie a riadenia procesov	STUSCHK220	STU	SCHK	220
000950017	Bratislava STUSCHK230 Kn. chemického a biochemického inžinierstva	STUSCHK230	STU	SCHK	230
000950013	Bratislava STUSCHK240 Kn. manažmentu	STUSCHK240	STU	SCHK	240
000950010	Bratislava STUSCHK250 Kn. potravinárskej technológie	STUSCHK250	STU	SCHK	250
000950011	Bratislava STUSCHK260 Kn. biochémie a mikrobiológie	STUSCHK260	STU	SCHK	260
000950012	Bratislava STUSCHK280 Kn. chemickej fyziky	STUSCHK280	STU	SCHK	280
000950024	Bratislava STUSCHK290 Kn. environmentálneho inžinierstva	STUSCHK290	STU	SCHK	290
000950014	Bratislava STUSCHK310 Kn. biochemickej technológie	STUSCHK310	STU	SCHK	310
000950016	Bratislava STUSCHK330 Kn. jazykov	STUSCHK330	STU	SCHK	330
000950019	Bratislava STUSCHK340 Kn. telesnej výchovy	STUSCHK340	STU	SCHK	340
000950018	Bratislava STUSCHK360 Kn. výživy a hodnotenia potravín	STUSCHK360	STU	SCHK	360
000950021	Bratislava STUSCHK370 Kn. plastov a kaučuku	STUSCHK370	STU	SCHK	370
000950007	Bratislava STUSCHK380 Kn. chemickej technológie dreva, celulózy a papiera	STUSCHK380	STU	SCHK	380
000950025	Bratislava STUSCHK631 Laboratórium rtg. mikroanalýzy	STUSCHK631	STU	SCHK	631
000950023	Bratislava STUSCHK632 CL - Laboratórium NMR spektroskopie	STUSCHK632	STU	SCHK	632
000950026	Bratislava STUSCHK633 Laboratórium hmotnostnej spektrometrie	STUSCHK633	STU	SCHK	633
000950027	Bratislava STUSCHK650 Informačné centrum	STUSCHK650	STU	SCHK	650
001000000	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica	SVKBB	SVKBB
001000100	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – oddelenie absenčných služieb	SVKBBAS	SVK	BB	AS
001000200	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – oddelenie prezenčných služieb	SVKBBPS	SVK	BB	PS
001000201	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – univerzálna študovňa	SVKBBUS	SVK	BB	US
001000202	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – regionálna študovňa	SVKBBRG	SVK	BB	RG
001000203	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – študovňa špec. a tech. a legisl. dokumentov	SVKBBNP	SVK	BB	NP
001000204	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – študovňa odborných periodík	SVKBBOP	SVK	BB	OP
001000205	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – študovňa viazaných periodík	SVKBBVP	SVK	BB	VP
001000206	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – čitáreň periodík	SVKBBCP	SVK	BB	CP
001000207	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – hudobná študovňa	SVKBBHU	SVK	BB	HU
001000208	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnic – študovňa elektronických zdrojov	SVKBBEZ	SVK	BB	EZ
001000209	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – nemecká študovňa	SVKBBNS	SVK	BB	NS
001000210	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – P-univerzálna študovňa	SVKBBPUS	SVK	BB	PUS
001000300	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – oddelenie fondov	SVKBBOF	SVK	BB	OF
001000400	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – oddelenie bibliografie	SVKBBBG	SVK	BB	BG
001000401	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – historický fond	SVKBBHKF	SVK	BB	HKF
001000402	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – študovňa knihovníckej literatúry	SVKBBSKL	SVK	BB	SKL
001000403	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – bibliografická študovňa	SVKBBBS	SVK	BB	BS
001000500	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – oddelenie referenčných služieb	SVKBBORS	SVK	BB	ORS
001000600	Banská Bystrica - Št. vedecká knižnica – oddelenie informačných technológií	SVKBBOIT	SVK	BB	OIT
001000700	Banská Bystrica – Št. vedecká knižnica – riaditeľstvo a sekretariát	SVKBBRS	SVK	BB	RS
001000800	Banská Bystrica - Št. vedecká knižnica - Lit. a hud. múzeum	SVKBBLHM	SVK	BB	LHM
001200000	Prešov - Štátna vedecká knižnica	SVKPO	SVK	PO
001300000	Nitra - Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU	SPUKN	SPU	KN
001400000	Levoča - Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu	LESKN	LE	SKN
001500000	Trnava Univerzitna knižnica Trnavskej univerzity	TUUK	TU	UK
001600000	Trnava - Univerzitná knižnica UCM	TUCMUK	TUC	MUK
001700000	Košice - Knižnica pre mládež mesta Košice	KEKMK	KE	KMK
001800000	Nitra - Univerzitná knižnica UKF v Nitre	UKFUK	UKF	UK
001900000	Trnava - Knižnica Sploku sv. Vojtecha v Trnave	SSV	SSV
001950000	Kláštor pod Znievom - Diecézna knižnica	DKKPZ	DK	KPZ
002000000	Ružomberok - Katotolícka univerzita	KUUK	KU	UK
002100000	Košice - Univerzita veterinárskeho lekárstva - knižnica	UVLKE	VSV	KN
002200000	Košice - Verejná knižnica Jána Bocatia	KEVKJB	KE	VKJB
002250000	Bardejov - Okresná knižnica D. Gutgesela	BJKDG	BJ	KDG
002270000	Stará Ľubovňa - Ľubovnianska knižnica	SLLK	SL	LK
002300000	Prešov - Knižnica P. O. Hviezdoslava	POKPOH	PO	KPOH
002350000	Trenčín - Verejná knižnica M. Rešetku	TNVKMR	TN	VKMR
002400000	Michalovce - Zemplínska knižnica G. Zvonického	MIZKGZ	MI	ZKGZ
002450000	Liptovský Mikuláš - Knižnica G. F. Belopotockého	LMKGFB	LM	KGFB
002550000	Trebišov - Zemplínska knižnica	TVZK	TV	ZK
002600000	Rožňava - Gemerská knižnica P. Dobšinského	RVGKPD	RV	GKPD
002650000	Vranov nad Topľou - Hornozemplínska knižnica	VTHK	VT	HK
002700000	Liptovský Mikuláš - Gymnázium M. M. Hodžu	LMGMH	LM	GMH
002750000	Senica - Záhorská knižnica	SEZK	SE	ZK
002800000	Žilina - Žilinská knižnica	ZAZK	ZA	ZK
002850000	Humenné - Vihorlatská knižnica	HEVK	HE	VK
002900000	Martin - Turčianska knižnica	MTTK	MT	TK
002950000	Námestovo - Knižnica Domu kultúry	NODK	NO	KDK
003050000	Čadca - Kysucká knižnica	CAKK	CA	KK
003100000	Lučenec - Novohradská knižnica	LCNK	LC	NK
003150000	Považská Bystrica - Považská knižnica	PBPK	PB	PK
003200000	Topoľčany - Tríbečská knižnica	TOTK	TO	TK
003250000	Bratislava - Slovenské národné múzeum - knižnica	SNMK	SNM	K
003300000	Spišská Nová Ves - Spišská knižnica	SNSK	SN	SK
003400000	Svidník - Podduklianska knižnica	SKPK	SK	PK
003500000	Poprad - Podtatranská knižnica	PPPK	PP	PK
003600000	Dun Streda - Žitnoostrovná knižnica	DSOK	DS	OK
004000000	KIS3G - Súborný katalóg monografií	KIS3GM	KIS3G	M
004010000	KIS3G - Súborný katalóg Slovenska – staré tlače (do r. 1830)	KIS3GST	KIS3G	ST
004020000	KIS3G - Súborný katalóg seriálov	KIS3GS	KIS3G	S
004030000	KIS3G - Súborná báza článkov	KIS3GCP	KIS3G	CP
004040000	KIS3G - Súborná báza počítačových súborov	KIS3GCF	KIS3G	CF
004050000	KIS3G - Súborná báza kartografických materiálov	KIS3GCM	KIS3G	CM
004060000	KIS3G - Súborná báza hudobných materiálov	KIS3GMU	KIS3G	MU
004070000	KIS3G - Súborná báza vizuálnych materiálov	KIS3GG	KIS3G	G
004080000	KIS3G - Súborná báza zmiešaných materiálov	KIS3GX	KIS3G	X
004090000	KIS3G - Súborná báza autorít – osobné mená	SNKMA	SNK	MA
004100000	KIS3G - Súborná báza autorít – korporácie	SNKKO	SNK	KO
004110000	KIS3G - Súborná báza autorít – vecné autority	SNKPH	SNK	PH
006000000	Bratislava - Centrum vedecko technických informácii SR	CVT	CVT

Tabuľka 16 Kódovník k špeciálnej dokumentácii „Zdieľaná knižnica KNIHA SK“ v rámci Slovenskej chemickej knižnice

Kód hlavnej lokácie a sublokácie vo Virtue	Názov pracoviska	Celý kód	Kód Univerzity Organizácie	Kód Fakulty Pracoviska	Kód Katedry Pracoviska	Návestie čiarového kódu	Tlačiť na štítok	Item class code
	0	1	2		5		Generovať čísla vzostupne zprava
005000000	Zdieľaná chemická knižnica k štátnej výskumnej úlohe KNIHASK	KNIHASK						0500
005000001	Slovenská chemická knižnica (informačné centrum)	STUCHTSCHK	STU	CHT	SCHK	28401	Čiarový kód 284011XXXXXXXX1 Viditeľný text STUCHTSCHK 28401 1XXXXXXXX1
005000002	Katedra chemickej technológie dreva, celulózy a papiera (KDCP)	STUCHTKDCP	STU	CHT	KDCP	28402	Čiarový kód 284021XXXXXXXX1 Viditeľný text STUCHTKDCP 28402 1XXXXXXXX1
005000003	Katedra polygrafie a aplikovanej fotochémie (KPF)	STUCHTKPF	STU	CHT	KPF	28403	Čiarový kód 284031XXXXXXXX1 Viditeľný text STUCHTKPF 28403 1XXXXXXXX1
005000004	Katedra plastov a kaučuku (KPK)	STUCHTKPK	STU	CHT	KPK	28404	Čiarový kód 284041XXXXXXXX1 Viditeľný text STUCHTKPK 28404 1XXXXXXXX1
005000005	Katedra informatizácie a riadenia procesov (KIRP)	STUCHTKIRP	STU	CHT	KIRP	28405	Čiarový kód 284051XXXXXXXX1 Viditeľný text STUCHTKIRP 28405 1XXXXXXXX1
005000006	Katedra biochemickej technológie (KBT)	STUCHTKBT	STU	CHT	KBT	28406	Čiarový kód 284061XXXXXXXX1 Viditeľný text STUCHTKBT 28406 1XXXXXXXX1
005000007	Slovenský národný archív Oddelenie archívnej ochrany	SNAOAO	SNA	OAO		1103	Čiarový kód 11031XXXXXXXX1 Viditeľný text SNAOAO 1103 1XXXXXXXX1
005000008	Slovenská akadémia vied, Ústav polymérov	SAVUP	SAV	UP		12215	Čiarový kód 122151XXXXXXXX1 Viditeľný text SAVUP 12215 1XXXXXXXX1
005000009	Slovenská národná knižnica Odbor reštaurovania a konzervovania dokumentov -štátny výskum	SNKORKSV	SNK	ORKSV		1713	Čiarový kód 17131XXXXXXXX1 Viditeľný text SNKORK 1713 1XXXXXXXX1

Príloha 1 Softvér pre malé a stredné knižnice SR

Podstata návrhu

Predložený návrh Slovenskej národnej knižnice je určený na zasadnutie Ústrednej knižničnej rady SR a po jeho prerokovaní a schválení v knižničnej rade bude predložený na schválenie do vedenia Ministerstva kultúry SR.

Cieľom návrhu je systémové vyriešenie dlhoročného problému týkajúceho sa odporúčania softvéru pre malé a stredné knižnice knižničného systému SR.

Návrh reaguje na množstvo otázok zo strany knižníc, ktoré sa snažia o informatizáciu svojej činnosti a hľadajú vhodný softvér.

Malými a strednými knižnicami sa v tomto návrhu rozumejú najmä niektoré verejné a špeciálne knižnice, ktoré:

a) majú rozsahom menšie zbierky (do 10000 dokumentov);

b) nemajú pevné pripojenie na internet;

c) majú obmedzenú dobu prevádzky (pod 40 hodín týždenne);

d) majú záujem prispievať do súborného katalógu knižníc SR;

e) majú záujem využívať súborný katalóg SR a iné informačné zdroje knižníc;

f) nemajú finančné zdroje na drahé komerčné softvéry;

g) nemajú možnosť využívať spoločný softvér Virtua v združení KIS3G.

Predložený návrh obsahuje zdôvodnenie odporúčania, aby malé a stredné knižnice používali nekomerčný softvér Unesco CDS/ISIS resp. jeho vhodné nadstavby. Ide o softvér, na vývoj ktorého prispieva Slovenská republika formou podpory Unesco a jej programov.

Predložený návrh nie je zameraný na preferovanie alebo diskrimináciu akéhokoľvek iného softvéru.

Úvod

Slovenská národná knižnica v Martine má v roku 2004 prioritnú úlohu, ktorou je implementácia spoločného integrovaného knižničného systému Virtua v rámci združenia knižníc KIS3G. V súvislosti s implementáciou spoločného softvéru sa často objavujú zo strany knižníc otázky, ako majú postupovať a aký softvér majú používať najmä v prípadoch, keď majú menšie zbierky a nie sú pripojené na internet. Predložený návrh reaguje na túto situáciu.

Slovenská národná knižnica v Martine má dlhoročné dobré skúsenosti s využívaním softvéru CDS/ISIS pri spracovávaní elektronického katalógu knižnice, spracovávaní starých a vzácnych tlačí ako aj Slovenskej národnej bibliografie. Na základe analýzy súčasného stavu softvérovej podpory malých a stredných knižníc sme zistili, že v SR je v súčasnosti 702 používateľov softvéru CDS/ISIS, z toho 150 užívateľov verzie pre Windows. Od vzniku softvéru CDS/ISIS boli vypracované aj nadstavbové moduly pre akvizíciu a katalogizáciu (cca 65 inštalácií) z CVTI a ďalšie aplikácie vyvíjané v súkromnom sektore (spolu 205 inštalácií). Rozhodnutie odporúčať CDS/ISIS ako databázový systém pre malé a stredné knižnice vychádza z týchto faktov ako aj z hlavných výhod tohto softvéru, uvedených nižšie.

Zdôvodnenie

Databázový a rešeršný systém CDS/ISIS vznikol na pôde UNESCO v roku 1985. Jeho tvorcovia ho charakterizovali ako softvérový balík, slúžiaci na ukladanie a vyhľadávanie textových informácií. CDS/ISIS je nekomerčný softvér a jeho propagáciu a šírenie po svete zabezpečuje UNESCO prostredníctvom siete národných distributérov v jednotlivých krajinách. Čoskoro sa stal najpoužívanejším knižničným systémom na Slovensku a toto postavenie si udržuje dodnes. Distribútorom softvéru pre Slovensko bude Slovenská národná knižnica v Martine..

Je použiteľný všade tam, kde treba určité údaje evidovať, vyhľadávať v nich a vytvárať rôzne kombinácie výstupných zostáv. Vďaka svojim vlastnostiam ho využívajú nielen verejné, špeciálne či školské knižnice, ale aj štátna správa, zdravotníctvo a súkromný sektor.

Hlavné črty softvéru CDS/ISIS sú nasledovné:

· Možnosť definovania vlastnej bázy dát s variabilnou štruktúrou.

· Možnosť definovania používateľských formulárov pre vstup dát, prostredníctvom ktorých používateľ vkladá a modifikuje údaje v báze dát.

· Existencia systému vyhľadávania, založeného na použití vyhľadávacieho jazyka.

· Existencia nástroja na triedenie a generovanie výstupných zostáv.

· Existencia funkcie, umožňujúcej výmenu dát v medzinárodnom formáte ISO 2709.

· Možnosť prispôsobovania softvérového balíka individuálnym potrebám

Od roku 1998 je používateľom k dispozícii CDS/ISIS pre Windows - WinISIS, ktorý plní úlohu základnej verzie v prostredí Windows. V súčasnosti evidujeme okolo 150 používateľov tejto verzie na Slovensku. Podmienkou jej inštalácie je, aby mala knižnica k dispozícii počítač Pentium, pracujúci minimálne pod operačným systémom Windows95 so 16 MB RAM. WinISIS poskytuje možnosť práce aj s inými typmi dokumentov, než len s klasickým bibliografickým záznamom a tým sa stáva nástrojom aj na prevádzkovanie virtuálnej knižnice elektronických dokumentov. K jednotlivým bibliografickým charakteristikám bývajú najčastejšie pripájané internetové stránky, obrázky, adresy elektronickej pošty, plné texty, vytvárané pod textovými editormi, či v PDF tvare a podobne.

Aktuálne distribuovaná verzia je WinISIS 1.4.19, pripravuje sa verzia WinISIS 1.5.

Systém CDS/ISIS má oproti rôznym iným databázovým, rešeršným a knižničným systémom množstvo výhod. Hlavné výhody možno zhrnúť takto:

· Nekomerčnosť. Za licenciu používateľa CDS/ISIS, ktorá umožňuje neobmedzený počet inštalácií databázového systému v rámci celej inštitúcie, sa platí len manipulačný poplatok.

· Rýchle vyhľadávanie údajov. Hlavnou prednosťou CDS/ISIS je možnosť rýchleho vyhľadávania údajov, uložených v báze dát ľubovolného rozsahu. Je preto vhodný na okamžité zistenie takých údajov, ako napríklad či knižnica má vo fonde požadovaný dokument, na získanie zoznamov dokumentov na zvolenú tému a pod.

· Univerzálnosť použitia. CDS/ISIS nemá náročné požiadavky na technické vybavenie, program funguje aj na všetkých typoch lokálnych počítačových sietí.

· Kompatibilita systému s projektom KIS3G. CDS/ISIS rešpektuje štandardy a technické normy týkajúce sa knižníc a dokumentácie, zabezpečuje pohodlný štandardný export a import dát a vysokú úroveň prispôsobenia lokálnym potrebám.

· Záruka vývoja systému. Garantom vývoja systému, jeho šírenia po svete, nekomerčnosti a poskytovania služieb používateľom je UNESCO. Službami distributéra rozumieme cenovo dostupné školenia používateľov, ponuku dokumentácie v slovenčine i poskytovanie konzultácií.

· Nenáročnosť na obsluhu. Bežne s ním pracuje vyškolený personál knižníc bez predchádzajúcich skúseností s výpočtovou technikou, ale aj používateľ - návštevník knižnice disponujúci zručnosťou pri práci s výpočtovou technikou bez akéhokoľvek zaškolenia. Jednoduchá a rýchla je aj tvorba vlastných aplikácií.

· Existuje viacero hotových bezplatne ponúkaných nadstavbových programov umožňujúcich internetové vystavovanie báz dát, vytvorených pod CDS/ISIS, tak v prostredí Windows ako aj UNIX, napríklad WWWISIS, vytvorený v Bireme.

Stratégia softvérovej podpory malých a stredných knižníc na báze CDS/ISIS

Databázový systém CDS/ISIS, verzia WinISIS bude celoštátne distribuovať a udržiavať Slovenská národná knižnica v Martine.

V súvislosti s centralizovaným zavádzaním softvéru Virtua v ústredných a väčších knižniciach a v záujme unifikácie dát pre súborný katalóg SR je potrebné zabezpečiť aj v rámci malých a stredných knižníc

- zabudovanie formátu MARC 21 akatalogizačných pravidiel AACR2 (zabezpečí SNK)

- dostupnosť Slovenskej národnej biliografie v knižniciach, ktoré nemajú stále pripojenie na internet (online prístup k súbornému katalógu) do databázového systému CDS/ISIS.

Súčasťou softvéru Winisis bude nástroj na vytváranie elektronických lokálnych katalógov knižníc pomocou dát derivovaných zo Slovenskej národnej bibliografie (integrované zabudovanie ca 500 tis. bibliografických záznamov kníh do softvérového riešenia) v štruktúre formátu MARC 21.

Tento nástroj podporí:

- vysoko efektívnu a unifikovanú podporu retrokatalogizácie lokálnych fondov fondov pomocou dát Slovenskej národnej bibliografie

- rýchlu a lacnú tvorbu lokálnych elektronických katalógov knižníc

- viacaspektové vyhľadávanie v lokálnom katalógu knižnice v prostredí WINDOWS

- aktívnu účasť malých a stredných knižníc na súbornom katalógu.

Komplexnú starostlivosť o softvér Winisis ako aj vyššie uvedeného nástroja na vstup a rešeršovanie dát centrálne zabezpečí Slovenská národná knižnica v zaužívaných cenových reláciách pokrývajúcich náklady na vyhotovenie distribučného CD (manipulačný poplatok).

Pravidelnú aktualizáciu dát Slovenskej národnej bibliografie bude zabezpečovať SNK, distribúciu aktualizovaných dát bude zabezpečovať poverená organizácia.

Časový plán

1. Distribúcia softvéru CDS/ISIS zabezpečí SNK v Martine - nepretržite

2. Vytvorenie nástroja pre tvorbu elektronického katalógu a retrokatalogizáciu fondov – podľa dohody zainteresovaných strán

3. Dopracovanie komplexného balíka softvéru Winisis (okt. 2004)

4. Vytvorenie FDT v štruktúre MARC 21 (vrátane dát Slovenskej národnej bibliografie) zabezpečí SNK Martin do 30.9.2004

5. Vytvorenie aplikácie pre vstup dát a rešeršovanie (s dátami Slovenskej národnej bibliografie) zabezpečí SNK do 30.9.2004

6. Testovanie aplikácie do 30.11.2004

7. Dostupnosť a distribúcia aplikačného riešenia od 1.01.2005 (integrovaný systém Winisis)

Finančné zabezpečenie

Dopracovanie softvéru sa vykoná na základe verejného obstarávania.
Dopracovanie komplexného balíka softvéru Winisis tak, aby obsahoval katalogizáciu, OPAC, výpožičky, sieťové riešenie a jednoduchú inštaláciu si vyžaduje náklady ca 500 000 SKK. Za tieto prostriedky budú kompletne vytvorený systém ISIS pod operačným systémom Windows (2000, XP) s katalogizáciou, výpožičkami, OPAC, WWW OPAC vo formáte MARC 21. Softvérový balík bude výlučným vlastníctvom SNK, ktorá ho bude šíriť do malých knižníc; musí byť jednoducho inštalovateľný v malých knižniciach.
Na účely dopracovania softvéru sa odporúča využiť možnosti čerpania prostriedkov v grantovom systéme Ex Libris MKSR.
Nadobúdacia cena kompletného integrovaného softvéru by mohla byť maximálne 4 000 Sk pre koncového zákazníka. Príjmy budú príjmami SNK a štátneho rozpočtu.
Ročný servisný poplatok sa dohodne individuálne v zmluve medzi distribútorom (poskytovateľom servisných služieb) a nemal by byť vyšší ako 4 000 Sk/rok.
SNK zabezpečí na starostlivosť o malý softvér ISIS s pôsobnosťou na celé Slovensko 2 pracovné miesta (T 10, T 11)

Návrh uznesenia (ÚKR a MKSR)

Ústredná knižničná rada súhlasí s návrhom Slovenskej národnej knižnice týkajúceho sa softvéru pre malé a stredné knižnice a odporúča malým a stredným knižniciam používať knižničný softvér produkcie Unesco CDS/ISIS.
Ústredná knižničná rada odporúča ministrovi kultúry, aby schválil návrh Ústrednej knižničnej rady a poveril Slovenskú národnú knižnicu komplexnou starostlivosťou o distribúciu, vývoj, šírenie a podporu softvéru Winisis v malých a stredných knižniciach Knižničného systému SR.
Ústredná knižničná rada odporúča ministrovi kultúry, aby v pláne na rok 2005 zvýšil stav pracovníkov Slovenskej národnej knižnice o 2 miesta (T 10, T 11) na novú úlohu, ktorou je dopracovanie, starostlivosť, šírenie a servisné služby spojené s používaním softvéru ISIS v malých knižniciach SR.

Príloha 2 Základné právne dokumenty KIS3G

Slovenská národná knižnica

Združenie právnických osôb

„Konzorcium KIS3G“

Základné dokumenty (návrh)

Zakladateľská zmluva (návrh)

Prihláška do združenia (návrh)

Spracoval

Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

Generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice

Martin, apríl 2003
Združenie KIS3G

Návrh

Návrh základných dokumentov: Zmluvu o založení združenia a Stanovy združenia podľa § 20F -20J Občianskeho zákonníka vypracoval doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD., generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine 12. apríla 2003. Alternatívne je možné zriadiť združenie na základe Zmluvy o združení osôb na dosiahnutie dojednaného účelu podľa (§ 829 – § 841 OZ)

Zmluva o založení záujmového združenia právnických osôb KIS3G (§ 20f – § 20j OZ)

1. Slovenská národná knižnica v Martine, zastúpená generálnym riaditeľom Dušanom Katuščákom

2. Univerzitná knižnica v Bratislave, zastúpená generálnym riaditeľom Tiborom Trgiňom

3. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, zastúpená riaditeľkou Oľgou Laukovou

4. Štátna vedecká knižnica Košiciach, zastúpená riaditeľom …

5. Štátna vedecká knižnica v Prešove, zastúpená riaditeľkom …

6. Centrum vedeckých a technických informácií SR, zastúpeného riaditeľom …

7. Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied v Bratislave, zastúpená riaditeľkou …

8. Slovenská lekárska knižnica v Bratislave, zastúpená riaditeľkou …

9. Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave, zastúpená riaditeľkou …

10. Ústredná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, … zastúpená po predchádzajúcom súhlase rektora univerzity riaditeľkou knižnice …

11. Ústredná knižnica pre nevidiacich v Levoči, zastúpená riaditeľom …

12. Slovenské národné múzeum v Bratislave, zastúpené generálnym riaditeľom Petrom Marákym

13. Slovenská národná galéria v Bratislave, zastúpená generálnou riaditeľkou Katarínou Bajcurovou

14. Krajská knižnica v … zastúpená po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa riaditeľom knižnice

15. Krajská knižnica v … zastúpená po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa riaditeľom knižnice

16. Krajská knižnica v … zastúpená po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa riaditeľom knižnice

17. …..

18. …..

19. Regionálna knižnica v … zastúpená po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa riaditeľom knižnice

20. Regionálna knižnica v … zastúpená po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa riaditeľom knižnice

21. Regionálna knižnica v … zastúpená po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa riaditeľom knižnice

22. …..

23. …..

24. Mestská knižnica v … zastúpená po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa riaditeľom knižnice

25. Mestská knižnica v … zastúpená po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa riaditeľom knižnice

26. …..

uzatvárajú dňa 31. apríla 2003 túto

zmluvu o založení záujmového združenia knižníc

Zmluvné strany zakladajú združenie na

obstaranie a zavedenie spoločného knižničného softvéru a jeho ďalšie spoločné využívanie, prevádzku, údržbu a rozširovanie v knižnično systéme ako aj v systéme múzeí, archívov a galérií Slovenskej republiky

a to v súlade s § 2 zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach ako aj s písm. 2) ods. písm. g) a h) § 12 a ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm § 13 zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach a v zmysle uznesenia vlády SR č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR. Pozri: Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR

II.

Zmluvné strany dnešného dňa, t. j. 31. apríla 2003, prijali stanovy združenia, ktoré tvoria prílohu 1 tejto zmluvy. Prílohu 2 tvoria súhlasné stanoviská zriaďovateľov verejných knižníc a zriaďovateľov knižníc, ktoré nie sú právnickými osobami.

III.

V mene združenia je oprávnený konať predseda Zboru zástupcov členov združenia doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD, nar. 4. februára 1946, o. p. č. SC 245 243, generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine, J. C. Hronského 1. Oprávnený je aj na podanie návrhu na zápis združenia do registra združení vedeného na Krajskom úrade v Žiline.

V Martine, 31. apríla 2003

Podpisy

Generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine (Dušan Katuščák) ……………………………..,

Generálny riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave (Tibor Trgiňa) ………………………………………...

Generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (Peter Maráky) …………………………………………...

Generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie (Katarína Bajcurová) …………………………………….

Riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici (Oľga Lauková) ……………………………………

Riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice Košiciach (…)

Riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice Prešove (…)

Riaditeľ Centra vedeckých a technických informácií SR (…)

Riaditeľka Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied v Bratislave (Andrea Doktorová)

Riaditeľka Slovenskej lekárskej knižnice v Bratislave (Marta Žilová) ………………………………………..

Riaditeľka Slovenskej pedagicickej knižnice v Bratislave (Helena Pongrácová)

Riaditeľ Ústrednej knižnice Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ……………………………………..

Riadite Ústrednej knižnice pre nevidiacich v Levoči, (Ján Kacera) ……………………………………………

Riaditeľ Krajskej knižnice v ………………………………………………………………………………….......

…

Riaditeľ Regionálnej knižnice v …

…

Riaditeľ Mestskej knižnice v …

Stanovy záujmového združenia Konzorcium KIS3G

Čl. 1

Názov združenia

Záujmové združenie má názov „Konzorcium KIS3G”.

Čl. 2

Poslanie a predmet činnosti združenia Konzorcium KIS3G

Združenie Konzorcium KIS3G je dobrovoľná verejno-prospešná nezisková organizácia, ktorá vykonáva svoju činnosť v zmysle príslušných zákonov Slovenskej republiky.
Združenie Konzorcium KIS3G je zriadené ako záujmové združenie právnických osob v súlade s § 20h Občianskeho zákonníka na zabezpečenie úloh v oblasti informatizácie knižníc, múzeí, archívov a galérií, úloh v oblasti informatizácie knižničných procesov ako aj dokumentácie a prezentácie národného kultúrneho dedičstva.
Poslaním Združenia Konzorcium KIS3G je:

vytvárať podmienky na efektívnu informatizáciu knižníc a ďalších právnických osoôb financovaných z verejných zdrojov,
poskytovať knižnično-informačné služby občanom prostredníctvom využívania spoločného integrovaného knižnično-informačného systému

Predmetom činnosti Združenia Konzorcium KIS3G je obstarať, zaviesť, používať, udržiavať a rozvíjať spoločný integrovaný Knižnično Informačný Systém 3. Generácie ((softvér KIS3G).
Združenie Konzorcium KIS3G je založené na princípe lacnejšieho využívania jedného spoločného softvéru na jednom spoločnom servri; predstavuje alternantívu informatizácie a nevylučuje existenciu, zavádzanie a využívanie lokálnych systémov

Čl. 3

Sídlo združenia Konzorcium KIS3G

Sídlom záujmového združenia Konzorcium KIS3G je Martin, Slovenská národná knižnica, J. C. Hronského 1.

Čl. 4

Členovia združenia Konzorcium KIS3G

Členmi Združenia Konzorcium KIS3G môžu byť všetky knižnice knižničného systému Slovenskej republiky v zmysle zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach (národná knižnica, vedecké knižnice, akademické knižnice, verejné knižnice, školské knižnice, špeciálne knižnice).
Združenie Konzorcium KIS3G môže pôsobiť aj v širšej oblasti dokumentácie a prezentácie kultúrneho dedičstva, najmä v múzeách, galériách a archívoch, pokiaľ sa príslušné právnické osoby prihlásia za členov združenia Konzorcium KIS3G.
Záujemcovia o členstvo sa prihlásia za členov Združenia Konzorcium KIS3G podaním Prihlášky do Združenia Konzorcium KIS3G.

Čl. 5

Formy členstva

1. Formy členstva v Združení Konzorcium KIS3G sú nasledovné: riadne, mimoriadne, pridružené, podporné a čestné.

2. Riadnym členom Združenia Konzorcium KIS3G môžu byť právnické osoby, alebo organizačné súčasti právnických osôb, od ktorých možno očakávať príspevok k splneniu spoločných cieľov združenia.

3. Riadni členovia:

a. majú na lokálnej úrovni technické a personálne predpoklady na využívanie spoločného softvéru,

b. majú osobné počítače alebo terminály na využívanie spoločného softvéru,

c. získali a využívajú spoločný softvér prostredníctvom „klienta“ systému,

d. majú vyškolených operátorov (knihovníkov) schopných využívať jednotný softvér,

e. nevyužívajú na lokálnej úrovni na podobné účely iný softvér,

f. majú vyhovujúce pripojenie na internet optikou

g. platia členské poplatky

h. podieľajú sa na prevádzkových nákladoch spojených s využívaním spoločného softvéru,

i. riadni členovia majú na valnom zhromaždení dva hlasy.

4. Mimoriadnym členom združenia môžu byť právnické osoby, alebo organizačné súčasti právnických osôb, ktoré chcú a sú schopné podporovať ciele združenia.

5. Mimoriadni členovia

a. majú na lokálnej úrovni technické a personálne predpoklady na využívanie spoločného softvéru ale využívajú na podobné účely iný lokálny softvér,

b. získali a čiastočne využívajú spoločný softvér prostredníctvom „klienta“ systému,

c. majú v úmysle prejsť v budúcnosti (1-2 roky) od používania lokálneho systému k používania spoločného softvéri Združenia Konzorcium KIS3G,

d. majú vyhovujúce pripojenie na internet,

e. v čase keď sa chsú stať riadnym členom budú mať pripojenie na internet optikou,

f. platia členské poplatky,

g. podieľajú sa v menšej miere (50% v porovnaní s príspevkami riadnych členov) na prevádzkových nákladoch spojených s využívaním spoločného softvéru,

h. mimoriadni členovia majú na valnom zhromaždení jeden hlas.

6. Pridruženým členom združenia môžu byť právnické osoby alebo organizačné súčasti právnických osôb, ktoré chcú byť riadnymi členmi združenia.

7. Pridružení členovia

a. nemajú zatiaľ žiadny vyhovujúci softvér,

b. nemajú ešte vyhovujúce technické a personálne podmienky na prácu so spoločným softvérom,

c. zúčastňujú sa na vlastné náklady na prácach spojených so zavádzaním spoločného softvéru (školenia),

d. pripravujú technické podmienky na nasadenie spoločného softvéru (osobné počítače, pripojenie na internet),

e. mimoriadni členovia nemajú na valnom zhromaždení žiadny hlas.

8. Podporujúcim členom združenia môžu byť fyzické alebo právnické osoby, ktoré súhlasia so zaplatením zvýšeného alebo mimoriadneho príspevku. Vo valnom zhromaždení majú poradný hlas a nemajú navrhovacie právo.

9. Čestným členom Združenia môžu byť osoby, ktoré sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o rozvoj Združenia.

10. Právnické osoby menujú jedného zástupcu, ktorý ich reprezentuje vo Valnom zhromaždení Združenia.

Čl. 6

Vznik členstva

1. Členom Združenia Konzorcium KIS3G sa môže stať každá právnická osoba alebo organizačná súčasť právnickej osoby. K prijatiu za člena Združenia je potrebná písomná prihláška zaslaná Rade združenia. Pozri: Prihláška do Združenia „Konzorcium KIS3G“

2. Samostatná právnická osoba podáva prihlášku priamo; organizačná súčasť právnickej osoby podáva prihlášku so súhlasom svojho zriaďovateľa.

3. O prijatí riadneho, mimoriadneho, pridruženého a podporujúceho člena rozhoduje Rada združenia do 8 týždňov od obdržania prihlášky.

4. Prijatie môže byť Radou združenia odmietnuté bez udania dôvodu.

5. Členstvo začína rozhodnutím Rady združenia o prijatí prihláseného člena a podpisom zmluvných strán na písomnej zakladateľskej zmluve o založení združenia.

6. S prijatím ako i odmietnutím prihlášky musí byť oboznámené najbližšie Valné zhromaždenie.

7. O prijatí čestného člena rozhoduje Valné zhromaždenie združenia na návrh Rady.

Čl. 7

Ukončenie členstva

1. Členstvo v Združení Konzorcium KIS3G zaniká zrušením organizácie, dobrovoľným vystúpením, vyčiarknutím, vylúčením a odňatím.

2. Dobrovoľné vystúpenie zo Združenia je možné len k 31. septembru bežného kalendárneho roka pri splnení trojmesačnej oznamovacej povinnosti, a to písomnou formou na adresu Rady združenia. Čestný člen môže vystúpiť v ľubovoľnom čase.

3. Vyčiarknúť člena Združenia môže Rada združenia vtedy, keď aj po dvojnásobnom napomínaní mešká so zaplatením členského podielu viac ako šesť mesiacov. Povinnosť vyrovnať členské príspevky až do termínu zániku členstva sa vyčiarknutím nemení.

4. Vylúčiť člena Združenia môže Rada združenia na základe hrubého porušenia Štatútu združenia. Proti vylúčeniu je možné odvolať sa Valnému zhromaždeniu, pričom však odvolanie nemá odkladný účinok na rozhodnutie Rady.

5. Odňať čestné členstvo na základe dôvodov uvedených v ods. 4 môže Valné zhromaždenie na základe návrhu Rady združenia.

Čl. 8

Práva a povinnosti členov

1. Členovia Združenia Konzorcium KIS3G majú právo zúčastňovať sa na zasadaniach Valného zhromaždenia, ako aj ďalších jeho podujatí. Zúčastňovať sa týchto akcií majú právo aj všetci ďalší pracovníci organizácie, ktorá je členom Združenia, ako aj pozvaní a nepozvaní hostia, s výnimkou volebného práva.

2. Každý riadny člen združenia má na zasadaní Valného zhromaždenia dva rozhodujúce hlasy.

3. Mimoriadny člen združenia má na zasadaní Valného zhromaždenia jeden rozhodujúci hlas.

4. Pridružený člen združenia nemá na zasadaní Valného zhromaždenia žiadny hlas.

5. Členovia sú povinní obhajovať a podporovať záujmy Združenia so zreteľom na dosiahnutie stanovených cieľov a vyvarovať sa činností, ktoré by mohli viesť k jeho likvidácii. Predovšetkým to je:

· Účasť na činnosti v orgánoch Združenia.

· Spolupráca v pracovných skupinách vytvorených na vyriešenie konkrétnej úlohy alebo projektu.

· Dodržiavanie technických, prevádzkových, organizačných a používateľských pravidiel prevádzky spoločného softvéru.

· Ďalšie rozširovanie združenia Konzorcium KIS3G propagáciou a uplatňovaním dosiahnutých výsledkov vývoja.

6. Členovia Združenia sú zaviazaní dodržiavať Stanovy združenia a rozhodnutia jeho orgánov.

7. Členovia Združenia majú právo byť informovaní o činnosti združenia, kontrolovať činnosť združenia prostredníctvom svojich zástupcov, spolurozhodovať o záležitostiach združenia prostredníctvom svojich zástupcov.

8. Riadni, mimoriadni a podporujúci členovia Združenia sú povinní včas uhrádzať platby vyplývajúce z ich členstva vo výške odsúhlasenej Valným zhromaždením Združenia.

Čl. 9

Orgány združenia Konzorcium KIS3G a ich pôsobnosť

1. Orgánmi Združenia sú:

· Valné zhromaždenie Konzorcia KIS3G

· Rada združenia Konzorcia KIS3G

· Revízna komisia Konzorcia KIS3G

· Rozhodcovská komisia Konzorcia KIS3G

Čl. 10

Valné zhromaždenie Konzorcia KIS3G

1. Pravidelné zasadanie Valného zhromaždenia sa koná raz ročne vždy v treťom štvrťroku kalendárneho roku.

2. Mimoriadne zasadanie Valného zhromaždenia združenia Konzorcium KIS3G sa môže uskutočniť z rozhodnutia Rady združenia alebo z rozhodnutia pravidelného zasadania Valného zhromaždenia. Ďalej sa tiež môže zvolať na základe písomnej žiadosti aspoň jednej štvrtiny riadnych členov Združenia doručenej Rade združenia alebo na základe žiadosti Revíznej komisie predloženej Rade združenia. Mimoriadne združenie sa musí uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov od predloženia žiadosti Rade združenia.

3. Na pravidelné, ako aj na mimoriadne zasadanie Valného zhromaždenia sú písomne pozvaní všetci členovia Združenia minimálne tri týždne pred termínom zasadania.

4. Termín, miesto a čas, ako aj program zasadania určí Rada združenia.
Požiadavky na program zasadania Valného zhromaždenia treba doručiť Rade združenia najmenej 14 dní pred zasadaním a Rade je povinná zaradiť ich do programu.

5. Platné uznesenia, s výnimkou zvolania mimoriadneho Valného zhromaždenia môžu byť urobené len k bodom programu.

6. Na zasadaní Valného zhromaždenia majú všetci riadni členovia hlasovacie právo za predpokladu, že majú voči Združeniu splnené svoje platovné povinnosti. Právnické osoby sú zastúpené na zasadaní svojim zástupcom. Prenos hlasovacieho práva na iného člena Združenia je možný prostredníctvom písomného splnomocnenia, ktoré musí byť doručené predsedajúcemu zasadania Valného zhromaždenia najneskôr pred jeho začiatkom.

7. Valné zhromaždenie je uznášania schopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov Združenia alebo ich zástupcov. Ak nie je do stanoveného termínu začiatku zasadania Valného zhromaždenia prítomná potrebná nadpolovičná väčšina členov Združenia oprávnených hlasovať, posunie sa termín zasadania o 30 minút bez zmeny programu zasadania. Potom je Valné zhromaždenie uznášania schopné bez ohľadu na počet prítomných členov združenia.

8. Na prijatie uznesenia Valného zhromaždenia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov s výnimkou uznesenia týkajúceho sa zmien Štatútu alebo rozpustenia Združenia. V prípade hlasovania o zmene Štatútu alebo rozpustení Združenia je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných a zastupovaných členov.
Zasadanie Valného zhromaždenia vedie predseda Rady združenia. Pri jeho neprítomnosti alebo inom zaneprázdnení predsedá zasadaniu jeho zástupca. Ak ani podpredseda nemôže pre neprítomnosť alebo iné zaneprázdnenie viesť zasadanie, zastúpi ho v tejto funkcii najstarší člen Rady združenia.

9. Zo zasadania každého Valného zhromaždenia vyhotoví sa písomný protokol, ktorého odoslanie na adresu každého člena Združenia najneskôr do 14 dní po skončení zasadania zariadi predsedajúci a zapisovateľ.

10. Dobrovoľné rozpustenie Združenia je možné len na základe rozhodnutia mimoriadneho zasadania Valného zhromaždenia, zvolaného výslovne pre tento účel. Na takomto zasadaní musí byť prítomná najmenej dvojtretinová väčšina riadnych členov Združenia s rozhodujúcim hlasom a musí byť odsúhlasené najmenej dvojtretinovou väčšinou prítomných členov. Zastupovanie v tomto prípade nie je možné.

Čl. 11

Úlohy a pôsobnosti valného zhromaždenia Konzorcia KIS3G

Do pôsobnosti Valného zhromaždenia Združenia Konzorcium KIS3G patria nasledovné úlohy:

Odsúhlasenie protokolu z predchádzajúceho zasadania Valného zhromaždenia.
Prijatie a odsúhlasenie Správy o činnosti, Správy o výsledkoch hospodárenia, Plánu činnosti a Rozpočtu.
Voľba a odvolanie členov Rady združenia a Revíznej komisie.
Stanovenie spôsobu a výšky členských poplatkov, poplatkov na prevádzku spoločného softvéru a ročnú výšku licenčných poplatkov.
Rozhodovanie o návrhoch na vylúčenie členstva v Združení.
Rozhodovanie o zmene Stanov a o rozpustení Združenia.
Rozprava a rozhodovanie o ďalších bodoch programu zasadania.

Čl. 12

Rada združenia Konzorcium KIS3G

Rada Združenia pozostáva z:

predsedu Rady združenia Konzorcia KIS3G,
podpredsedu Rady združenia Konzorcia KIS3G ,
hospodára združenia Konzorcia KIS3G,
zapisovateľa združenia Konzorcia KIS3G,
troch až piatich členov Rady združenia Konzorcia KIS3G.

Člen Rady združenia môže byť zvolený z reprezentantov riadnych členov Združenia na návrh ľubovoľného účastníka zasadania Valného zhromaždenia.
Predsedu Rady ako aj ďalšie funkcie v Rade združenia volí a odvoláva Rada na základe návrhu ktoréhokoľvej jej člena, pričom predseda Rady nemôže byť opakovane volený na viac ako dve funkčné obdobia.
Funkčné obdobie Rady je štvorročné. V každom prípade však až do zvolenia novej Rady. Je možné tiež opakované zvolenie za člena Rady.
Rada má právo kooptovať nového člena Rady na uvoľnené miesto. Kooptovanie nového člena Rady je podmienené súhlasom najbližšieho zasadania Valného zhromaždenia.
Zasadania Rady zvoláva jej predseda, pri jeho zaneprázdnení jeho zástupca písomnou alebo ústnou formou.
Rada je uznášania schopná, ak boli pozvaní všetci jej členovia a aspoň polovica z nich je na zasadaní prítomná.
Rada rozhoduje o jednotlivých uzneseniach nadpolovičnou väčšinou hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho zasadaniu Rady.
Zasadanie Rady združenia vedie predseda Rady. Pri jeho neprítomnosti alebo zaneprázdnenosti vedie zasadanie jeho zástupca. Keď ani to nie je možné, predsedá zasadaniu Rady jej najstarší člen.
Ukončenie členstva v Rade je možné iba úmrtím, skončením volebného obdobia, vylúčením na zasadaní Valného zhromaždenia alebo odstúpením (pozri ods. 12 tohoto článku).
Valné zhromaždenie môže jednotlivých členov Rady alebo aj celú Radu kedykoľvek odvolať z funkcie.
Člen Rady môže kedykoľvek písomne odstúpiť zo svojej funkcie. Odstúpenie z funkcie oznamuje člen Rady Rade združenia. V prípade, že odstupuje z funkcie celá Rada, oznamuje to Valnému zhromaždeniu. Odstúpenie však nadobúda platnosť až po novej voľbe, resp. kooptovaní.

Čl. 13

Úlohy a pôsobnosti Rady združenia Konzorcium KIS3G

Rade združenia prislúcha výkonná funkcia celého združenia. Rieši úlohy, ktoré Stanovy Združenia priamo neprisudzujú inému orgánu. Do jej pôsobnosti spadajú predovšetkým nasledovné činnosti:

Navrhovanie plánu činnosti, koncipovanie správ o činnosti a zostavovanie rozpočtov a záverečných správ o hospodárení Združenia.
Príprava zasadaní Valného zhromaždenia.
Zvolávanie riadnych a mimoriadnych zasadaní Valného zhromaždenia.
Spravovanie majetku Združenia.
Prijímanie, vylučovanie a vyčiarkovanie členov Združenia.
Menovanie, rozpúšťanie a zabezpečovanie činnosti pracovných skupín poverených riešením konkrétnych úloh a projektov.
Pravidelné informovanie členov Združenia o svojej činnosti a prijatých rozhodnutiach.

Čl. 14

Význačné povinnosti jednotlivých členov Rady združenia Konzorcium KIS3G

1. Predseda Rady, v prípade jeho neprítomnosti alebo zaneprázdnenosti podpredseda, zastupujú Združenie na verejnosti, voči úradom, alebo voči tretím osobám.

2. Predseda vedie zasadanie Valného zhromaždenia a Rady združenia. V prípade potreby a nebezpečia z omeškania je oprávnený rozhodovať aj o záležitostiach spadajúcich do právomoci a kompetencie Valného zhromaždenia, alebo Rady združenia. V takomto prípade je však potrebný následný súhlas príslušného orgánu združenia.

3. Zapisovateľ pomáha predsedovi vo vykonávaní všetkých záležitostí predsedu, predovšetkým pri vedení protokolov a korešpondencie Združenia.

4. Hospodár je zodpovedný za riadne vedenie finančných a majetkových náležitostí a iných písomností Združenia.

5. Písomné náležitosti, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú finančných pohľadávok a platieb, vybavuje predseda spoločne s hospodárom.

6. Podpredseda Rady vykonáva činnosti predsedu alebo hospodára, keď je jeden z nich neprítomný alebo zaneprázdnený.

Čl. 15

Revízna komisia združenia Konzorcium KIS3G

1. Valné zhromaždenie Združenia zvolí dvojčlennú Revíznu komisiu. Opätovná voľba člena Revíznej komisie je možná.

2. Revíznej komisii prislúcha priebežná a záverečná ročná kontrola účtovných dokladov a hospodárenia Združenia. Povinná je minimálne jedna nečakaná kontrola a koncoročná kontrola hospodárenia.

3. O výsledku každej kontroly predkladá revázna komisia správu Valnému zhromaždeniu Združenia. Člen revíznej komisie nemôže byť členom Rady združenia.

4. Ďalej pre členov Revíznej komisie platia tie isté ustanovenia ako pre členov Rady združenia.

Čl. 16

Rozhodcovská komisia združenia Konzorcium KIS3G

1. Všetky spory vzťahujúce sa na činnosť Združenia Konzorcium KIS3G rieši Rozhodcovská komisia.

2. Rozhodcovská komisia je trojčlenná. Komisiu a jej predsedu ustanovuje Rada združenia z členov Združenia, na vyriešenie každého jednotlivého sporu, najneskôr do troch týždňov od doručenia sťažnosti Rade. Komisia rozhoduje o spore podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

3. O výsledku sporu rozhoduje komisia jednoduchou väčšinou hlasov. Pri rozhodovaní musia byť prítomní všetci traja členovia komisie a musia vyniesť rozhodnutie o spore.

4. Rozhodnutím o spore končí sa činnosť Rozhodcovskej komisie a komisia sa rozpúšťa.

5. Rozhodnutie komisie vo veciach týkajúcich sa Združenia je konečné. Člen alebo členovia Združenia, ktorí sa nepodrobia výkonu rozhodnutia komisie alebo ho neuznajú, môžu byť Radou združenia vylúčení.

6. Rozhodcovská komisia vyhotoví o svojom jednaní a jeho výsledku protokol, podpísaný všetkými troma členmi komisie a postúpi ho Rade združenia, ako aj sporovým stranám.

Čl. 17

Princípy fungovania združenia Konzorcium KIS3G

Základným princípom fungovania Združenia Konzorcium KIS3G je znižovať náklady na informatizáciu a zlepšovať služby občanom na lokálnej úrovni knižníc a iných právnických osôb, ktoré nemusia vynakladať prostriedky na samostatný nákup vlastných softvérov a ich prevádzku.
Základným technologickým princípom fungovania združenia Konzorcium KIS3G je využívanie technológie klient-server.
Všetci členovia združenia používajú jeden mohutný spoločný centrálny softvér, inštalovaný na jednom servri (server) prevádzkovaný formou outsourcingu.
Server so spoločným softvérom je umiestnený v organizácii, ktorá má najvyhovujúcejšie pripojenie na verejnú dátovú sieť (SANET alebo GOVNET).
Administráciu systému na servri zabezpečuje vysokokvalifikovaná obsluha (administrátor-informatik).
Komunikáciu lokálnej organiozácie s administrátorom systému zabezpečuje systémový knihovník.
Jednotlivé knižnice (múzeá, galérie) majú nainštalované u seba na osobných počítačoch „klientov“ spoločného softvéru.
Jednotlivé lokálne knižnice (klienti) sú pripojené na server prostredníctvom verejnej dátovej siete (internet) cez SANET alebo GOVNET.
Jednotlivé lokálne knižnice sa usilujú, aby mali v lokálnej sieti a pripojenie celej knižnice na internet riešené optikou.
Organizácie, ktoré nemajú pripojenie optikou môžu byť aktívnymi členmi združenia, avšak s nižšou rýchlosťou a efektívnosťou ako aj nižším komfortom a rozsahom práce.
Jednotlivé knižnice (múzeá, galérie) využívajú spoločný softvér na lokálnej úrovni vo všetkých odborných posystémoch a procesoch, ako je akvizícia, katalogizácia, OPAC, medziknižničná výpožičná služba, document delivery, výpožičky, štatistiky a pod.
Každá knižnica (múzeum, galéria, archív, špecifická agenda) je definovaná v centrálnom systéme ako samostatná „logická lokálna knižnica“.
O počte a type databáz v spoločnom systéme rozhoduje združenie Konzorcium KIS3G.
Jednotlivé knižnice (múzeá, galérie) majú možnosť parametrizovať spoločný softvér podľa vlastných potrieb.
Slovenská národná knižnica v Martine spolu s členmi združenia Konzorcium KIS3G vybratými do komisie na verejné obstaranie spoločného softvéru, uskutoční v roku 2003 medzinárodné verejné obstaranie a testovanie spoločného softvéru (u dodávateľa) pre združenie Konzorcium KIS3G.
Členovia združenia Konzorcium KIS3G sa budú aktívne podieľať na príprave kritérií pre výber spoločného knižničného softvéru so zreteľom na svoje lokálne špecifické potreby.
Na nákup spoločného softvéru použije Slovenská národná knižnica prostriedky z programu rozvoja kultúry, ktoré na tento účel schválila vláda SR uznesením č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR. Pozri: Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR
Slovenská národná knižnica v Martine v prvej polovici roku 2004 uskutoční verejné obstaranie na nákup servera pre spoločne obstaraný spoločný softvér.
Na nákup servra použije Slovenská národná knižnica prostriedky z programu rozvoja kultúry, ktoré na tento účel schválila vláda SR uznesením č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR.
Slovenská národná knižnica v Martine zabezpečí do polovice roku 2004 inštaláciu spoločného softvéru.
Spoločný softvér a server je vlastníctvom štátu v spoločnej správe riadnych a mimoriadnych členov združenia Konzorcium KIS3G.
Členovia združenia spravujú spoločný softvér a server spoločne v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Náklady a poplatky za pripojenie na internet (SANET, GOVNET a pod.) hradia samostatne a priamo poskytovateľovi služieb jednotliví členovia združenia.
Plat administrátora systému (informatika) hradia spoločne členovia združenia, pričom výšku platieb od jednotlivých členov každoročne určí združenie na valnom zhromaždení (ročné členské alebo priame úhrady organizácii, ktorá na základe zmluvy zabezpečuje outsourcing).
Ročné licenčné poplatky za spoločný softvér hradia členovia konzorcia spoločne formou priamych platieb dodávateľovi softvéru na základe presného kľúča a vo výške schválenej na Valnom zhromaždení združenia Konzorcium KIS3G.
Ďalšie prevádzkové poplatky na činnosť združenia (školenia, pracovné cesty v mene združenia, vydávanie publikácií, preklady, práce, služby, prednášky, organizovanie seminárov, konferencií a pracovných porád a pod.) hradí združenie z ročných členských poplatkov členov.
O obstaraní nových komponentov spoločného softvéru rozhoduje Rada združenia Konzorcium KIS3G.
Prostriedky združenia sa môžu použiť výlučne iba na účely, ktoré sú v súlade s cieľmi Združenia. Za tým účelom združenie zostavuje ročný rozpočet, vedie účtovníctvo o príjmoch a výdavkoch a uskutočňuje ročnú uzávierku o výsledku hospodárenia.
Žiadny člen Združenia a ani nijaká osoba nemôže si privlastniť prostriedky Združenia a ani s nimi zaobchádzať tak, ako by mu alebo jej patrili. To isté platí aj o prípadných stratách vzniknutých z činnosti Združenia. Obe uvedené zásady platia rovnako počas činnosti Združenia, ako aj po jeho prípadnom zániku alebo zrušení členstva.
O výške členských poplatkov na nasledujúci kalendárny rok rozhodne Rada združenia vždy najneskôr do konca septembra predchádzajúceho roku.
Členské príspevky sú splatné vždy v priebehu prvých troch mesiacoch členstva v Združení.
Zúčastnené právnické osoby sa budú podieľať na využívaní spoločného softvéru, prevádzke servera a softvéru pomerom, ktorý určí valné zhromaždenie s prihliadnutím na rozsah a spôsob používania spoločne spravovaného softvéru. Za tým účelom budú vyčleňovať finančné prostriedky vo svojich rozpočtoch a podľa potreby po vzájomnej dohode ich prevedú na účet združenia.
Všetky finančné prostriedky združenia sú vedené na jednom účte v Tatra banke a. s. pobočka v Martine.

Čl. 18

Spôsob zrušenia Združenia Konzorcium KIS3G

1. Združenie možno zrušiť dohodou členov združenia.

2. Združenie sa zrušuje vystúpením predposledného člena zo združenia.

3. Združenie zaniká výmazom z registrácie.

4. Ak pri zrušení združenia jeho imanie neprechádza na právneho nástupcu, uskutoční sa pred jeho zánikom likvidácia a likvidačný zostatok sa rozdelí medzi členov podľa pomeru výšky ich vkladov a poskytnutých prostriedkov.

Návrh Stanov vypracoval doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD., generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine 12. apríla 2003.

Prihláška do Združenia „Konzorcium KIS3G“

Požadované členstvo:
riadny člen	Áno - nie
mimoriadny člen	Áno – nie
pridružený člen	Áno – nie
podporujúci člen	Áno – nie
Organizácia
Názov:


Adresa:


Poverený zástupca:
Meno a priezvisko:
Telefón:

Telefax:

E-mail:

Prehlasujeme, že budeme dodržiavať Stanovy združenia Konzorcium KIS3G.

Dátum: .............................. Podpis a pečiatka štatutárneho zástupcu............................................

Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR

Číslo materiálu:

5237/2002

Predkladateľ:

minister kultúry

Vláda

A. schvaľuje

A.1. program elektronizácie knižníc v SR (ďalej len „program“);

B. ukladá

ministrovi kultúry

ministrovi školstva

ministrovi zdravotníctva

ministrovi pôdohospodárstva

ministrovi obrany

ministrovi spravodlivosti

B.1. uplatňovať finančné požiadavky na zabezpečenie programu v knižniciach v pôsobnosti ministerstva

každoročne v termíne predkladania návrhu štátneho rozpočtu

B.2. zabezpečiť realizáciu programu v knižniciach v pôsobnosti ministerstva

priebežne;

ministrovi kultúry

B.3. zabezpečiť obstaranie, inštaláciu a prevádzku jednotného knižničného softvéru pre knižnice v SR

do 3. júna 2004

B.4. vypracovať typový projekt elektronizácie malej knižnice

do 31. decembra 2003

B.5. vypracovať projekt virtuálnej knižnice Slovenska VIKS v súlade s programami digitalizácie a iniciatívou eEurope+

do 31. decembra 2003

B.6. zabezpečiť v rámci limitu výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR finančné prostriedky vo výške 14 mil. Sk v roku 2003 a 6,8 mil. Sk v roku 2004 na obstaranie, inštaláciu a prevádzku jednotného knižničného softvéru pre knižnice v SR,

ministrovi financií

B.7. v rámci zdrojových možností štátneho rozpočtu zohľadniť požiadavky v súvislosti s realizáciou programu

každoročne

C. mení

C.1. úlohu bod C.3. uznesenia vlády SR č. 310 z 11. apríla 2001 takto:

“v spolupráci s vedúcim Úradu vlády SR a ministrom školstva zabezpečiť finančne výhodné pevné pripojenie knižníc financovaných z verejných zdrojov v SR na internet prostredníctvom vládnej dátovej siete GOVNET alebo akademickej siete SANET

do 31. 12. 2002 vedecké knižnice

do 31. 12. 2003 regionálne knižnice

do 31. 12. 2004 mestské a obecné knižnice s profesionálnym zamestnancom a vybrané špeciálne knižnice”

D. odporúča

predsedom samosprávnych krajov

predsedovi Slovenskej akadémie vied

D.1. uplatňovať finančné požiadavky na zabezpečenie programu v knižniciach v svojej pôsobnosti

každoročne v termíne predkladania návrhu štátneho rozpočtu

predsedom samosprávnych krajov

starostom obcí a primátorom miest

predsedovi Slovenskej akadémie vied

D.2. podieľať sa na realizácii programu v knižniciach v svojej pôsobnosti

priebežne

Vykonajú: minister kultúry

minister financií

minister školstva

minister zdravotníctva

minister pôdohospodárstva

minister obrany

minister spravodlivosti

Na vedomie: predsedovia samosprávnych krajov

predseda Združenia miest a obcí Slovenska

prezident Únie miest a obcí Slovenska

predseda Slovenskej akadémie vied

Príloha 3 Vzťah projektu KIS3G k rezortnej časti štátneho informačného systému MKSR a k projektu Register kultúry

Komisia pre informatizáciu rezortu kultúry (KIRK)

Pôsobnosť komisie

Komisia pre rozvoj informatizácie rezortu kultúry (ďalej len komisia) bola zriadená v súlade so schválenou Koncepciou rezortnej časti štátneho informačného systému MK SR ako poradný orgán ministra kultúry pre budovanie rezortnej časti ŠIS a úlohy súvisiace s rozvojom informatizácie.

Do pôsobnosti komisie patrí:

1. vypracúvanie odborných stanovísk k zásadným materiálom budovania, prevádzkovania a ďalšieho rozvoja rezortnej časti štátneho informačného systému a ich predkladanie ministrovi kultúry,

2. prerokúvanie a posudzovanie zásadných materiálov týkajúcich sa rozvoja informatizácie rezortu kultúry,

3. vydávanie písomného stanoviska vo forme uznesenia, ktoré bude tvoriť prílohu písomného materiálu na poradu vedenia MK SR.

Komisia vo svojej činnosti vychádza z prijatých programových dokumentov vlády SR, MK SR, ako aj skúseností podobných orgánov v SR i zahraničí. Pri plnení svojich úloh komisia využíva odborné poznatky a stanoviská expertov v danej problematike z rezortu kultúry aj mimorezortných inštitúcií.

Pôsobnosť MK SR v oblasti knižničného systému

V zmysle § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy je Ministerstvo kultúry SR ústredným orgánom štátnej správy SR aj pre oblasť knihovníctva.

V zmysle zákona NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vytvára legislatívne, právne, inštitucionálne, finančné a odborné predpoklady rozvoja knižníc a to konkrétne:

1. riadi a koordinuje výkon štátnej správy v oblasti knižníc a ochrany historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov a určuje hlavné smery tejto činnosti,

2. utvára právne a organizačné podmienky na zabezpečenie a rozvoj knižničného systému,

3. utvára podmienky na informatizáciu knižníc a ich zapojenie do štátneho informačného systému,

4. vedie Zoznam knižníc SR a vykonáva štátnu štatistickú evidenciu knižníc,

5. kontroluje dodržiavanie ustanovení zákona č. 183/2000 Z .z. o knižniciach a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,

6. vyhlasuje a zrušuje vyhlásenie dokumentu alebo súboru knižničných dokumentov za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond,

7. udeľuje súhlas na dočasný vývoz historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu,

8. predkladá vláde SR žiadosť o súhlas na trvalý vývoz historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu,

9. udeľuje súhlas na trvalý vývoz dokumentu alebo súboru knižničných dokumentov, ktorý by pre jeho mimoriadnu hodnotu bolo možné navrhnúť na vyhlásenie za historický knižničný dokument a historický knižničný fond,

10. vydáva záväzné stanovisko k zrušeniu alebo k zlúčeniu knižnice, alebo k prevodu zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice.

V zmysle platného Organizačného poriadku MK SR z 15. 3. 2001 zabezpečuje Sekcia kultúrneho dedičstva MK SR výkon štátnej správy aj na úseku knižníc, ochrany historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov. Sekcia sa delí na 3 odbory, pričom oblasť knižníc priamo spadá do pôsobnosti odboru múzeí, galérií a knižníc.

Sekcia v rámci svojej činnosti zabezpečuje súčinnosť MK SR s orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy a spoluprácu MK SR a SAV a s ďalšími organizáciami vedy a výskumu, vedeckými spoločnosťami, záujmovými a občianskymi združeniami, nadáciami, národnými výbormi medzinárodných medzivládnych a nevládnych organizácií v SR a s inými právnickými a fyzickými osobami. V oblasti knižníc spolupracuje predovšetkým s profesijným a občianskym združením - Spolkom slovenských knihovníkov, s dobrovoľným záujmovým združením - Slovenskou asociáciou knižníc. Ďalej spolupracuje s katedrou knižničnej a informačnej vedy FF UK v Bratislave, s významnými knižničnými pracoviskami predovšetkým v SR, ale aj v zahraničí, najmä v Českej republike.

V posledných rokoch bol na Slovensku vytvorený základný legislatívny rámec na ochranu kultúrneho dedičstva. Svedčí o tom rad zákonov, uznesení, koncepcií a stratégií, ktoré sa týkajú rozličných oblastí inštitucionálnej ochrany kultúrneho dedičstva.

V tejto súvislosti treba spomenúť najmä tieto zákony, uznesenia, deklarácie a iné dokumenty:

1. Zákon č. 183/2000 o knižniciach,

2. Zákon č. 387/2001 o múzeách, galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty,

3. Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

4. Zákon č. 395/2002 o archívoch a registratúrach

5. Uznesenie vlády SR č. 43 z 21. januára 2004 k návrhu Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu

6. Uznesenie vlády SR č. 310 z 11. apríla 2001 k Návrhu stratégie slovenského knihovníctva do roku 2006

7. Uznesenie vlády SR č. 801 zo 17.júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc

8. Uznesenie vlády SR č. 766 z 10.júla 2002 k Programu záchrany, stabilizácie a konzervovania tradičných nosičov informácií

9. Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001

10. Uznesenie vlády SR č. 311/2002 z 27. marca 2002 k návrhu opatrení na realizáciu prijala návrh opatrení na realizáciu zámerov predmetnej

11. eEurope 2005 Action Plan : COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL, THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS : eEurope 2005: An information society for all. Last update: 25/09/2003. Zdroj: http://europa.eu.int/information_society/eeurope/2005/all_about/action_plan/index_en.htm

12. Návrh stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu. – Bratislava : Úrad vlády SR, 2003. – Materiál UV-10939/2003, predložený MDPT SR (R.č.: 1141/M-2003). Prerokované vo vláde SR 21.01.2004. Schválené uznesenie č. 43/2003.

Doteraz schválené projekty a koncepcie informačných systémov v gescii Ministerstva kultúry

Tabuľka 17 Projekty informatizácie v rezorte kultúry

Názov	Gestor	Schválené
CEMUZ	SNM	na porade vedenia MK SR 27. 3. 2003
AIS OP	Pamiatkový úrad	na porade vedenia MK SR 28. 1. 2003
Register kultúry	MK SR	na porade vedenia MK SR 5. 12. 2002
CEDVU	SNG	na porade vedenia MK SR 6. 11. 2002
THEISA	Divadelný ústav	na porade vedenia MK SR 6. 11. 2002
Program elektronizácie knižníc SR	SNK	na rokovaní vlády SR 17. 7. 2002
Národný korpus slovenského jazyka a projekt elektronizácie jazykovedného výskumu v rokoch 2002 – 2006 Predkladacia správa materiál uznesenie	SAV	na rokovaní vlády SR 13. 2. 2002
LINDA	Literárne informačné centrum	na porade vedenia MK SR 7. 2. 2002
SNORKA	Hudobné centrum	na porade vedenia MK SR 7. 2. 2002
SKCINEMA	Slovenský filmový ústav	na porade vedenia MK SR 7. 2. 2002

Základným rezortným koncepčným materiálom informatizácie v rezorte kultúry je projekt Register kultúry : Projekt budovania Registrov kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít. Projekt Register kultúry bol schválený na porade vedenia MK SR dňa 5. 12. 2002.

Projekt Register kultúry vychádzal zo stratégií a projektov vlády Slovenskej republiky ako aj z analogických európskych stratégií a projektov z roku 2001-2002.

Projekt Registra kultúry kladie dôraz na 3 základné oblasti:

- tvorba digitálneho obsahu registra kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít

- budovanie informačnej a komunikačnej infraštruktúry kultúrnych inštitúcií

- prezentácia digitálneho obsahu na internete

V úvode k projektu sa hovorí že:

„Register by sa mal stať nástrojom i pomôckou uplatňovania súčasných i budúcich zákonov riešiacich evidenciu a ochranu súčastí kultúrneho dedičstva Slovenska. Zároveň by mal zabezpečiť možnosť kvalitnejšej prezentácie kultúrno-historických hodnôt Slovenskej republiky navonok v európskom i svetovom meradle.“

V rámcových cieľoch projektu Registra kultúry (časť 1.5) sa presnejšie špecifikujú ciele Registra kultúry takto:

„Kultúrne dedičstvo patrí v živote každého národa k tomu najcennejšiemu, pretože je dokladom i dôkazom kontinuity jeho kultúrno-historického vývoja a odôvodnením jeho miesta v dejinnom kontexte obývaného územia. Národu bez kultúrneho dedičstva chýba história a bez histórie stráca i budúcnosť. Každý civilizovaný štát si preto svoje kultúrne dedičstvo a bohatstvo chráni, uchováva a zveľaďuje.“

V rámcových cieľoch Registra kultúry sa jednoznačne správne špecifikuje vecná podstata a zameranie Registra kultúry:

„Významným prostriedkom pri zachovávaní a ochrane hmotnej i duchovnej súčasti kultúrneho dedičstva je jeho dôsledná evidencia, ktorá kedykoľvek dokáže poskytnúť rovnako komplexný pohľad na celú problematiku, ako aj špecifickú informáciu o čiastkovom probléme. Bez dokonalej evidencie totiž niet účinnej ochrany.“.

Strategickým cieľom Registra kultúry v rokoch 2003 až 2010 je:

„Formovať a budovať jednotný informačný systém o všetkých súčastiach a zložkách nášho kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorý bude kompatibilný s príslušnými systémami ochrany európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva v rámci Rady Európy a Európskej únie, ako aj svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v rámci príslušného dohovoru UNESCO.“

V Registri kultúry sú projektované aj Strednodobé opatrenia na roky 2002 až 2005, ktoré sú sformulované takto:

„Budovať kompatibilnú sieť informačných a dokumentačných centier jednotlivých oblastí a súčastí kultúrneho dedičstva tak, aby každá oblasť mala na túto činnosť príslušného garanta na základe legislatívnych opatrení s kompetenciami sústreďovať informácie a dokumentáciu aj za verejnoprávne inštitúcie, mimovládny a súkromný sektor.

Vykonať pasportizáciu historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov v Slovenskej republike a v nadväznosti na ňu zintenzívniť (zabezpečiť) spracovanie fondov a ich evidenciu v elektronickej podobe.“

Krátkodobé ciele Registra kultúry sú:

Riešiť systém povinnej registrácie predmetov muzeálnej hodnoty a galerijnej hodnoty, v prvej etape v štátnych a verejnoprávnych inštitúciách, s cieľom vybudovania jednotnej evidencie a informačného systému predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty.

Navrhovaný Register má za cieľ dosiahnuť takýto stav využitím najmodernejších informačno-komunikačných technológií a maximálne využiť a zhodnotiť existujúce zdroje dát vytvárané v organizáciách odvetvia kultúry.

Register kultúry má dve hlavné funkcie:

a) umožniť jednotný prístup k digitálnemu obsahu - národnému kultúrnemu dedičstvu – v prvej etape predovšetkým k údajom o pamiatkovom fonde a fondoch pamäťových inštitúcií,

b) poskytovať relevantné údaje o súčasnej kultúre, jej produktoch, financovaní, materiálno-technickom a personálnom zabezpečení kultúrnych inštitúcií, ako aj o existujúcich prevádzkovaných kultúrnych zariadeniach.

Obe súčasti spája Register do jedného integrovaného celku, ktorý má v prípade potreby zabezpečiť komplexnú výstupnú informáciu.

Vzťahy projektu KIS3G a projektu Register kultúry

Projekt KIS3G je zásadným prínosom k dosiahnutiu cieľov informatizácie v rezorte kultúry a umožňuje rozvoj informatizácie aj v subjektoch, ktoré patria do iných rezortov (verejné knižnice, špeciálne knižnice, múzeá, galérie, archívy a pod.).

V rámci rezortu kultúry sa naplnenie cieľov informatizácie plánuje dosiahnuť realizáciou dvoch hlavných projektov:

Program elektronizácie knižníc SR a naň nadväzujúce projekty (Projekt KIS3G, Súborný katalóg, Virtuálna knižnica...)
Register kultúry (Projekty rezortnej časti ŠIS)

Predložený projekt KIS3G je v súlade s koncepciou informatizácie kultúry. Nadväzuje na Program elektronizácie knižníc a obsahuje opatrenia na realizáciu Programu elektronizácie knižníc v súlade s vládnym uznesením 801/2002. Obsahuje zásadné koncepčné východiská týkajúce sa knižničného systému, ako aj súborných katalógov a digitalizácie kultúrneho dedičstva.

Projekt KIS3G vychádza z koncepcie využívanie jedného spoločného centralizovaného systému Virtua. Register kultúry nadväzuje na tradície budovania informačných systémov založených na agendovom a inštitucionálnom princípe.

Projekt KIS3G a projekt Register kultúry predstavujú v rámci jedného rezortu dva rozdielne prístupy k informatizácii, ktoré sa odlišujú po stránke koncepčnej, technologickej, organizačnej i funkčnej. Bolo by vhodné, aby sa na úrovni MKSR vypracoval mechanizmus ešte efektívnejšieho riadenia procesu informatizácie a internetizácie ako činnosti vo vnútri rezortu a vo vzťahu k mimorezortným subjektom. Súčasne by bolo užitočné prehodnotiť odborné východiská a ciele tých častí rezortného programu informatizácie, ktoré už boli schválené vedením MKSR (2002 - 2003) z hľadiska prepojenia, konvergencie a kompatibility riešenia a efektívnych kultúrnych, informačných a vzdelávacích služieb rôznych organizácii (múzeá, knižnice, galérie, pamiatky, podujatia, dokumentačné centrá).

Projekt KIS3G je zameraný na zlepšenie knižnično-informačných služieb, kým projekt Register kultúry je fakticky zameraný na evidenciu a registráciu.

Projekt Register kultúry, ktorý bol schválený vedením MKSR v decembri 2002 čiže asi pol roka po schválení Programu elektronizácie knižníc vo vláde SR (uznesenie vlády SR č. 801/2002 z júla 2002, pričom pripomienkové konanie k materiálu o elektronizácii knižníc prebiehalo už v júni 2002). Register kultúry však len čiastočne odrážal skutočnosť, že v oblasti informatizácie knižníc sa začal formovať kvalitatívne nový prístup založený na centralizovanom softvéri a využití internetu (WAN).

Čiastkové odborové projekty uvedené v tabuľke 1 Doteraz schválené projekty alebo koncepcie informačných systémov v gescii Ministerstva kultúry boli schválené vedením MK SR väčšinou (osem projektov) v roku 2002 a dva v roku 2003.

Tieto čiastkové rezortné projekty informatizácie v rezorte MKSR zatiaľ neuvažujú o využívaní spoločného softvéru a centrálneho hardvéru (servra) na účely dokumentografické, prezentačné a digitalizačné. V niektorých čiastkových projektoch rezortnej časti ŠIS sa predpokladá vývoj vlastného špeciálneho softvéru zatiaľ čo Projekt KIS3G je postavený na využívaní hotového parametrizovateľného profesionálneho integrovaného systému klient – server, na mohutnom hardvéri, ktorý je už k dispozícii a ktorý je skopmletovaný a prevádzkyschopný v roku 2004, s využitím štandardnej databázy ORACLE. Je postavený na používaní operačného systému UNIX, na využití siete SANET ako aj na rešpektovaní európskych a medzinárodných štandardov a pravidiel týkajúcich sa štruktúry údajov (MARC 21, AACR, kódovníky, tezaury, hesláre, klasifikačné systémy, parametrizovateľné webovské rozhranie, štandardné riešenie aplikácií založených na norme SGML, štandarde Unicode a pod.).

Považujeme za účelné hľadať možnosti kooperácie a konvergencie rôznych prístupov informatizácie v organizáciách MKSR, zhodnotiť objektívne a komplexne doteraz vynaložené náklady a efekty informatizácie. Osobitne je potrebné odborne argumentovať, prečo je nevyhnutné v rezorte rozvíjať aj naďalej agendový a izolovaný prístup k informatizačným úlohám.

Register kultúry sa realizuje v nasledujúcich etapách:

1.etapa – 2002

aktualizácia projektov rezortnej časti ŠIS

aktualizácia programového a technického vybavenia jednotlivých IS rezortnej časti ŠIS

2.etapa – 2003

pilotná prevádzka www stránky Registra www.culture.gov.sk/registerkultury
príprava nových projektov rezortnej časti ŠIS
digitalizácia obrazových informácií v centrálnych pamäťových inštitúciách
vybudovať samostatné pracovisko Registra - technicky, softvérovo, personálne.

3.etapa – 2004

zabezpečiť podmienky na zber a aktualizáciu informácií pre potreby Registra prostredníctvom internetu on-line pri vybraných projektoch.
on-line prezentácia databáz na internete prostredníctvom portálu Registra kultúry

Projekt Register kultúry sa koncepčne snaží spojiť do jedného celku niekoľko funkcií:

1. Funkciu „administratívnu“ registračno-evidenčnú (register, zoznam, evidencia)

2. Funkciu „kultúrneho života“ (evidencia a prezentácia kultúrnych aktivít a podujatí)

3. Funkciu „kultúrneho portálu“ (linky na rezortné a mimorezortné zdroje)

4. Funkciu „dokumentografickú“ (získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie údajov o dokumentoch v tzv. pamäťových inštitúciách a systémoch)

5. Funkciu „digitalizácie“ (digitalizácia kultúrneho dedičstva).

Register kultúry chce integrovať všetky uvedené funkcie. Tento „integračný zámer“ je však objektívne veľmi ťažké, ak nie nemožné, pokryť v jednom projekte. Preto sú najmä funkcie 3, 4, 5 v Projekte Register kultúry iba vo všeobecnej deklaratívnej polohe a existujúce čiastkové odborové projekty informatizácie v rámci rezortu tieto funkcie zabezpečujú a spresňujú len čiastočne alebo nijako.

Koncepcia kultúrneho portálu v projekte nie je špecifikovaná. Rovnako v registri absentuje konkretizácia deklarovaného zámeru digitalizácie kultúrneho dedičstva, ktorý sa nespresňuje ani v čiastkových odborových projektoch. Pokiaľ ide o dokumentografickú funkciu Registra kultúry ako aj jej poňatie v čiastkových projektoch, vyžadovala by sa dôkladná teoretická analýza údajových štruktúr, ktoré sa používajú v rôznych odboroch (múzeá, galérie, pamiatky, podujatia, hudba, film a pod.) a najmä interoperabilita, komunikácia, formáty dát a protokoly a až následne projektovanie konkrétnych realizačných postupov a programovanie lokálnych systémov.

V navrhovaných lokálnych riešeniach a čiastkových projektoch informatizácie v rezorte kultúry nie je zabezpečená konzistencia systému na úrovni architektúr a dátových štruktúr, absentuje protokol Z39.50 a nebude možný prístup k lokálnym databázam a prehľadávanie v nich z jedného miesta (nebude možné napr. multidatabázové vyhľadávanie).

Na rozdiel od projektu Register kultúry sú v projekte KIS3G základom štruktúry údajov medzinárodné štandardy a formáty založené na norme ISO 2709 a špecifikované vo formátoch MARC 21 pre bibliografický popis, MARC 21 pre autority, MARC 21 pre holdingy, MARC 21 pre klasifikačné systémy a MARC 21 pre komunity. Je pravda, že aj register uvažuje o zapracovaní niektorých odporúčaní, je to však len výnimočný prístup, ktorý sa uplatnil pri informačnom systéme v oblasti pamiatok (európska smernica) a po našom upozornení aj v múzeách (CEMUZ).

Pravidlá spracovania dokumentov sú previazané s formátmi MARC 21 a upravujú ich Anglo-americké katalogizačné pravidlá, ktoré sa vzťahujú aj na materiály, ktoré sa nachádzajú v múzeách, galériách a iných zbierkových pracoviskách.

V záujme kompatibility a konzistencie lokálnych informačných systémov je potrebné pokúsiť sa o zjednotenie údajových štruktúr na báze formátov MARC 21. Pokiaľ by k tomu došlo, bude možné, aby múzeá, galérie, knižnice, pamiatkári a iné dokumentačné pracoviská v kultúre pracovali so spoločnou údajovou štruktúrou a využívali spoločný integrovaný softvér Virtua. Pritom by bolo možné zachovať individuálne špecifiká jednotlivých účastníkov, pokiaľ ide o spracovateľské postupy, individuálny prístup cez webovské rozhranie, špecifické výstupy, štatistické informácie a pod.

Ak by sa uplatnil takýto jednotný koncepčný a systémový prístup a lepšia koordinácia, koncentrácia síl a prostriedkov, dosiahlo by sa lepšie, lacnejšie a efektívnejšie fungovanie informačného systému v kultúre. Koordináciu pri takomto systémovom prístupe môže zabezpečovať MK SR a Slovenská národná knižnica. Špecifickú gesciu za agendu Register kultúry v rámci spoločného systému a s využitím softvéru Virtua by mohol mať Osvetový ústav alebo Univerzitná knižnica v Bratislave.

Ak bude MKSR aj naďalej uplatňovať prístup, ktorý je sformulovaný v schválenom projekte Register kultúry a v čiastkových projektoch rezortných častí ŠIS, potom bude nevyhnutné rozdeliť informačný systém Registra kultúry na dve časti:

a) časť informačno-znalostná (Národný knižničný systém SR na báze Virtui, teda funkcia dokumentografická a funkcia digitalizačná - slovenský portál Memoria slovaca pre kultúrne a vedecké dedičstvo Slovenskej republiky a sprístupňovanie digitálneho kultúrneho a vedeckého obsahu cez internet). Garant a koordinátor: Slovenská národná knižnica v Martine prostredníctvom systému Virtua, kooperáciou v rámci KIS3G a so subjektami mimo združenia KIS3G.

a) časť registračná (Register kultúry - funkcia registrácie materiálov na administratívne účely, úlohy na účely správy a riadenia kultúry, evidencia entít v rezorte a evidencia podujatí). Garant a koordinátor: v súlade s projektom Registra kultúry bude registračné úlohy Registra kultúry zabezpečovať Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá vyrieši a zabezpečí systém získavania, spracovania, uchovávania a sprístupňovania informácií v Registri kultúry v kooperácii s rezortnými subjektami podľa projektov schválených v roku 2002 a 2003. Budovaniu týchto kapacít (technológia, personál) by mal predchádzať vykonávací projekt integrácie s definovaním konkrétnych postupov, z ktorých by malo byť jasné, ako sa budú dáta z rozličných organizácií, zdrojov a softvérov prezentovať a sprístupňovať cez jeden portál Registra kultúry.

Príloha 4 Slovenská digitálna knižnica (SDK/VIKS)

Databáza Clas02, ktorú spravuje Slovenská národná knižnica v Martine je určená pre digitálne zbierky a bude v roku 2004 obsahovať:

Digitálne materiály VIKS - vytvorené v roku 2002-2004 v pilotnom projekte digitalizácie VIKS (Virtuálna knižnica Slovenska) z fondu Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice a obsahujúce historické pohľadnice, veduty, historické fotografie. Záznamy boli vytvorené vo formáte MARC 21 s prilinkovanými obrazmi vo formáte TIFF a JPG (tag 856 MARC 21).

V druhej polovici roku 2004 sa databáza Clas02 Slovenská digitálna knižnica začne napĺňať digitálnymi materiálmi z členských knižníc KIS3G.

Slovenská digitálna knižnica sa bude budovať v súlade s projektom Virtuálna knižnica Slovenska (akronym VIKS). Synonymným názvom projektu je názov Slovenská digitálna knižnica (akronym SDK).

Stručné zhrnutie podstaty projektu SDK/VIKS

Projekt VIKS je univerzálnym rozhraním medzi občanmi a rôznymi formami kultúrneho a vedeckého dedičstva. Pojem knižnica v tomto kontexte slúži len ako metafora. Projekt je zameraný na všetky druhy zbierok, ktoré sa nachádzajú vo všetkých kultúrnych entitách, najmä múzeách, galériách, knižniciach, a iných kultúrnych, informačných a vzdelávacích inštitúciách a predstavujú kultúrne a vedecké dedičstvo Slovenska.

Hlavným dôvodom na realizáciu projektu VIKS je kultúrna a civilizačná ambícia Slovenska a jej národných inštitúcií prezentovať svojim občanom, Európe a svetu svoje kultúrne dedičstvo, vedu, vzdelanie a krajinu prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

Bez Virtuálnej knižnice Slovenska by zostali zbierky kultúrnych entít predstavujúce kultúrne a informačné bohatstvo všeobecne nedostupné.

Formálnym dôvodom na vypracovanie projektu VIKS je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 801/2000 k programu elektronizácie knižníc, v ktorom sa ukladá Ministersstvu kultúry zabezpečiť vypracovanie projektu virtuálnej knižnice Slovenska VIKS v súlade s programami digitalizácie a iniciatívou eEurope+ v termíne do 31. decembra 2003.

Projekt VIKS a kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky

Dňa 28. februára 2001 bola prijatá Deklarácia Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva. Deklarácia je východiskom pre ucelený komplex koncepčných, legislatívnych a realizačných opatrení na záchranu jednotlivých zložiek a súčastí nášho historického kultúrneho bohatstva.

V tejto súvislosti treba spomenúť najmä tieto zákony, uznesenia, deklarácie a iné dokumenty:

3. Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

4. Zákon č. 395/2002 o archívoch a registratúrach

Uznesenie vlády SR č. 43 z 21. januára 2004 k návrhu Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu

6. Uznesenie vlády SR č. 310 z 11. apríla 2001 k Návrhu stratégie slovenského knihovníctva do roku 2006

7. Uznesenie vlády SR č. 801 zo 17.júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc

8. Uznesenie vlády SR č. 766 z 10.júla 2002 k Programu záchrany, stabilizácie a konzervovania tradičných nosičov informácií

9. Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001

10. Uznesenie vlády SR č. 311/2002 z 27. marca 2002 k návrhu opatrení na realizáciu prijala návrh opatrení na realizáciu zámerov...

Snahou odborného spoločenstva a vlády SR je riešiť ochranu kultúrneho dedičstva v celej jeho rozmanitosti na základe komplexnej identifikácie, evidencie a dokumentácie jednotlivých zložiek a súčastí tohto dedičstva. V prvej fáze sa predpokladá účasť nielen jednotlivých rezortov, ale napr. aj verejnoprávnych médií (najmä STV a SRo), Slovenskej akadémie vied, Národnej banky Slovenska a TASR. Vzhľadom na súčasné úlohy a úroveň vybudovania orgánov samosprávnych krajov bude zapojenie orgánov územných samospráv, podobne aj orgánov miestnej štátnej správy (krajských úradov) prebiehať v intenciách príslušných zákonov na ochranu jednotlivých súčastí kultúrneho dedičstva (napr. v oblasti ochrany pamiatkového fondu, v oblasti archívov, knižníc, múzeí a galérií a pod.). Účasť ďalších inštitúcií, organizácií a zložiek (napr. súkromných médií) bude riešená a rozširovaná postupne na základe opatrení prijímaných pravidelne pri hodnotení napĺňania cieľov Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva v budúcich rokoch.

Projekt VIKS má vo vzťahu k opatreniam na ochranu kultúrneho dedičstva kľúčový význam. Môže vniesť do vzťahu medzi verejnosťou a kultúrnym dedičstvom novú kvalitu. Vo väčšine oficiálnych dokumentov týkajúcich sa ochrany kultúrneho dedičstva sa oprávnene na jednej strane zdôrazňuje význam identifikácie, evidencie a dokumentácie kultúrneho dedičstva a zabúda sa na potrebu modernej prezentácie kultúrneho dedičstva v digitálnom svete. Na druhej strane sa rovnako oprávnene zdôrazňuje objektívna potreba finančných zdrojov na ochranu kultúrneho dedičstva.

Projekt VIKS v tomto kontexte umožňuje riešiť spolu s identifikáciou, evidenciou a dokumentáciou aj masovú verejnú prezentáciu kultúrneho dedičstva prostredníctvom internetu a médií a jeho priblížení verejnosti. Prezentácia kultúrneho dedičstva cez projekt VIKS umožní získať ďalších priaznivcov a zveľaďovateľov kultúrneho dedičstva Slovenska.

Prezentácia cez VIKS by sa mala vzťahovať na všetky najdôležitejšie oblasti kultúrneho a vedeckého dedičstva, najmä na:

doklady vývoja, súčasného stavu a fungovania slovenského jazyka,
zbierky múzeí a galérií,
historické knižničné dokumenty a fondy,
dokumenty a výtvory vedy a vzdelania,
hnuteľné a nehnuteľné pamiatky
archeologické pamiatky
archívne dokumenty,
pamiatkový fond,
diela hudby, literatúry, dramatického umenia, tanca a scénografie,
diela filmu, fotografie, audiovízie,
diela výtvarného umenia,
diela úžitkového umenia, dizajnu a architektúry,
diela ľudového umenia a ľudovej umeleckej výroby.

Po sprístupnení digitálnych foriem týchto dokumentov, zbierok, fondov, diel širokej verejnosti, prestane byť kultúrne dedičstvo pre bežných ľudí abstraktnou a často veľmi vzdialenou hodnotou. To môže byť jedna z ciest zvýšenia záujmu a následne aj podpory projektov ochrany kultúrneho dedičstva zo strany širokej verejnosti.

Prehistória projektu VIKS

Z iniciatívy ministra kultúry a generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice v Martine a v spolupráci s firmami Microsoft Slovakia, Compaq, Inseco Žilina realizovala v r. 2002 Slovenská národná knižnica v Martine úvodný projekt Virtuálna knižnica Slovenska. Skúsenosti z úvodného projektu ukázali, že dlhodobý zámer VIKS je správny. Projekt sa však môže realizovať len na základe dôkladnej odbornej, organizačnej, technickej a finančnej prípravy so zainteresovaním súkromného a akademického sektora. Preto je potrebné vykonať výskumné, analytické a projektové práce v budúcnosti budovať virtuálnu knižnicu v súlade s takýmto projektami.

Ciele projektu VIKS

Cieľom projektu VIKS je vytvoriť na základe vlastného výskumu a experimentov ako aj s využitím európskych a svetových poznatkov technologické a organizačné podmienky na realizáciu projektu digitálnej prezentácie kultúrneho a znalostného dedičstva Slovenska.

Projekt VIKS sa vypracuje a zrealizuje so zreteľom na ciele a skúsenosti projektov Európskej únie, USA a iných krajín v oblasti tvorby a sprístupňovania elektronických zdrojov (content information industry) tak, aby sa Slovensko stalo v danej oblasti partnerom rozvinutým európskym krajinám.

Riešenie projektu vyžaduje vytvoriť na Slovensku na báze existujúcich kultúrnych informačných a vzdelávacích entít otvorený kooperačný systém a združenie, ktoré zabezpečí výskum a realizáciu projektu VIKS.

Združenia sa bude usilovať o to,

aby sa kultúrne informačné a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom svojich služieb aktívne podieľali na formujúcej sa znalostnej a digitálnej ekonomike,
aby sa zabezpečila tvorba, uchovávanie a sprístupňovanie digitálneho obsahu a aby sa stimuloval rozvoj a rozširovanie slovenského a európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach,
aby sa podporovala jazyková rozmanitosť informačnej spoločnosti a tvorba európskej digitálnej zbierky kľúčových databáz,
aby sa výstupy digitalizácie mohli použiť pri efektívnejšom zabezpečení ochrany a sprístupňovania historických knižničných dokumentov, historických fondov a ohrozených dokumentov, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva SR,
aby sa zabezpečil integrovaný prístup k zbierkam a materiálom, ktoré sa nachádzajú v knižniciach, múzeách a galériách najmä na účely vzdelávania a aby sa samostatne a v spolupráci s európskymi partnermi pripravovali a realizovali niektoré spoločné projekty digitalizácie kultúrneho obsahu,
aby sa začala budovať národná digitálna knižnica plnotextových záverečných a dizertačných prác,
aby sa zabezpečilo permanentné vzdelávanie a preškoľovanie zamestnancov inštitúcií v oblasti aplikácie príslušných štandardov a v oblasti nových informačných technológií ako aj príprava kvalifikovanej obsluhy a rozvoj poradenstva pri využívaní informačných zdrojov prostredníctvom internetu,
aby sa sústavne zvyšovala informačnú a komunikačnú gramotnosť používateľov služieb kultúrnych, informačných a vzdelávacích inštitúcií smerujúca k celoživotnému využívaniu informačných zdrojov v profesijnom, spoločenskom i osobnom živote,
aby sa digitálne kultúrne dedičstvo dostalo k občanom cez ľahko a verejne dostupné miesta s verejným prístupom na internet.

Definícia, obsah a forma virtuálnej knižnice

Virtuálna knižnica Slovenska (VIKS) [23] je integrovaný komplex digitalizovaných materiálov a originálne digitálnych materiálov slovacikálneho kultúrneho a vedeckého dedičstva, ktoré sa uchováva v kultúrnych, informačných a vzdelávacích entitách (knižniciach, múzeách, galériách, archeologických sídlach a pod) a ktoré je všeobecne dostupné prostredníctvom kultúrneho webovského portálu Memoria slovaca.

V uvedenej definícii je pojem virtuálna knižnica definovaná prostredníctvom týchto siedmich znakov:

Integrovaný komplex digitalizovaných a originálnych digitálnych materiálov
Digitalizované materiály
Originálne digitálne materiály
Materiály slovacikálneho kultúrneho a vedeckého dedičstva
Kultúrne informačné a vzdelávacie entity
Všeobecná dostupnosť
Kultúrny webovský portál Memoria slovaca

Integrovaný komplex digitalizovaných a originálnych digitálnych materiálov

Integrovaným komplexom sa rozumie súbor heterogénnych digitálnych materiálov, ktoré sú efektívne dostupné cez jeden prístupový bod - spoločný kultúrny portál Memoria slovaca – a ktoré reprezentujú slovacikálne kultúrne a vedecké dedičstvo bez ohľadu na typ kultúrnej entity, ktorá vlastní originálne materiály a ktorá ich poskytla na digitalizáciu.

V projekte sa integrujú akty alebo procesy, v ktorých sa kombinujú rozličné materiály a ktoré spoločne vytvárajú obraz kultúrneho a vedeckého dedičstva Slovenska.

Integrovaný komplex je výsledkom synergického úsilia zúčastnených kultúrnych entít, ktoré akceptujú spoločnú metodológiu, metodiku, technológiu a štandardy projektu.

Digitalizované materiály

Digitalizované materiály (digitised) sú digitálne dokumenty (digitálne obrazy), ktoré sa vyhotovili na základe digitalizácie zbierok, ktoré originálne nevznikli a nevyskytovali sa v digitálnej forme.

Digitalizáciou sa rozumie zmena údajov z nedigitálneho zdroja do digitálnej formy prostredníctvom použitia systému získavania a sprístupnenia počítačom spracovateľnej informácie ako série čísiel 1 a 0, ktoré ukazujú, či je elektronický signál prítomný alebo nie.

Zdrojmi na získanie digitálnych dokumentov môžu byť všetky druhy zbierok, ktoré sa nachádzajú v kultúrnych a vzdelávacích inštitúciách.

Predmetom digitalizácie sú tieto materiály:

jazykové materiály (všetky tlačené texty, vrátane jazykového materiálu na mikroformách)
tlačené hudobniny a mikroformy hudobnín
rukopisy hudobnín a mikroformy rukopisov hudobnín
tlačené mapy a mikroformy tlačených máp
rukopis kartografického materiálu a mikroformy kreslených máp(rukopisov)
premietateľný materiál, videodokumenty (filmy, diapozitívy, video, priesvitky a pod.)
nehudobné zvukové nahrávky
hudobné zvukové nahrávky
dvojrozmerné nepremietateľné grafické dokumenty, najmä obrazy, kresby, koláže, duplikáty matríc, fotonegatívy, flash karty, maľby, fototlače, obrazy, pohľadnice, postery, študijné tlače, výkresy, technické kresby, fotografie, fotomechanické reprodukcie, reprodukcie vysokoškolských prác, dizertácie, doktorské práce, habilitačné práce, seminárne práce a i.
skladačky, súbory a kolekcie zložené z viacerých typov dokumentov, z ktorých žiadny nedominuje
zmiešané materiály (toto označenie sa používa v prípade, že ide o významné materiály v dvoch alebo viacerých formách... zahŕňa archívne fondy a rukopisné zbierky, v ktorých sú zmiešané materiály v rôznych formách, ako sú texty, fotografie a zvukové záznamy)
trojrozmerné artefakty a predmety, napr.: archeologické zbierky, muzeálne predmety, modely, ručne vyrobené predmety, exponáty, stroje, šaty, diorámy, puzzle, simulácie, sochy a iné trojrozmerné umelecké diela a ich reprodukcie, výstavné exponáty, sem patria aj mikroskopické vzorky a ukážky
rukopisný jazykový materiál

Digitálnym dokumentom pritom môže byť digitálny obraz zbierkovej jednotky ako celku, obraz súboru jednotiek alebo ich častí.

Digitalizácia a ochrana

Výrobou vysokokvalitných digitálnych obrazov dostupných elektronicky sa redukuje opotrebovanie krehkých a ľahko poškoditeľných dokumentov a predmetov.

Digitalizácia môže pomôcť pri uchovávaní vzácnych materiálov a pri manipulácii s nimi napríklad cez digitálne pracovné katalógy a evidencie a pod. Cieľom digitalizácie sú lepšie služby kultúrnych, informačných a vzdelávacích entít a nie náhrada originálov.

Digitálne súbory sú nestále. Slúžia na zvýšenie prístupu k zbierkam. Pokiaľ nie sú spoľahlivo vyriešené technické otázky dlhodobého archivovania digitálnych materiálov, treba zabezpečiť, aby bolo zabezpečené ich udržiavanie a pravidelne prevádzanie do nových formátov.

Digitálne kópie nemôžu byť náhradou originálu. O originálne dokumenty a artefakty je potrebné starať sa aj po digitalizácii.

Služby na báze digitálnych materiálov

Digitalizáciou zbierok môžu inštitúcie v oblasti kultúrneho dedičstva sprístupniť informácie, ktoré boli predtým dostupné len vybranej skupine odborníkov.

Výhody sprístupnenia zbierok digitalizáciou sú:

Digitálne zbierky môže ktokoľvek, kedykoľvek prehľadávať rýchlo, nezávisle a komplexne z akéhokoľvek miesta cez počítačovú sieť;
Ušetrí sa čas zamestnancov zodpovedaním najčastejšie kladených otázok na webe;
Digitálne obrazy sa elektronicky môžu vylepšovať tak, aby sa dali prezerať a mohli byť lepšie zobrazené a čitateľné;
Digitalizácia zvyšuje využívanie zbierok;
Digitalizácia napomáha vzdelávaniu a bádaniu tak, že digitálne materiály ako aj vzácne a ťažko dostupné digitalizované materiály sú použiteľné v školách priamo vo vzdelávacom procese;
Digitalizácia spojená s OCR umožňuje uskutočňovať fulltextové vyhľadávanie (napr. hiostorické noviny a časopisy, projekt digitalizácie diplomových prác a dizertácií a pod.);
Digitalizácia umožňuje počúvať/prezerať zdigitalizované zvukové nahrávky a videozáznamy;
Digitalizáciou a vylepšením kvality sa sprístupní obsah záznamov na nosičoch, ktoré nie sú prezerateľné/prehrávateľné pomocou bežných zariadení (mikrofilmy, negatívy atď.);
Digitalizácia umožňuje kvalitnejšiu intelektuálnu kontrolu cez tvorbu nových vyhľadávacích pomôcok, väzieb na bibliografické záznamy a vývoj indexov (registrov) a iných nástrojov;
Digitalizácia umožňuje lepšie a obohatené využívanie materiálov cez široký prieskum, cez manipulácie s obrazmi a textom a skúmanie digitálnych obrazov v nových kontextoch;
Digitalizáciou je možné dosiahnuť kvalitnejšie využívanie zbierok cez zlepšenú kvalitu obrazu (napríklad zlepšená čitateľnosť vyblednutých alebo poškvrnených dokumentov);
Digitalizácia umožňuje vytvárať "virtuálne zbierky" na základe flexibilnej integrácie a syntézy rozličných formátov alebo ob sahovo či tematicky súvisiacich materiálov nachádzajúcich sa na rôznych miestach.

Originálne digitálne materiály

Originálne digitálnymi materiálmi (born-digital) rozumieme všetky materiály, ktoré úmyselne vznikli („narodili sa“) ako digitálne, počítačové dokumenty a ktoré pôvodne nemajú žiadny nedigitálny ekvivalent. Patria sem: počítačové súbory, digitálne multimédiá, digitálne audio, digitálne video, číselné alebo textové dáta alebo kombinácie týchto typov informácií, ktoré sú kódované na počítačové spracovanie najmä: počítačový softvér - programy, hry, fonty, numerické dáta, počítačovo-orientované multimédiá, online systémy a služby na báze originálnych digitálnych materiálov.

Materiály slovacikálneho kultúrneho a vedeckého dedičstva

Materiálmi slovacikálneho kultúrneho a vedeckého dedičstva sa rozumejú všetky entity slovacikálnej povahy. Ide o dokumenty, ktoré sú prejavmi špecifickej národnej kultúrnej identity a predstavujú výsledky a jedinečné doklady národnej kultúry ako súčasti európskej a svetovej kultúry.

Termín slovacikum vo všeobecnosti znamená akýkoľvek historický alebo súčasný materiál slovenskej proveniencie alebo týkajúci sa Slovenska a jeho duchovnej a materiálnej kultúry. Vymedzenie slovacity je dôležité pri tvorbe digitálnej knižnice.

Princíp slovacity je základným kritériom pri výbere dokumentov do projektu VIKS. Vzťahuje sa na všetky materiály, ktoré sú predmetom digitalizácie (Pozri: Digitalizované materiály a Originálne digitálne materiály). Podobné princípy, ktoré sa pôvodne uplatňovali a naďalej uplatňujú v národných bibliografiách a pri profilovaní zbierkových fondov národných inštitúcií používajú v projektoch digitalizácie aj iné európske a mimoeurópske krajiny.

Pri vymedzení slovacík sa uplatňujú štyri kritériá (podľa: Žibritová, 1998):

1. Geografické

Územné slovacikum je každé dielo vytvorené na území Slovenska v akomkoľvek jazyku;

2. Jazykové

Jazykové slovacikum je každé dielo v slovenskom jazyku bez ohľadu na miesto vydania a národnosť autora. Za slovenský sa považuje slovenský jazyk aj v jeho historických a nárečových formách (slovakizovaná čeština, kultúrna západoslovenčina, východoslovenské dialekty - šariština a zemplínčina);

3. Autorské

Autorské slovacikum je každé dielo od slovenských autorov bez ohľadu na miesto vydania a jazyk;

4. Obsahové

Obsahové slovacikum je každé dielo týkajúce sa ako celok, prípadne jeho časť Slovenska a slovenského národa bez ohľadu na autora, jazyk a miesto vydania.

Kultúrne informačné a vzdelávacie entity

Kultúrne, informačné a vzdelávacie entity sú inštitúcie, organizácie alebo projekty verejného záujmu vo všetkých sektoroch (archívy, knižnice, archeologické, historicko-umelecké a vedecké, architektonické, nehmotné etnografické a antropologické dedičstvo, vysoké školy, inštitúcie vedy a výskumu a pod.), ktorých stanoveným cieľom je konzervovať, organizovať a sprístupňovať kultúru a kultúrne a vedecké dedičstvo.

Kultúrne a informačné entity sú miestami uloženia materiálov a zbierok kultúrneho dedičstva.

Vzdelávacie a vedeckovýskumné entity sú miestami generovania a uchovávania poznatkov a informácií patriacich do okruhu kultúrneho a vedeckého dedičstva.

Definícia kultúrnej entity je úmyselne zovšeobecnená, aby bolo možné zahrnúť rôzne národné charakteristiky, politicko-administratívne i technicko-vedecké.

Kultúrnymi entitami sú v prvom rade verejné inštitúcie konzervujúce kultúrne a vedecké dedičstvo. Sféru definície vo veľkej miere amplifikuje zahrnutie rôznych právnických entít, ktoré vystupujú ako organizácie a asociácie vo verejnom záujme; nadácie, spoločnosti, projekty zamerané na špecifické činnosti a funkcie.

Každá etablovaná kultúrna, informačná a vzdelávacia entita má spravidla svoju jedinečnú identitu, ktorá je definovaná najmä:

históriou entity
inštitucionálnymi cieľmi entity
kultúrnym obsahom špecifickým pre danú entitu
organizačnou štruktúrou entity
fyzickou a geografickou polohou entity.

Nasledujúca tabuľka obsahuje prehľad druhov kultúrnych, informačných a vzdelávacích entít.

Tabuľka 18 Prehľad druhov kultúrnych entít a ich gescia za hnuteľné a nehnuteľné kultúrne a vedecké dedičstvo

Kultúrna entity

Kultúrne dedičstvo

Hnuteľné

Nehnuteľné

Archívne

Bibliografické

Archeologické

Historicko-umelecké a vedecké

Etnografické a antropologické

Archeologické

Architektonické

Krajinné

Archívy

Knižnice

Múzeá

Kultúrne dedičstvo rozptýlené na území

Inštitúcie na správu a ochranu

Strediská na výskum a vzdelávanie

Kultúrne projekty

Dočasné výstavy

Všeobecná dostupnosť

Všeobecnou dostupnosťou sa rozumie prístup k digitalizovaným manifestáciám zbierok a dokumentov alebo špeciálne vybratým originálnzm digitálnym materiálom.

Prostredníctvom internetu a kultúrneho webovského portálu sa ľudia dostanú k zbierkam, ktorých originály nie sú všeobecne dostupné a ku ktorým by sa inak nedostali.

Všeobecná dostupnosť znamená tiež zabezpečenie dostupnosti digitalizovaných a digitálnych materiálov bez ohľadu na ich formu a čas vydania všetkým kategóriám používateľov kedykoľvek a kdekoľvek na svete za rešpektovania autorských práv.

Podstatou všeobecnej dostupnosti je v danom prípade:

a/ sprístupnenie digitalizovanej informácie spolu s informáciou o mieste uloženia zdrojových materiálov a zbierok,

b/ sprístupnenie digitálneho materiálu cez internet záujemcovi kdekoľvek na svete s možnosťou jeho prebratia, tlače alebo iného špeciálneho sprístupnenia za určitých podmienok.

Kultúrny webovský portál Memoria slovaca

Realizačným výstupom projektu VIKS bude Slovenský portál na digitálnu prezentáciu kultúrneho dedičstva s názvom Memoria Slovaca.

Portál Memoria Slovaca bude, obrazne povedané, digitálnou výkladnou skriňou kultúrneho a vedeckého dedičstva Slovenska.

Portál Memoria Slovaca bude webovská aplikácia, ktorej obsah sa týka kultúrneho a vedeckého dedičstva a ktorá slúži na poskytovanie a rozširovanie kultúrnych a vedeckých informácií a existuje ako nástroj vzdelávania, vedeckého výskumu a zábavy.

Portál Memoria Slovaca má registrovanú doménu

http://www.memoria.sk

Základná architektúra portálu Memoria slovaca

Hierarchická štruktúra
Jednotný dizajn vstupnej stránky a podstránok
Využitie „skin“ technológie Virtua Chameleon iPortal
Databáza clas02 Digitálna knižnica
Doplnkové podsystémy na správu a prezentáciu digitálneho obsahu

Štruktúra

1. úroveň:

Vstupná stránka:

Základné informácie, systém, obsah, inštrukcie, upútavky atd

Horná lišta a logo s textom Memoria slovaca a podnázov : Slovenský portál kultúrneho dedičstva

Linky na www stránky 2. úrovne

Linky na inštitúcie kultúrneho dedičstva

Linky na projekty digitalizácie Európa

Linky na projekty digitalizácie svet

2. úroveň:

Tematické skupiny:

1. jazyk (doklady vývoja, súčasného stavu a fungovania slovenského jazyka)

2. múzeá

3. galérie

4. knižnice

5. knihy

6. grafika

7. noviny a časopisy

8. veda a vzdelanie

9. pamiatky

10. architektúra

11. archívne materiály

12. hudba

13. literatúra

14. divadlo

15. tanec

16. scénografia

17. film

18. fotografia

19. audiovízia

20. výtvarného umenia

21. úžitkové umenie

22. dizajn

23. ľudové umenie

24. ľudová umelecká výroba

Skupiny sa môžu ďalej hierarchicky rozvíjať na ďalšie podskupiny.
Pre každú skupinu digitálnych materiálov sa vytvorí spoločný Baner a logo s textom Memoria slovaca a podnázov : Slovenský portál kultúrneho dedičstva a s názvom špecifickej skupiny.

Napr.:

Memoria slovaca a podnázov : Slovenský portál kultúrneho dedičstva

Noviny a časopisy

Každá skupina bude mať vlastný dizajn s určitými spoločnými prvkami
Štruktúra stránok pre skupiny bude jednotná a využije sa softvér Chameleon iPortal Virtua (štýlová jednota, „corporate identity“).

Výber materiálov na digitalizáciu zabezpečí vedecká rada, ktorá bude zložená z odborníkov zo všetkých oblastí (knižýnice, múzeá, galérie, archívy, literatúra, umenie, veda a pod.)

Vedecká rada programu Memoria slovaca vytvorí kategórie materiálov na digitalizáciu. Podľa charakteru materiálu na digitalizáciu sa určia postupy digitalizácie a spôsob prezentácie digitálnych materiálov.

Národná digitálna knižnica vysokoškolských záverečných a dizertačných prác (ETDSK[24]). (Slovenský projekt ETDSK)

Ciele projektu ETDSK

Všeobecným cieľom projektu ETDSK je navrhnúť pre vysoké školy na Slovensku organizačné a technologické podmienky na elektronické publikovanie vysokoškolských záverečných a dizertačných prác, najmä pre ich tvorbu, uchovávanie a sprístupňovanie na internete.

Špecifickým cieľom projektu ETDSK je navrhnúť všeobecné pravidlá štandardného elektronického publikovania a štandardnej prezentácie úplných textov záverečných a dizertačných prác na internete. Špecifickým cieľom projektu ETDSK je tiež informačný prieskum rovnakých a podobných iniciatív a projektov v zahraničí a výber a vypracovanie optimálneho riešenia pre Slovensku.

Výsledkom projektu ETDSK bude súbor inštruktívnych materiálov a nástrojov, ktoré umožnia, aby sa slovenské vysoké školy zapojili do existujúcich projektov digitálnych knižníc záverečných prác a dizertácií (NDLTD). Na začiatku roku 2004 mal systém NDLTD 200 členov. Medzi nimi 174 členských univerzít (vrátane 7 konzorcií) a 26 inštitúcií.

Všeobecné ciele vytvárania siete digitálnych knižníc na svete sú:

· Podporiť vzdelávanie študentov a absolventov vysokých škôl prostredníctvom získania poznatkov o elektronickom publikovaní a o využívaní digitálnych knižníc;

· Umožniť študentom posielať ich vlastné práce do globálneho elektronického prostredia;

· Zlepšiť dostupnosť študentských prác pre vedu a výskum a ich uchovávanie v elektronickej forme;

· Znížiť náklady na tvorbu, predkladanie a narábanie so záverečnými prácami a dizertáciami;

· Umožniť študentom, aby svoje práce obohatili s využitím multimediálnych a hypermediálnych technológií;

· Umožniť vysokým školám, aby otvoríli a sprístupnili svoje informačné zdroje;

· Podporovať rozvoj technológie digitálnych knižníc (podľa: Networked, 2003).

Zdôvodnenie projektu ETDSK

Vo svete vedy každý vedec závisí na výsledkoch práce iných vedcov. Preto je dôležité, aby výsledky vedeckej práce boli dostupné. V databáze Proquest sa každý rok archivuje približne 47000 dizertácií a asi 12 000 záverečných prác. Bolo by dobré, keby tieto práce boli dostupné nielen cez bibliografické záznamy, ale aby boli v elektronickej forme dostupné pre vysokoškolskú a vedeckú komunitu na celom svete.

Slovenské záverečné a dizertačné práce sa do medzinárodnej vedeckej a akademickej komunikácie systematicky nedostávajú a nefungujú v plnotextovej forme ani na Slovensku ani v štandardných medzinárodných komunikačných kanáloch.

Prvýkrát sa o probléme elektronických záverečných prác a dizertácií (Electronic Theses and Dissertations (ETD) otvorene začalo diskutovať v roku 1987 v USA (Ann Arbor) za účasti popredných amerických univerzít a odborníkov (Virginia Tech -Ed Fox a Susan Bright, University of Michigan, SoftQuad a ArborText). Následne Yuri Rubinski zo SoftQuad Virginia Tech vyvinul prvý SGML Document Type Definition (DTD) na účely manipulácie s so záverečnými prácami a dizertáciami.

V súčasnosti predstavuje oblasť tvorby a prezentácie záverečných prác a dizertácii široko rozvetvenú medzinárodnú sieť projektov, úloh a iniciatív. Existuje inštitucionálne zázemie, platformy pre medzinárodnú spoluprácu, komerčné a voľne dostupné nástroje, ktoré jednotlivým vysokým školám a krajinám uľahčujú prvé kroky a následný rozvoj v danej oblasti. Vyše sto vysokých škôl a inštitúcií už participuje na súbornom digitálnom katalógu záverečných prác a dizertácií (NDLTD).

Výstupy projektu ETDSK

Špecifickým výstupom bude Manuál pre elektronické publikovanie záverečných prác a dizertácií, ich uchovávanie a sprístupňovanie.

Praktickým výstupom v roku 2004 (2005) bude pilotná bibliografická a fulltextová databáza vybratých 50-100 dizertačných a záverečných prác vytvorených na Slovensku za posledných 5 rokov prezentovaná v slovenskom súbornom katalógu ETDSK a v súbornom katalógu NDLTD.

Terminológia ETDSK

Analogické národné a medzinárodné projekty digitálnych knižníc vysokoškolských záverečných a dizertačných prác sú spravidla súčasťou programov, ktoré sa skrývajú pod skratkami ETD (Electronic Theses and Dissertations, (The Guide, 2001) alebo NDLTD (Networked Digital Library of Theses and Dissertations, Networked, 2003).

Nový vysokoškolský zákon 131/2002 z 21. februára 2002 o vysokých školách , ktorý začal platiť dňa 1. apríla 2002 zavádza termín záverečná práca. V § 51 ods 3 sa uvádza, že “súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky.”

Termín „záverečná práca“ označuje všeobecne tie práce, ktoré sú oficiálnou a povinnou súčasťou všetkých troch stupňov akreditovaného študijného programu vysokej školy. Označuje všetky práce, ktoré sú oficiálnou a povinnou súčasťou všetkých troch stupňov akreditovaného študijného programu vysokej školy.

Záverečnou prácou bakalárskeho štúdia je bakalárska práca (Zákon 131, § 52). Záverečnou prácou magisterského štúdia je diplomová práca (Zákon 131, § 53).

Absolventi študijných programov, ktorí získali titul "magister", môžu vykonať rigoróznu skúšku. Súčasťou rigoróznej skúšky je aj obhajoba rigoróznej práce (Zákon 131, § 53). Záverečnou prácou doktorandského štúdia je dizertačná práca (Zákon 131, § 53.). Záverečnou prácou špecializačného štúdia v medicíne je písomná špecializačná práca (Zákon 131, § 46).

Anglický termín thesis nemá v slovenčine jednoznačný ekvivalent. Označuje súhrnne to, čo v slovenčine musíme vyjadriť taxatívne, vymenovaním náprotivkov, ktoré majú u nás určité špecifiká. Na Slovensku sa anglický termín thesis vzťahuje na bakalárske práce, diplomové práce, rigorózne práce, špecializačné práce a dizertačné práce.

Akademické knižnice a ETDSK

Podľa § 8 zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach je (1) Akademická knižnica je knižnica vysokej školy a knižnica fakulty zriadená podľa osobitného predpisu (zákona o vysokých školách). (2) Akademická knižnica v rámci svojho zamerania: a) je vedecko-informačným, bibliografickým, koordinačným a poradenským pracoviskom vysokej školy alebo fakulty, b) uchováva a bibliograficky registruje kvalifikačné práce, c) je pracoviskom bibliografickej registrácie publikačnej činnosti učiteľov, vedeckých pracovníkov a doktorandov vysokej školy alebo fakulty, d) poskytuje knižnično-informačné služby najmä učiteľom, vedeckým pracovníkom, doktorandom a študentom vysokej školy alebo fakulty.

Akademické knižnice by v zmysle zákona mali hrať kľúčovú úlohu v realizácii projektu ETDSK. Tento projekt predstavuje pre knižnice zásadnú inováciu, nakoľko jeho podstatou nie je len jednoduchá bibliografická úroveň spracovania záverečných prác a dizertácií ale získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie úplných textov týchto prác v lokálnych a globálnych sieťach.

Problémy, ktoré treba riešiť a zahrnúť do projektu ETDSK a manuálu ETDSK

Predmetom projektu ETDSK sú problémy, ktoré sa týkajú všeobecných metodologických otázok tvorby a fungovania záverečných a dizertačných prác vo vzdelávaní a vedeckej komunikácii, ako aj organizačné, metodické a technologické problémy, ktoré je potrebné.

Ide najmä o tieto okruhy problémov (podľa The Guide, 2001)

Úlohy a ciele ETD
Čo je ETD u nás, ETD v Európe a na svete
Význam ETD vo vzdelávaní a vo vedeckej komunikácii
Náklady na ETDSK
Úlohy akademickej knižnice pri tvorbe a sprístupňovaní ETDSK
Digitálna knižnica ETDSK v infraštruktúre vysokej školy
Význam ETDSK pre kooperáciu vysokých škôl
Dôvody a stratégia archivovania elektronických záverečných prác a dizertácií
Autorské práva a copyright vo vzťahu k školským dielam a elektronickým publikáciám ETDSK
Ľudské zdroje potrebné na reralizáciu projektu ETDSK
Bibliografická evidencia publikačnej činnosti a ETDSK
Sprostredkovanie poznatkov a zručností ETDSK študentom a učiteľom
Metódy a nástroje prípravy elektronických publikácií pre ETDSK
Používanie štandardných, komerčných a voľne prístupných textových editorov v ETDSK (MS Word, Corel WordPerfect, LaTex a iné systémy)
Priama tvorba prác v SGML/XML
Príprava dokumentov PDF
Integrácia multimédií
Poskytovanie metadát
Intelektuálne vlastníctvo versus plagiátorstvo
Model pracovných postupov, procedúry
Technológia a technické prostriedky pre ETDSK
Siete a ETDSK
Open Archives Initiative a ETDSK
Softvér pre ETDSK
Hardvér pre ETDSK
Značkovací jazyk pre ETDSK
Archivovanie, uchovávanie a prezentácia ETD na internete a v lokálnom prostredí
Spracovanie a sprístupnenie ETDSK v súbornom katalógu NDLTD pomocou softvéru Virtua VTLS
Nástroje a metódy vyhľadávania v databáze ETDSK
Školenie školiteľov pre program ETDSK
Pomôcky na školenie pre program ETDSK
Manuály a výukové programy pre ETDSK
Štandardy a kooperácia v programe ETDSK
Interoperabilita v ETDSK

Integrovaný knižničný informačný systém VIRTUA a NDLTD

Medzinárodnú databázu záverečných prác a dizertácií vo forme súborného katalógu spravuje NDLTD. Súborný katalóg NDLTD beží v softvéri Virtua, ktorý je produktom VTLS a ktorý máme na Slovensku k dispozícii od decembra roku 2003.

NDLTD (Networked Digital Library of Theses and Dissertations) je medzinárodná federácia univerzít a iných inštitucionálnych členov, ktorí sa usilujú o zlepšenie podmienok pre akreditované formy vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zlepšenia prístupu k odborným a vedeckým poznatkom. Pomáha univerzitám zlepšovať ich informačnú infraštruktúru a rozširovať tvorbu a využívanie digitálnych knižníc.

NDLTD vznikla v rámci výskumného projektu Virginia Tech v roku 1997, pričom hlavný podiel na jej projekte mali Dr. Edward A. Fox, Dr. John L. Eaton, a Gail McMillan. Nakoľko spoločnosť VTLS vznikla v rámci univerzity Virginia Tech, existujú medzi touto spoločnosťou a NDLTD veľmi tesné partnerské vzťahy. Funkcionalita nových produktov VTLS sa často testuje práve na tejto americkej univerzite (ca 34 tis. študentov). NDLTD umožňuje ľahký on-line prístup k záverečným prácam a dizertáciám pre používateľov z celého sveta. Vysoké školy a absolventi ako autori prác sa cez NDLTD stávajú známymi na celom svete.

NDLTD sa spolu so softvérom VTLS dostáva aj na Slovensko prostredníctvom softvéru Virtua. Vyhotovovanie záznamov je po krátkom zaškolení veľmi jednoduché. Pochopiteľne, účasť v NDLTD je potrebné dôkladne pripraviť po právnej, odbornej, technologickej, personálnej a ekonomickej stránke. Práve na vytvorenie podmienok na účasť slovenských univerzít a inštitúcií v medzinárodnom programe NDLTD by mal slúžiť náš projekt NDLTDSK.

Slovenská účasť v NDLTD bude založená na dostupnom softvéri VTLS Virtua, ktorým disponuje Slovenská národná knižnica. Softvér Virtua okrem iného plne využíva štandard Unicode®, čo umožňuje zaznamenávať údaje v jednej databáze v ľubovoľnom jazyku a písme (románske a nerománske jazyky, azbuka, arabčina, čínština, hebrejčina atd). Je celkom prirodzené, že sprístupnením plných textov záverečných a dizertačných prác sa významne zlepšia a rozšíria služby národnej knižnice, akademických a iných knižníc.

Príklady

Čo je to NDLTD

http://www.ndltd.org/index.html

Súborný katalóg NDLTD

http://hercules.vtls.com/cgi-bin/ndltd/chameleon

Členovia NDLTD

http://tennessee.cc.vt.edu/~lming/cgi-bin/ODL/nm-ui/members/index.htm

ETD Guide UNESCO

http://etdguide.org/

Obrázok 15 Súborný katalóg NDLTD Virtua

http://hercules.vtls.com/cgi-bin/ndltd/chameleon

Obrázok 16 Zoznam mien autorov (hľadáme Gross, Markus )

http://hercules.vtls.com/cgi-bin/ndltd/chameleon?sessionid=2004021809220704251&skin=ndltd&submittheform=&usersrch=1&beginsrch=1&function=INITREQ&search=SCAN&lng=en&pos=1&conf=.%2Fchameleon.conf&t1=gross&u1=1003&host=localhost%2B3668%2BDEFAULT

Obrázok 17 Zobrazenie záznamu: Autor, Názov, Vydavateľské údaje, Multimédiá – link (parametrizovateľné). Záznam s abstraktom. Na konci je linka na úplný text

http://hercules.vtls.com/cgi-bin/ndltd/chameleon?host=localhost%2b3668%2bDEFAULT&search=KEYWORD&function=INITREQ&SourceScreen=INITREQ&sessionid=2004021809220704251&skin=ndltd&conf=.%2fchameleon.conf&lng=en&itemu1=2000&scant1=gross&scanu1=1003&u1=2000&t1=@97236&pos=1&prevpos=1&

Obrázok 18 Zobrazenie toho istého záznamu v MARC 21. V poli 856 je linka na úplný text.

http://hercules.vtls.com/cgi-bin/ndltd/chameleon?host=localhost%2b3668%2bDEFAULT&search=KEYWORD&function=MARCSCR&SourceScreen=CARDSCR&sessionid=2004021809220704251&skin=ndltd&conf=.%2fchameleon.conf&lng=en&itemu1=2000&scant1=gross&scanu1=1003&u1=2000&t1=@97236&pos=1&prevpos=1&

Obrázok 19 Cez linku v tagu 856 sa dostaneme na stránku vysokej školy do plného textu (formát PDF, na obrazovke hore). Prístup môže byť voľný alebo kontrolovaný (heslo, login).

Linka je: http://edoc.ub.uni-muenchen.de/archive/00000226/ Úplný text 148 stranovej doktorskej dizertácie je na adrese: http://edoc.ub.uni-muenchen.de/archive/00000226/01/Gross_Markus.pdf

Fulltextové indexovanie v systéme Virtua

V siftvéri Virtua je možné jednak štandardné pripájanie všetkých druhov formátov digitálnych materiálov k bibliografickému záznamu prostredníctvom tagu 856 formátu MARC 21. Okrem toho Virtua umožňuje fulltextové indexovanie a vyhľadávanie vo všetkých textoch, ktoré sú v databáze v plnotextovej forme vo formátoch TXT, DOC, RTF, PDF, čím sa otvárajú nové možnosti a nová kvalita knižničných služieb najmä v špeciálnych dokumentáciách. Nástroj fulltextového indexovania a vyhľadávania bude overený v roku 2004 na špeciálnej dokumentácii v rámci výskumu dejín knižnej kultúry a v špeciálnej dokumentácii (zdieľanej knižnici), ktorá slúži výskumníkom v rámci štátneho plánu základného výskumu KNIHA SK, ktorého iniciátorom a spoluriešiteľom je Slovenská národná knižnica v Martine

Bibliografické odkazy k NDLTD

The Guide to Electronic Theses and Dissertations. 2001. [Online]. [Paris] : UNESCO, c2001. Aktualizácia: 2002-07-06. [Citované: 2004-02-01]. Dostupné na: <http://etdguide.org/default.htm>

Networked Digital Library of Theses and Dissertations : Improving graduate education by developing accessible digital libraries of theses and dissertations. 2003. [Online]. [Blacksburg] : Virginia Tech, c2003. [Last modified: 30 January 2003]. [Citované: 2004-02-01]. Dostupné na: <http://www.ndltd.org/about.html>

Príloha 5 Formát MARC 21 pre bibliografické údaje

PREHĽAD OPISNÝCH ZNAKOV

MARC 21 : Formát pre bibliografické údaje s pravidlami na označenie obsahu / Kancelária pre rozvoj sietí a pre štandardy MARC Kongresovej knižnice v spolupráci s Oddelením pre štandardy a podporu v Národnej knižnici Kanady ; Kongresová knižnica, Katalogizačná distribučná služba ; Preklad a odborná redakcia Dušan Katuščák, Martin Katuščák. – Slov. vyd. podľa angl. vyd. z roku 1999 s aktualizáciami z roku 2002 a 2003. – Martin : Slovenská národná knižnica, 2004. – 907 s. – ISBN

NÁVESTIE

ADRESÁR

VARIABILNÉ RIADIACE POLIA

00X Riadiace polia – Všeobecné informácie

001 Evidenčné číslo

003 Zdroj evidenčného čísla

005 Dátum a čas poslednej transakcie

006 Pole pevnej dĺžky – Dodatočné charakteristiky materiálu

007 Pole pevnej dĺžky – Fyzický popis

008 Pole pevnej dĺžky – Všeobecné informácie

VARIABILNÉ POLIA ÚDAJOV

Riadiace informácie, čísla a kódy

01X-09X Variabilné polia údajov – Všeobecné informácie

010 Evidenčné číslo Kongresovej knižnice

013 Informácie o patente

015 Číslo národnej bibliografie

016 Evidenčné číslo národnej bibliografickej agentúry

017 Číslo copyrightu alebo zákonného deponátu

018 Kód copyrightu článku

020 Medzinárodné štandardné číslo knihy (ISBN)

022 Medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN)

024 Iná štandardná identifikácia

025 Číslo akvizície zo zahraničia

026 Identifikátor “odtlačku prstu - fingerprint”

027 Štandardné číslo technickej správy

028 Číslo vydavateľa hudobniny

030 Označenie CODEN

032 Poštové registračné číslo

033 Dátum/čas a miesto konania udalosti

034 Kódované kartografické matematické údaje

035 Systémové číslo

036 Pôvodné číslo štúdie pre počítačové súbory

037 Zdroj akvizície

038 Organizácia prideľujúca licenciu na obsah záznamu

040 Zdroj katalogizácie

041 Kód jazyka

042 Kód schválenia

043 Kód geografickej oblasti

044 Kód krajiny vydavateľa/producenta

045 Časové obdobie pokryté obsahom dokumentu

046 Špeciálne kódované dátumy

047 Kód formy hudobnej skladby

048 Kód počtu hudobných nástrojov alebo hlasov

050 Signatúra Kongresovej knižnice

051 Údaj o exemplári, vydaní, rozmnoženine pridelený Kongresovou knižnicou

052 Geografická klasifikácia

055 Klasifikačné čísla prideľované v Kanade

060 Signatúra Národnej lekárskej knižnice

061 Údaj o exemplári Národnej lekárskej knižnice

066 Znakové sady

070 Signatúra Národnej poľnohospodárskej knižnice

071 Údaj o exemplári Národnej poľnohospodárskej knižnice

072 Kód predmetovej kategórie

074 Číslo dokumentu Vládnej tlačovej kancelárie USA (GPO)

080 Číslo Medzinárodného desatinného triedenia (MDT)

082 Číslo Deweyho desatinného triedenia (DDT)

084 Iné klasifikačné číslo

086 Klasifikačné číslo dokumentu vydaného vládou

088 Číslo správy

09X Lokálne signatúry

Polia záhlaví – Sekcie všeobecných informácií

X00 Osobné mená-Všeobecné informácie

X10 Korporatívne názvy-Všeobecné informácie

X11 Názvy zhromaždení-Genera! Information

X30 Názvové záhlavia-Všeobecné informácie

1XX Hlavné vstupy – Všeobecné informácie

100 Hlavný vstup – Osobné meno

110 Hlavný vstup – Názov korporácie

111 Hlavný vstup – Názov zhromaždenia

130 Hlavný vstup – Názvové záhlavie

20X-24X Polia pre názvy a údaje súvisiace s názvami-Všeobecné informácie

210 Skrátený názov

222 Kľúčový názov

240 Názvové záhlavie

242 Preklad názvu dodaný katalogizačnou agentúrou

243 Súborné názvové záhlavie

245 Názov

246 Iná forma názvu

247 Predchádzajúci názov alebo varianty názvu

25X-28X Polia pre vydanie, vydavateľské údaje atď. – Všeobecné informácie

250 Údaj o poradí vydania

254 Údaj o prezentácii hudobniny

255 Kartografické matematické údaje

256 Charakteristiky počítačového súboru

257 Krajina výrobcu archívneho filmu

260 Vydavateľské údaje, distribúcia atď.

263 Plánovaný dátum vydania

270 Adresa

3XX Polia pre fyzický popis atď.-Všeobecné informácie

300 Fyzický popis

306 Čas trvania nahrávky

307 Hodiny atď.

310 Aktuálna frekvencia vydávania

321 Predchádzajúca frekvencia vydávania

340 Fyzický nosič

342 Geopriestorové referenčné údaje

343 Rovinné súradnicové údaje

351 Organizácia a usporiadanie materiálu

352 Digitálna grafická reprezentácia

355 Bezpečnostné utajenie

357 Právo pôvodcu na rozširovanie

362 Dátumy vydania a/alebo sekvenčné označenie

4XX Údaje o edícii-Všeobecné informácie

440 Edícia/Pridaný vstup-Názov

490 Edícia

5XX Poznámky-Všeobecné informácie

500 Všeobecná poznámka

501 Poznámka o spolu vydaných dielach

502 Poznámka o dizertácii

504 Poznámka o skrytej bibliografii a pod.

505 Formátovaná poznámka o obsahu

506 Poznámka o obmedzeniach prístupu

507 Poznámka o mierke pre grafické materiály

508 Poznámka o produkcii/tvorbe

510 Poznámka o citácii/odkazoch

511 Poznámka o účastníkoch/účinkujúcich

513 Poznámka o type správy a pokrytom období

514 Poznámka o kvalite údajov

515 Poznámka o zvláštnostiach číslovania

516 Poznámka o type počítačového súboru alebo údajov

518 Poznámka o dátume/čase a mieste konania udalosti

520 Poznámka o obsahu, zhrnutie atď.

521 Poznámka o cieľových používateľoch

522 Poznámka o geografickom pokrytí

524 Poznámka o preferovanej citácii popisovaných materiálov

525 Poznámka o prílohe

526 Poznámka o študijnom programe

530 Poznámka o inej dostupnej fyzickej forme

533 Poznámka o reprodukcii

534 Poznámka o originálnej verzii

535 Poznámka o umiestnení originálov/duplikátov

536 Poznámka o financovaní

538 Poznámka o detailoch systému

540 Poznámka o pravidlách používania a reprodukcie

541 Poznámka o bezprostrednom zdroji akvizície

544 Poznámka o umiestnení ďalších archívnych materiálov

545 Biografické alebo historické údaje

546 Poznámka o jazyku

547 Poznámka o vzťahoch medzi názvami

550 Poznámka o vydavateľovi

552 Poznámka o entite a atribútoch

555 Poznámka o kumulatívnom registri/vyhľadávacích pomôckach

556 Poznámka o dokumentácii

561 Poznámka o histórii vlastníctva a kustódstva

562 Poznámka o identifikácii exemplára a verzie

563 Informácia o väzbe

565 Poznámka o charakteristike súboru

567 Poznámka o metodológii

580 Poznámka o komplexnosti väzieb

581 Poznámka o publikáciách o opisovaných materiáloch

583 Poznámka o akcii

584 Poznámka o pribúdaní a frekvencii používania

585 Poznámka o výstavách

586 Poznámka o oceneniach

59X Lokálne poznámky

6XX Polia prístupu podľa predmetu -Všeobecné informácie

600 Pridaný vstup - predmet-Osobné meno

610 Pridaný vstup - predmet-Názov korporácie

611 Pridaný vstup - predmet-Názov zhromaždenia

630 Pridaný vstup - predmet-Názvové záhlavie

648 Pridaný vstup - predmet-Chronologický termín

650 Pridaný vstup - predmet-Tematické heslo

651 Pridaný vstup - predmet-Geografický názov

653 Indexačný termín-Voľné indexovanie

654 Pridaný vstup - predmet-heslá fazetového systému

655 Indexačný termín-Žáner/Forma

656 Indexačný termín-Povolanie

657 Indexačný termín-Funkcia

658 Indexačný termín-Zameranie učebných osnov

69X Lokálne polia prístupu podľa predmetu

70X-75X Pridané vstupy-Všeobecné informácie

700 Pridaný vstup-Osobné meno

710 Pridaný vstup-Názov korporácie

711 Pridaný vstup-Názov zhromaždenia

720 Pridaný vstup-Neriadené meno

730 Pridaný vstup-Názvové záhlavie

740 Pridaný vstup-Neriadený súvisiaci/analytický názov

752 Pridaný vstup-Hierarchický názov miesta

753 Podrobnosti o systéme na prístup k počítačovým súborom

754 Pridaný vstup-Taxonomická identifikácia

76X-78X Polia väzieb-Všeobecné informácie

760 Väzba na hlavnú edíciu

762 Väzba na podedíciu

765 Väzba na pôvodný jazyk

767 Väzba na preklad

770 Väzba na prílohu/zvláštne vydanie

772 Väzba na dokument/objekt nadradený prílohe

773 Väzba na hostiteľský dokument/objekt

774 Väzba na oddeliteľnú súčasť

775 Väzba na iné vydanie

776 Väzba na inú fyzickú formu

777 Väzba na spoluvydaný dokument/objekt

780 Väzba na predchádzajúce vydanie

785 Väzba na nasledujúce vydanie

786 Väzba na zdroj údajov

787 Väzba s nešpecifickým vzťahom

80X-840 Pridané vstupy ku edícii -Všeobecné informácie

800 Edícia - Pridaný vstup-Osobné meno

810 Edícia - Pridaný vstup-Názov korporácie

811 Edícia - Pridaný vstup-Názov zhromaždenia

830 Edícia - Pridaný vstup-Názvové záhlavie

841-88X Holdingy, alternatívna grafická Forma atď.-Všeobecné informácie

850 Držiteľská inštitúcia

852 Lokácia (Umiestnenie)

856 Elektronická lokácia a prístup

880 Alternatívna grafická reprezentácia

886 Pole pre informácie z cudzieho formátu MARC

887 Pole pre informácie z iného formátu ako MARC

Lokálne tagy Virtua

Virtua používa niektoré špeciálne tagy, indikátory a fixné polia, ktoré rozširujú funkcionalitu systému.

Ide o tagy:

901 Zviazané s (Bound With) „BW“ – slúži na hyperlinky medzi titulmi, ktoré sú zviazané spolu

925 VTLSMASK – slúži na maskovanie (skrytie) bibliografických záznamov pred používateľmi typu GUEST

999 VIRTUA – lokálny tag

999 VTLSSORT – lokálny tag

039 lokálny tag – evidencia prístupov k záznamom (čas a kód/meno používateľa, ktorý modifikoval záznam)

934 lokálny tag – lokálne počítadlo výpožičiek

950 – 970 lokálne tagy pre členské knižnice

Príloha 6 Príklady formulárov Virtua na vstupné spracovanie údajov

Formulár pre knihy

Formulár pre seriály

Formulár pre počítačové súbory

Formulár pre článok

Formulár pre hudobninu

Formulár pre mapu

Formulár pre zmiešaný materiál

Príklady úplných záznamov MARC 21

Príklady znázorňujú aplikáciu opisných znakov formátu MARC v záznamoch úplnej úrovne. Napriek tomu, že tieto údaje sú prebraté zo skutočných bibliografických záznamov, nasledujúce záznamy sú uvedené len na vysvetlenie a nie sú použiteľné na bibliografické účely.

V týchto vzorových záznamoch nie je špecifikovaný tvorca bibliografických údajov. Pole 008/39 obsahuje kód d (Iné zdroje) a podpolia ǂa a ǂc poľa 040 obsahujú frázu <kód organizácie> namiesto platného MARC kódu. Okrem toho, polia 001 (Evidenčné číslo záznamu) a 003 (Identifikátor čísla záznamu) obsahujú frázy <evidenčné číslo>, resp. a <identifikátor evidenčného čísla>, čo znamená, že ide len o príklady. Časti návestia (LDR), ktoré sú generované systémom, sú reprezentované znakom hviezdičky (*). Záznamom chýba aj systémom generovaný adresár. Pozície znakov poľa 008 boli rozdelené na segmenty na zlepšenie jeho čitateľnosti. napriek tomu, že presná segmentácia je premenlivá, prvé dva segmenty vždy obsahujú pozície 00-05 a 06-14. Posledný segment vždy obsahuje pozície 35-39.

ÚPLNÝ ZÁZNAM – KNIHA

Tento príklad možno identifikovať ako záznam tlačeného jazykového materiálu podľa kódu a v návestí/06, ďalej ako monografiu podľa kódu m v návestí/07. Záznam obsahuje základné polia s bibliografickými informáciami (polia 100, 245, 260 a 300) a prídavné polia (napríklad polia 020 (Medzinárodné štandardné číslo knihy (ISBN)), 050 (Signatúra Kongresovej knižnice), 082 (Číslo Deweyho desatinného triedenia (DDT)), 246 (Iná forma názvu), 500 (Všeobecná poznámka) a 650 (Pridaný vstup - predmet-Tematické heslo)).

LDR *****nam␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920331092212.7

007 ta

008

820305

s1991␢␢␢␢

nyu␢␢␢␢

␢␢␢␢␢␢

␢001␢0␢

eng␢␢

020 ␢␢ǂa0845348116 :ǂc$29.95 (£19.50 U.K.)

020 ␢␢ǂ30845348205 (pbk.)

040 ␢␢ǂ3<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>

050 14ǂaPN1992.8.S4ǂbT47 1991

082 04ǂa791.45/75/0973ǂ219

100 1␢ǂ3Terrace, Vincent,ǂd1948-

245 10ǂ3Fifty years of television :ǂba guide to series and pilots, 1937-1988 /ǂcVincent Terrace.

246 1␢ǂ350 years of television

260 ␢␢ǂ3New York :ǂbCornwall Books,ǂcc1991.

300 ␢␢ǂa864 p. ;ǂc24cm.

500 ␢␢ǂ3Includes index.

650 ␢0ǂ3Television pilot programsǂzUnited StatesǂvCatalogs.

650 ␢0ǂsTelevision serialsǂzUnited StatesǂvCatalogs.

ÚPLNÝ ZÁZNAM – SERIÁL

Tento príklad možno identifikovať ako záznam jazykového materiálu kódom a v návestí/06 a ďalej ako seriál kódom s v návestí/07. Tento záznam ilustruje použitie niekoľkých polí týkajúcich sa seriálového materiálu: pole 022 (Medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN)), pole 042 (Kód schválenia), pole 210 (Skrátený názov), pole 222 (Kľúčový názov), pole 246 (Iná forma názvu), pole 310 (Aktuálna frekvencia vydávania), pole 362 (Dátumy vydania a/alebo sekvenčné označenie ) a pole 780 (Väzba na predchádzajúce vydanie).

LDR *****cas␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920716101553.0

1␢␢␢␢␢␢␢

␢0␢␢␢a0

eng␢d

010 ␢␢ǂa␢␢␢85649389␢ǂzsc␢80000109l␢

022 0␢ǂa0273-1967

035 ␢␢ǂa(OCoLC)5629434

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>ǂd<kód organizácie>

042 ␢␢ǂalcǂansdp

043 ␢␢ǂan-us---

050 00ǂaSK361ǂb.U63a

082 00ǂa639.9/2/0973ǂ219

210 0␢ǂaAnnu. wildl. fish. rep.

222 ␢0ǂaAnnual wildlife and fisheries report

245 00ǂaAnnual wildlife and fisheries report /ǂcUnited States Department of Agriculture, Forest Service, Wildlife and Fisheries.

246 14ǂaWildlife and fish habitat management in the Forest Service

260 ␢␢ǂa[Washington, D.C.] :ǂbWildlife and Fisheries,

300 ␢␢ǂav. :ǂbill. ;ǂc28cm.

310 ␢␢ǂaAnnual

362 1␢ǂaBegan with vol. for 1978.

500 ␢␢ǂaDescription based on: 1983.

650 ␢0ǂaWildlife managementǂzUnited StatesǂvStatisticsǂvPeriodicals.

650 ␢0ǂaWildlife managementǂzUnited StatesǂvPeriodicals.

650 ␢0ǂaWildlife habitat improvementǂzUnited StatesǂvŠtatistikyǂvPeriodicals.

650 ␢0ǂaWildlife habitat improvementǂzUnited States ǂ vPeriodicals.

710 1␢ǂaUnited States.ǂbForest Service.ǂbWildlife and Fisheries Staff.

780 00ǂaUnited States. Forest Service. Division of Wildlife Management. ǂtAnnual wildlife report ǂ x0099-068X ǂw(OCoLC)2242070ǂw(DLC)␢␢␢75644790

850 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂ a<kód organizácie>ǂa<kód organizácie>

ÚPLNÝ ZÁZNAM – POČÍTAČOVÝ SÚBOR

Tento príklad možno identifikovať ako záznam pre počítačový súbor podľa kódu m v návestí/06. Záznam vysvetľuje použitie dvoch špeciálnych polí pre počítačové súbory: pole 538 (Poznámka o detailoch systému) a pole 753 (Podrobnosti o systéme na prístup k počítačovým súborom).

LDR *****cmm␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920401095900.0

008

870206

s1985␢␢␢␢

miu␢␢

␢␢␢␢␢␢

da␢

␢␢␢␢␢␢

eng␢␢

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>

100 1␢ǂaAshwell, Jonathan D.

245 10ǂaBookends extendedǂh[computer file] :ǂbthe reference management system.

250 ␢␢ǂaV2.08.

260 ␢␢ǂaBirmingham, Mich. :ǂbSensible Software,ǂcc1985.

300 ␢␢ǂa2 computer disks ;ǂc3 1/2-5 1/4 in. + ǂe1 manual (107 p. ; 23 cm.)

500 ␢␢ǂaCopyright and manual by Jonathan D. Ashwell.

500 ␢␢ǂaContents of disks are identical.

520 ␢␢ǂaDesigned to save, retrieve and format references a to print bibliographies.

538 ␢␢ǂaSystem requirements: Apple lie with 80 column card or Apple IIc;128K; ProDOS; printer.

710 2␢ǂaSensible Software, Inc.

753 ␢␢ǂaApple IIc.

753 ␢␢ǂaApple IIe.

ÚPLNÝ ZÁZNAM – ČLÁNOK Z MONOGRAFIE

Tento príklad možno identifikovať ako záznam tlačeného jazykového materiálu podľa kódu a v návestí/06 a ďalej akočlánok z monografie kódom a v návestí/07. Záznam vysvetľuje použitie poľa väzieb 773 (Väzba na hostiteľský dokument/objekt).

LDR *****caa␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920504100110.5

008

860504

s1977␢␢␢␢

mnua␢␢␢

␢␢␢␢␢␢

␢000␢0␢

eng␢d

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>

043 ␢␢ǂan-us---

100 1␢ǂaNelson, Charles W.ǂq(Charles Winfred),ǂd1945-

245 10ǂaStyle theory of architecture in Minnesota /ǂcCharles W. Nelson.

300 ␢␢ǂap. 24-34, 36-37, 40-41 :ǂbill. ;ǂc29 cm.

500 ␢␢ǂaTitle from caption.

773 0␢ǂ7nnasǂtArchitecture Minnesotaǂgv. 3, no. 4 (July-Aug. 1977)ǂw(OCoLC)2253666

ÚPLNÝ ZÁZNAM – MAPA

Tento príklad možno identifikovať ako záznam tlačenej mapy podľa kódu e v návestí/06 a viac špecificky ako glóbus podľa kódu d v poli 007/00. Tento záznam ilustruje použitie niekoľkých polí týkajúcich sa kartografického materiálu: pole 034 (Kódované kartografické matematické údaje) a pole 255 (Kartografické matematické údaje), rovnako aj pole 052 (Kód geografickej klasifikácie).

LDR *****cem␢622*****␢ab4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920506101053.0

007 dc␢cen

008

850203

c19841980

dk␢g␢␢␢

␢␢␢d␢␢

␢␢␢1␢␢␢

eng␢␢

034 1␢ǂaaǂb41849600ǂdW1800000ǂeE1800000ǂfN0900000ǂgS0900000

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>

052 1␢ǂaHarig, Karl-F.

100 10ǂaReader's Digest world antique spot glóbus /ǂccartography by Karl-F. Harig.

245 14ǂaReader's Digest world antique spot glóbus : encyclopedic handbook.

246 ␢␢ǂaScale 1:41, 849,600ǂc(W 180°--E 180°/N 90°-S 90°).

255 ␢␢ǂa[Copenhagen] Denmark :ǂbScan-Glóbus,ǂcc1984, c1980.

260 ␢␢ǂa1 globe :ǂbcol., plastic, mounted on plastic base ;ǂc31 cm. in diam.

500 ␢␢ǂaRelief shown by spot heights.

500 ␢␢ǂaCover title of accompanying text: Reader's Digest world antique spot globe : encyclopedic handbook.

500 ␢␢ǂaGlobe lights up from inside by means of detachable electric cord and interior light bulb.

500 ␢␢ǂaWhen the globe is lit, any place on earth can be pinpointed if the latitude and longitude are known. When these two facts are given, it is possible to adjust the two scales to the given figures of latitude and longitude. It causes a pinpoint of light to indicate where the place lies.

500 ␢␢ǂaAccompanied by text and index: Spot globe 2000 edited by Steen B. Bocher and Henrik B. Hoffmeyer. 17th ed., 1983. 168 p. : ill., maps; 15 x 21 cm.

650 ␢0ǂaGlobes.

700 1␢ǂaBocher, Steen Bugge,ǂd1906-

700 1␢ǂaHoffmeyer, Henrik B.

700 2␢ǂaReader's Digest Association.

710 2␢ǂaScan-Globe A/S.

710 01ǂaSpot globe 2000.

ÚPLNÝ ZÁZNAM – ZVUKOVÝ ZÁZNAM

Tento príklad možno identifikovať ako záznam pre hudobný zvukový záznam podľa kódu j v návestí/06. Tento záznam ilustruje použitie niekoľkých polí týkajúcich sa hudobných materiálov: pole 028 (Číslo vydavateľa hudobniny), pole 047 (Kód formy hudobnej skladby) a pole 048 (Kód počtu hudobných nástrojov alebo hlasov); rovnako aj všeobecnejšie používané polia: pole 045 (Časové obdobie pokryté obsahom dokumentu), pole 505 (Formátovaná poznámka o obsahu) a pole 511 (Poznámka o účastníkoch/účinkujúcich).

LDR *****cjm␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920705103300.0

007 sd␢␢smennmplud

s1984␢␢␢␢

n␢␢␢

028 02ǂaDCA 535ǂbASV

028 00ǂaZC DCA 535ǂbASV

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>

043 ␢␢ǂae-uk-en

045 1␢ǂbd1910ǂb1976ǂb1756ǂb1940ǂb1926

047 ␢␢ǂasnǂasu

048 ␢␢ǂbwd01ǂaka01

050 14ǂaM248

100 1␢ǂaSmith, Daniel.ǂ4prf

245 10ǂaEnglish music for bassoon and pianoǂh[sound recording].

260 ␢␢ǂaLondon :ǂbASV ;ǂaMitcham, Surrey :ǂbDistributed by P.R.T. Records,ǂcp1985.

300 ␢␢ǂa1 sound disc :ǂbanalog, 33 1/3 ot./min., stereo. ;ǂc12 in.

500 ␢␢ǂaAcc. of the 2nd work originally for orchestra; the 4th work originally for harpsichord; the 6th originally for violoncello and piano; the 7th originally for violin and continue (?).

500 ␢␢ǂaDigital recording.

500 ␢␢ǂaIssued also as cassette: ZC DCA 535.

505 0␢ǂaSonata in F Hurlstone--Romance, op. 62 Elgar - Four sketches Gordon Jacob - Sonata no. 5 Arne ; arr. & ed. Craxton & Mather -- Lyric suite Dunhill -- Six studies in English folk song Vaughan Williams - Sonata in F Avison ; arr. Atkinson.

511 0␢ǂaDaniel Smith, bassoon ; Roger Vignoles, piano.

650 ␢0ǂaBassoon and piano music.

650 ␢0ǂaBassoon and piano music, Arranged.

650 ␢0ǂaMusicǂzEngland.

700 10ǂaVignoles, Roger.ǂ4prf

700 12ǂaHurlestone, William Yeates,ǂd1876-1906.ǂtSonatas,ǂmbassoon, piano,ǂrF major.ǂf1985.

700 12ǂaElgar, Edward,ǂd1857-1934.ǂtRomances,ǂmbassoon, orchestra,ǂnop. 62;ǂoarr.ǂf1985.

700 12ǂaJacob, Gordon,ǂd1985-ǂtSketches.ǂf1985.

700 12ǂaArne, Thomas Augustine,ǂd1710-1778.ǂtSonatas, ǂmharpischord.ǂnNo.5;ǂoarr.ǂf1985.

700 12ǂaDunhill, Thomas F.ǂq(Thomas Frederick),ǂd1877-1946.ǂtLyric suite.ǂf1985.

700 22ǂaVaughan Williams, Ralph,ǂd1872-1958.ǂtStudies in English folk song;ǂoarr.ǂf1985.

700 12ǂaAvison, Charles,ǂd1710-1770.ǂtSonata in F.ǂf1985.

ÚPLNÝ ZÁZNAM – VIDEOZÁZNAM

Tento príklad možno identifikovať ako záznam pre premietateľný materiál kódom g v návestí/06 špecifickejšie ako videozáznam kódom v v poli 007/00. Tento záznam ilustruje použitie použitie nasledujúcich polí: pole 033 (Dátum/čas a miesto konania udalosti), pole 508 (Poznámka o produkcii/tvorbe), pole 518 (Poznámka o dátume/čase a mieste konania udalosti) a pole 521 (Poznámka o cieľových používateľoch).

LDR *****cgm␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920626085055.4

007 vd␢cgaizm

be␢␢␢␢b

f␢␢␢␢vl

eng␢d

033 20ǂa1978----ǂa1982---—

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>

043 ␢␢ǂan-us-nv

245 0␢ǂaThe Ninety-Six, a cattle ranch in northern Nevadaǂh[Videorecording] /ǂcproduced by the American Folklife Center, Library of Congress ;producer, Carl Fleischhauer.

246 1␢ǂa96, a cattle ranch in northern Nevada

260 ␢␢ǂaWashington, DC :ǂbThe Centered 986.

300 ␢␢ǂa1 videdisc (laser optical) :ǂbsd., col. ;ǂc1 2 in. + ǂe1 explanatory booklet (67 p.)

440 ␢0ǂaVisual media from the American Folklife Center ;ǂvno. 1

500 ␢␢ǂaTitle from data sheet.

500 ␢␢ǂaOneside CAV, one side CLV.

508 ␢␢ǂaPhotographers, Carl Fleischhauer, William H. Smock; film editors, William H. Smock, Jonathan Davis.

518 ␢␢ǂaCreated during a field research project from 1978 to 1982.

520 ␢␢ǂalncludes eighty minutes of motion picture highlights and 2,400 still images which focus on the work done by Leslie J. Stewart and his men on the Ninety-six Ranch, a cattle ranch in Nevada.

521 ␢␢ǂaSenior high school through college students and adults.

651 ␢0ǂaNinety-Six Ranch (Nev.)

650 ␢0ǂaRanch lifeǂzNevada.

651 ␢0ǂaNevadaǂxSocial life and customs.

650 ␢0ǂaCattle tradeǂzNevada.

700 1␢ǂaStewart, Leslie J.

710 2␢ǂaAmerican Folklife Center.

ÚPLNÝ ZÁZNAM – FILM (POHYBLIVÉ OBRÁZKY)

Tento príklad možno identifikovať ako záznam pre premietateľný materiál kódom g v návestí/06 a špecifickejšie ako film s pohyblivými obrázkami kódom m v poli 007/00. Tento záznam ilustruje použitie niekoľkých prvkov údajov MARC na opísanie archívneho filmu s pohyblivými obrázkami, vrátane: využitia pozície znakov 09-/22 v poli 007 a viaceré výskyty polí 007, 300 a 541 pre niekoľko verzií opisovaného filmu s pohyblivými obrázkami. Medzi ďalšie významné prvky údajov patrí: použitie poľa 017 (Číslo copyrightu alebo zákonného deponátu); pole 040, podpole ǂe (Konvencie popisu); pole 257 (Krajina výrobcu archívneho filmu); a pole 510 (Poznámka o citácii/odkazoch).

LDR *****cgm␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920513133548.3

007 mr␢bf␢␢dnnartnnac198607

007 mr␢bf␢␢dnnbdtnnac198607

007 mr␢bf␢␢dnnaetnnacl98607

s1986␢␢␢␢

017 ␢␢ǂaLP12321ǂbU.S. Copyright Office

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>ǂfeamim

245 00ǂa=M'liss /ǂcPickford Film Corp. ; supervised and directed by Marshall A. Neilan ; photoplay by Frances Marion.

257 ␢␢ǂaU.S.

260 ␢␢ǂaUnited States :ǂbArtcraft Pictures Corporation,ǂc1918.

300 ␢␢ǂa5 reels of 5 on 2 (1988 ft.) :ǂbsi., b&w ;ǂc16 mm.ǂ3ref. print

300 ␢␢ǂa5 reels of 5 on 2 (1988 ft.) :ǂbsi., b&w ;ǂc16 mm.ǂ3dupe neg.

300 ␢␢ǂa5 reels of 5 on 2 (1988 ft.) :ǂbsi., b&w ;ǂc16 mm.ǂ3arch pos.

500 ␢␢ǂaCopyright: Famous Players-Lasky Corp.; 18Apr18; LP12321.

500 ␢␢ǂaOriginally released in 35 mm.

500 ␢␢ǂaBased on a story by Bret Harte.

508 ␢␢ǂaPhotographed by Walter Stradling ; art director, Wilfred Buckland.

510 4␢ǂaNew York times film reviews,ǂc5-6-18.

510 4␢ǂaVariety film reviews,ǂc5-10-18.

510 4␢ǂaMoving picture world,ǂcv. 36.1, p. 894, 897, 1043.

511 1␢ǂaMary Pickford (M'liss), Theodore Roberts (Bummer Smith), Thomas Meighan (Charles Gray), Charles Ogle (Yuba Bill), Tully Marshall (Judge Joshua McSnaggley), Monty Blue (Mexican Joe), Val Paul (Jim Peterson), Winnifred Greenwood (Clara Peterson).

520 ␢␢ǂaA western comedy-melodrama set in the mining town, Red Gulch, Calif, about the untamed daughter (Mary Pickford) of the town drunk (Theodore Roberts) who falls in love with the new schoolteacher (Thomas Meighan) who is accused of murdering her father and the situations that occur during his murder trial.

541 ␢␢ǂ3ref printǂdReceived: 8-20-80 from LC film lab;ǂcgift;ǂaPickford (Mary) Collection.

541 ␢␢ǂ3dupe negǂdReceived: 11 -20-79 from LC film lab;ǂcgift;ǂaPickford (Mary) Collection.

541 ␢␢ǂ3arch posǂdReceived: ca. 1958 from USDA film lab;ǂcgift, copied from 35 mm nitrate on loan;ǂaPickford (Mary) Collection.

650 ␢0ǂaFrontier and pioneer lifeǂzWest (U.S.)ǂvDrama.

650 ␢0ǂaTrials (Murder)ǂvDrama.

700 1␢ǂaNeilan, Marshall A.,ǂd1891-1958,ǂedirection.

700 1␢ǂaMarion, Frances,ǂd1888-1973,ǂewriting.

700 1␢ǂaPickford, Mary,ǂd1893-ǂecast.

700 1␢ǂaRoberts, Theodore,ǂd1861-1928,ǂecast.

700 1␢ǂaMarshall, Tully,ǂd1864-1943,ǂecast.

700 1␢ǂaMeighan, Thomas,ǂd1879-1936,ǂecast.

710 2␢ǂaArtcraft Pictures Corporation.

710 2␢ǂaPickford Film Corp.

710 2␢ǂaFamous Players-Lasky Corporation.

710 2␢ǂaPickford (Mary) Collection (Library of Congress)ǂ5DLC

ÚPLNÝ ZÁZNAM – ZMIEŠANÉ MATERIÁLY

Tento príklad je záznam zbierky so zmiešaným materiálom pod archívnym riadením identifikovaný kódom p v návestí/06, kódom c návestí/07 a kódom a v návestí/08. Jej fyzická forma sa identifikuje aj ako mikrofilm kódom h v poli 007/00. Tento záznam ilustruje použitie niekoľkých polí definovaných špecificky pre archívne riadenie: pole 245 (Názov), podpole ǂf (Inkluzívne dátumy), podpole ǂg (Hromadné dátumy) a podpole ǂk (Forma); pole 351 (Organizácia a usporiadanie materiálu); pole 506 (Poznámka o obmedzeniach prístupu); pole 524 (Poznámka o preferovanej citácii popisovaných materiálov); pole 544 (Poznámka o umiestnení ďalších archívnych materiálov); pole 545 (Biografické alebo historické údaje); a pole 555 (Poznámka o kumulatívnom registri/vyhľadávacích pomôckach).

LDR *****cpca␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920504111110.0

007 hd␢afu---baca

ctu␢␢␢␢␢␢

eng␢d

010 ␢␢ǂbmsb/74␢␢1195␢

035 ␢␢ǂa(CtY)Film HM 129 (I827)

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>ǂeappm

041 ␢␢ǂaengǂafreǂagerǂaitaǂapol

100 1␢ǂaMalinowski, Bronislaw,ǂd1884-1942.

245 00ǂkPapers,ǂf1869-1946,ǂg1914-1 939.

300 ␢␢ǂa14 linear ft. (35 boxes).

351 ␢␢ǂaOrganized in four series: I. Correspondence. II. Writings, Lectures a Research Materials. III. Writings of Others. IV. Special Files.

506 ␢␢ǂ3Correspondence of Elsie Malinowska and Josefa Malinowskaǂarestricted.

520 ␢␢ǂaCorrespondence, manuscripts of writings and lectures, fieldwork notebooks, fotographs, memorabilia and other papers of Bronislaw Malinowski. ǂbThese materials reflect in some detail various aspects of Malinowski's research and other professional work in the areas of cultural anthropology and ethnobiology as well as his professional and personal associations with anthropologists, psychologists a sociologists in Europe, Asia, Africa and the United States. Of particular interest are the field notebooks, fotographs and other materials related to his work among the natives of New Guinea and the Trobriand Islands. Also included are some papers of members of Malinowski's family. Correspondents of note include Franz Boas, Marie Bonaparte, Pearl S. Buck, John Dewey, Havelock Ellis, Sir James Frazer, Anna Freud, Melville Herskovits, Aldos and Julian Huxley, Ernest Jones, Elton Mayo, Ashley Montagu, Wilhelm Reich, Bertrand Russell, Charles G. Seligman, Herbert Spencer, Beatrice Potter Webb and Edward Westermarck.

524 ␢␢ǂaBronislaw Malinowski Papers. Manuscripts and Archives, Yale University Library.

530 ␢␢ǂ3Fieldwork and correspondence excluding restricted materialǂaAvailable in microfilm (7,121 frames on 7 reels, 35 mm.);ǂbManuscripts and Archives, Yale University Library;ǂcat cost;ǂdHM129.

541 ␢␢ǂaMalinowski, Valetta;ǂcgift;ǂd1972.

544 ␢␢ǂdBronislaw Malinowski Papers; 4 aLondon School of Economic and Political Science.

544 ␢␢ǂaCultural anthropologist, teacher a author; educated in Poland, Germany, England; Field work in New Guinea, Australia, Melanesia, 1914-1918; taught at London School of Economics and Political Science, 1921-1942.

546 ␢␢ǂ3CorrespondenceǂaEnglish, French, German, Italian and Polish.

555 0␢ǂaUnpublished finding aids in repository. Microfilm guide available.

600 10ǂaBoas, Franz,ǂd1858-1942.

600 10ǂaBonaparte, Marie,ǂcPrincess,ǂd1882-1962.

600 10ǂaBuck, Pearl S.ǂq(Pearl Sydenstricker),ǂd1892-1973.

600 10ǂaDewey, John,ǂd1859-1952.

600 10ǂaEllis, Havelock,ǂd1859-1939.

600 10ǂaFrazer, James George,ǂcSir,ǂd1854-1941.

600 10ǂaFreud, Anna,ǂd1895-

600 10ǂaHerskovits, Melville Jean,ǂd1895-1964.

600 10ǂaHuxley, Aldous Leonard,ǂd1894-1963.

600 10ǂaHuxley, Julian,ǂd1887-1975.

600 10ǂaJones, Ernest,ǂd1879-1958.

600 10ǂaMayo, Elton,ǂd1880-1949.

600 10ǂaMontagu, Ashley,ǂd1905-

600 10ǂaReich, Wilhelm,ǂd1897-1957.

600 10ǂaRussell, Bertrand,ǂd1872-1970.

600 10ǂaSeligman, Charles Gabriel,ǂd1873-1940.

600 10ǂaSpencer, Herbert,ǂd1820-1903.

600 10ǂaWebb, Beatrice Potter,ǂd1858-1 943.

600 10ǂaWestermarck, Edward,ǂd1862-1939.

610 20ǂaLondon School of Economics and Political Science.

610 20ǂaYale University.ǂbDept. of Anthropology.

610 20ǂaYale UniversityǂxFaculty.

650 ␢OǂaAnthropology.

650 ␢OǂaEthnology.

650 ␢0ǂaPsychology.

651 ␢0ǂaNew GuineaǂxSocial life and customs.

651 ␢OǂaTrobriand IslandsǂxSocial life and customs.

655 ␢7ǂaFotoprintsǂ2ftamc

656 ␢7ǂaAnthropologists.ǂ2lcsh

852 ␢␢ǂaCtY-BRǂeBox 1603A Yale Station, New Haven, CT 06520

ÚPLNÝ ZÁZNAM – DVOJROZMERNÁ NEPREMIETATEĽNÁ GRAFIKA

Tento príklad možno identifikovať ako záznam pre dvojrozmerný nepremietateľný grafický materiál podľa kódu k v návestí/06. Príklad ilustruje druh záznamu pre originálny alebo historický dokument/objekt. Medzi povšimnutiahodné prvky údajov MARC v tomto príklad patria: pole 100, podpole ǂe (Termín vzťahu mena k dielu); pole 245, podpole ǂh (Médium); pole 541 (Poznámka o bezprostrednom zdroji akvizície); pole 655 (Indexačný termín-Žáner/Forma); a hodnota 7 druhého indikátora v poliach 650 a 655, ktorá sa používa pri citovaní zdroja termínu.

LDR *****ckm␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920513143848.3

007 kh␢bo␢

s1917␢␢␢␢

eng␢d

017 ␢␢ǂaJ225997ǂbU.S. Copyright Office

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>ǂegihc

100 1␢ǂaGilpin, Laura,ǂephotographer.

245 15ǂa[The prelude]ǂh[graphic].

260 ␢␢ǂcc1917.

300 ␢␢ǂa1 fotoprint :ǂbplatinum ;ǂc15 x 20 cm.

500 ␢␢ǂaTitle from copyright information on verso.

500 ␢␢ǂaMounted on cardboard.

520 0␢ǂaEdith Rubel Trio (Edith Rubel, Brenda Putnam and Maria Roemaet Rosanoff) performing.

541 ␢␢ǂcCopyright deposit;ǂaGilpin;ǂd1917.

610 20ǂaEdith Rubel Trio.

650 ␢7ǂaWomenǂy1917.ǂ2lctgm

650 ␢7ǂaMusic ensemblesǂy1917.ǂ2lctgm

650 ␢7ǂaGroup portraitsǂy1917.ǂ2gmgpc ´

655 ␢7ǂaPortrait fotographsǂy1917.ǂ2gmgpc

655 ␢7ǂaPlatinum fotoprintsǂy1917.ǂ2gmgpc

ÚPLNÝ ZÁZNAM – TROJROZMERNÝ DOKUMENT/OBJEKT

Tento príklad možno identifikovať ako záznam pre trojrozmerný artefakt alebo prirodzene sa vyskytujúci objekt podľa kódu r v návestí/06. Medzi povšimnutiahodné údajové prvky MARC v tomto príklade patria katalogizátorom pridané údaje v poli 245 (Názov) a v poli 260 (Vydavateľské údaje, distribúcia atď.) s vysvetľujúcou poznámkou v poli 500 a zhrnutím v poli 520.

LDR *****crm␢␢22*****␢a␢4500

001 <evidenčné číslo>

003 <identifikátor evidenčného čísla>

005 19920902031155.0

040 ␢␢ǂa<kód organizácie>ǂc<kód organizácie>

043 ␢␢ǂan-us---

045 ␢␢ǂaw6w6

050 14ǂaE468.9ǂb.C3

245 00ǂa[Cannon ball]ǂa[Realia]

260 ␢␢ǂc[186-]ǂe(United States :ǂf[s.n.])

300 ␢␢ǂa1 cannon ball :ǂblead, gray ;ǂc10 cm. in diam.

500 ␢␢ǂaTitle supplied by cataloger.

520 ␢␢ǂa"12-pounder" cannon ball used in the Civil War.

650 ␢0ǂaOrdnance.

651 ␢0ǂaUnited StatesǂxHistoryǂyCivil War, 1861-1865.

Príloha 7 Anglo-americké katalogizačné pravidlá

Podstata návrhu

Predložený návrh Slovenskej národnej knižnice je určený na zasadnutie Ústrednej knižničnej rady SR.

Cieľom návrhu je zabezpečiť, aby sa v Slovenskej republike zaviedli Anglo-americké katalogizačné pravidlá (AACR) ako hlavný a všeobecný štandard na spracovanie dokumentov v knižniciach a informačných inštitúciách Knižničného systému Slovenskej republiky.

Predložený návrh nevylučuje používanie ďalších špeciálnych štandardov vychádzajúcich z AACR a z medzinárodných pravidiel ISBD, pokiaľ ich schváli Ústredná knižničná rady SR.

Zdôvodnenie

Slovenská národná knižnica pripravila v roku 2003 slovenské vydanie Anglo-amerických katalogizačných pravidiel (AACR) podľa stavu doplneného a revidovaného anglického vydania z roku 2002 so všetkými oficiálnymi doplnkami a zmenami, ktoré boli známe do konca roku 2003. Pravidlá sú vydané vo forme publikácie s voľnými listami, pretože sa predpokladá, že bude potrebné do tohto vydania vkladať každý rok nové listy opravené v súlade so zmenami, ktoré schváli Spojený stály výbor na revíziu AACR.

Po mnohých rokoch dostáva knihovnícke a informačné spoločenstvo na Slovensku do rúk najdôležitejší de facto štandard, v ktorom sú sústredené pravidlá, riešenia a inštrukcie týkajúce sa všetkých dôležitých stránok spracovania všetkých tradičných papierových a nepapierových dokumentov ako aj nových druhov dokumentov, ktoré sa v čoraz väčšej miere stávajú predmetom záujmu knižníc a dokumentačných pracovísk. Tieto pravidlá obsahujú v koncentrovanej forme najnovšie katalogizačné poznatky najvyspelejších krajín sveta. Pre knihovníkov a bibliografov predstavujú tieto pravidlá novú výzvu a novú príležitosť otvoriť naše knižnice a knihovníctvo Európe a svetu.

Slovenské vydanie Anglo-amerických katalogizačných pravidiel predstavuje historický medzník pre slovenské knihovníctvo a dokumentáciu. AACR nahrádzajú všetky doteraz vydané a používané staršie československé alebo slovenské katalogizačné pravidlá a normy používané v našej knižničnej praxi.

AACR sú pokračovaním našej koncepcie otvárania sa svetu, europeizácie a mondializácie slovenského knihovníctva, ktorá sa začala napĺňať od roku 1993. Prvým krokom bol preklad a vydanie pravidiel pre medzinárodný štandardný bibliografický popis (ISBD) ako aj preklad a vydanie formátu Unimarc. Osvojenie si týchto štandardov znamenalo pre slovenské knihovníctvo výrazný teoretický a praktický posun a malo veľký význam pre integráciu nášho knižničného a bibliografického systému na Slovensku. AACR sú po terminologickej a koncepčnej stránke plne previazané s prekladom formátu Unimarc a s pravidlami ISBD.

Slovenské vydanie AACR prichádza v čase, keď naše knihovníctvo stojí pred novým rázcestím. Za týmto prvým krokom nás čakajú dve najdôležitejšie úlohy. Prvou úlohou je nevyhnutnosť zvládnuť tieto Anglo-americké katalogizačné pravidlá. Druhou úlohou je nevyhnutnosť osvojiť si formát MARC 21. Tieto dve základné pomôcky katalogizátorov a bibliografov (katalogizačné pravidlá a formát MARC 21) sú navzájom prepojené. Katalogizačné pravidlá určujú, ako sa majú vytvárať bibliografické popisy a záznamy pre katalógy a formát MARC 21 poskytuje nástroje na spracovanie týchto informácií pomocou počítačov.

Na Slovensku sú už dostatočne známe všetky pravidlá pre medzinárodný štandardný bibliografický popis (ISBD). AACR majú s pravidlami ISBD veľa spoločného. AACR sú založené na rešpektovaní princípov ISBD. AACR sú však v porovnaní s ISBD viac orientované na prax. Obsahujú pravidlá a inštrukcie, ktoré sú spracované špeciálne s prihliadnutím na praktické potreby (napr. pravidlá pre brožúry, jednolistové tlače, rukopisy a rukopisný zbierky, trojrozmerné artefakty a reálie, zdroje na pokračovanie a pod.). Obsahujú aj pravidlá pre dôležité praktické oblasti, ktoré sa v ISBD nenachádzajú (záhlavia, unifikované názvy a odkazy a v rámci toho základné normatívne inštrukcie týkajúce sa voľby prístupových výrazov, personálnych záhlaví, geografických názvov ako prístupových výrazov, korporatívnych záhlaví, unifikovaných názvov a odkazov a pod.). Pre niektoré špeciálne oblasti (seriály, staré tlače a i.) existujú analogické pravidlá, ktoré vychádzajú z AACR.

Preklad je výsledkom neobyčajne náročnej a sústredenej práce Jarmily Majerovej, ktorá je jednou z prekladateliek a súčasne aj editorkou slovenského vydania. Jarmila Majerová vykonala záverečnú revíziu a redakciu prekladov a pripravila dielo na vydanie. Preklady častí pravidiel veľmi starostlivo a obetavo pripravili Andrea Jančošková, Mária Okálová a Jana Voštiarová. Prekladateľky a editorka museli zvládnúť celý rad odborných a terminologických problémov. Myslím, že výsledok ich práce je mimoriadne uspokojivý a povzbudzujúci.

Poďakovanie slovenských knihovníkov patrí Kanadskej knihovníckej asociácii, Americkej knihovníckej asociácii, a osobitne britskej Knihovníckej asociácii, ktorá nám v mene tvorcov a vlastníkov autorských práv a copyrightu na AACR poskytla právo preložiť tieto pravidlá do slovenčiny. Vďaka za podporu vydania patrí aj Nadácii otvorenej spoločnosti v Bratislave.

Manuál AACR sa stane užitočnou pomockou pre našich katalogizátorov a bibliografov pri tvorbe bibliografických popisov a prístupov k záznamom o dokumentoch v celom knižničnom systéme Slovenskej republiky.

Za aktualizáciu slovenského prekladu pravidiel zodpovedá Slovenská národná knižnica v Martine.

Návrh uznesenia (ÚKR a MKSR)

Ústredná knižničná rada súhlasí s návrhom Slovenskej národnej knižnice týkajúceho sa katalogizačných pravidiel. Odporúča ministrovi kultúry, aby MKSR schválilo odporúčanie, podľa ktorého sa v Slovenskej republike zavedú Anglo-americké katalogizačné pravidlá (AACR) ako hlavný a všeobecný štandard na spracovanie dokumentov v knižniciach a informačných inštitúciách Knižničného systému Slovenskej republiky.

Príloha 8 Záväzné zásady spracovania dokumentov vo Virtue[25]

Tieto zásady sú súčasťou dohody medzi Slovenskou národnou knižnicou a partnerskou knižnicou, ktorá používa spoločný softvér Virtua. Zásady schvaľuje Rada riaditeľov KIS3G za účasti prizvaných expertov, používateľov spoločného softvéru Virtua. Organizácie, s ktorými má SNK uzavretú dvojstrannú Zmluvu o spolupráci pri používaní a prevádzke knižnično-informačného systému a spolupráci na projekte KIS3G sú povinní dodržiavať tieto zásady od chvíle nainštalovania klientov systému Virtua a ich prispievania do produkčnej databázy alebo databáz.

Všeobecné zásady

Katalógy knižníc

Všetky dokumenty v databáze, ktorá slúži pre katalógy knižníc (Slovenská knižnica, on-line katalógy) sa spracúvajú v nasledujúcich krokoch takto:

Skontrolovať, či bibliografický záznam o spracovávanom dokumente už je, alebo nie je v databáze. Ak nie – prejsť na krok =>1b, ak áno => 1c.
1. krok: Bibliografický záznam MARC 21. Povinne najprv vytvoriť bibliografický materský záznam MARC bez informácií o holdingoch a exemplároch.
Skontrolovať, či k bibliografickému záznamu už neexistuje príslušný holdingový záznam.
2. krok: Holdingový záznam MARC 21. K bibliografickému materskému záznamu pripojiť holdingový záznam MARC 21 (minimálne tag 852 ǂb)

· Ak sa seriály pre súborný katalóg seriálov spracúvajú len na úrovni holdingov pridať aj ďalšie potrebné tagy, napr. tag 866),

· Ak sa seriály v knižnici KIS3G spracúvajú aj na úrovni pripisovania ročníkov a čísel, spracúvajú sa všetky potrebné tagy holdingového záznamu, napr. tagy 853, 863).

3. krok: Záznam o exemplári. K holdingovému rodičovskému záznamu pripojiť záznam o exemplári.

Bibliografická databáza

Dokumety v bibliografickej databáze Virtua (digitálna knižnica Memoria slovaca) sa spracúvajú v dvoch krokoch takto(záznam o holdingu sa nevytvára):

1. krok: Vytvoriť bibliografický materský záznam, ak v db ešte nie je,
2. krok: K bibliografickému materskému záznamu pripojiť záznam o exemplári

Formát

Dokumenty sa v systéme Virtua spracúvajú vo formátoch MARC 21.

Katalogizačné pravidlá

Spracovatelia rešpektujú pravidlá AACR2 a pravidlá ISBD s výkladmi a inštrukciami katalogizačnej komisie.

Rozsah záznamu.

Rozsah záznamu MARC 21 určuje formát MARC 21 a pravidlá AACR2 (slovenské príklady úplných a skrátených záznamov obsahuje príloha XX).

Lokálne úpravy

Lokálne tagy a všetky lokálne modifikácie formátu a softvéru Virtua a pravidiel sú zakázané. Všetky požadované zmeny musia byť schválené príslušnou pracovnou skupinou, prípadne riadiacim grémiom projektu KIS3G a musia byť všetkým účastníkom známe pred ich zavedením do praxe.

Návestie

Všetky záznamy (bibliografický záznam, záznam holdingu, záznam čitateľa, záznam autority) vo Virtue musia mať vo formáte MARC správne určený kód:

Status záznamu (návestie, pozícia 05)
Typ záznamu (návestie, pozícia 06)
Bibliografická úroveň (návestie, pozícia 07)

Tag 008

Vo všetkých záznamoch musia spracovatelia do šablóny v poli kódovaných informácií 008 MARC 21 zapísať minimálne tieto informácie:

008/06 Typ dátumu/Status publikovania
008/07-10 Dátum 1
008/15-17 Miesto publikovania, výroby alebo zhotovenia

n. 008/35-37 Jazyk

o. 008/39 Zdroj katalogizácie

Podľa typu spracúvaného dokumentu zapíšuv poli 008 podľa možnosti aj ďalšie informácie podľa formátu MARC 21 (pozri Prílohu 2).

Pri popise archiválií a muzeálnych materiálov sa požiadavka nauvedienie kódu krajiny a jazyka nemusí uplatniť.

Kód krajiny publikovania

Prvý kód krajiny vydania v poli 008 (pozícia 15- 17) vyberáme z voľby v rolovacom menu; pre Slovensko akceptujeme kód Marc 21 pre Slovensko „xo“,
Druhý a ďalší kód krajiny vydania zapíšeme v poli 044 do podpoľa ǂa podľa kódovníka krajín MARC 21.
Kód krajiny podľa normy ISO môžeme zapísať v tagu 044 podpole ǂc.

Kódy lokácií

Kódy lokácií zapisujeme podľa kódovníka lokácií povinne:

· 040 ǂa ǂc

· v podpoli ǂ2 vo všetkých tagoch, v ktorých je toto podpole definované (kto je zdrojom údajov v príslušnom tagu),

· v poliach a podpoliach podľa metodiky platnej pre evidenciu publikačnej činnosti.

3. Kód lokácie v bibliografickom zázname MARC 21 (ak vytvárame záznam o dokumente len na bibliografickej úrovni, bez holdingového záznamu), zapisujeme povinne v bibliografickom zázname MARC 21 do poľa 852 podpole ǂb celú skratku lokácie alebo súbornej bázy (3. stĺpec kódovníka)

4. Kód lokácie v zázname o holdingu MARC 21 povinne zapisujeme v poli 852 podpole ǂb kód lokácie v číselne forme (1. stĺpec kódovníka) 852 Lokácia (Umiestnenie) (R) v podpoli $b(R) Napr.:ǂb000010000 aleboǂb10000

5. Lokáciu v zázname exemplára vyberáme zo zoznamu lokácií. Vyberieme lokáciu, v ktorej je exemplár trvalo zapísaný prípadne aj lokáciu, v ktorej je exemplár dočasne umiestnený podľa ponuky cez voľbu položky v rolovacom menu.

6. Kódy rolí:

Do podpoľa „ǂ4“ treba povinne zapisovať rolu autora vo forme anglickej skratky podľa formátu MARC 21. Kód „aut“ nezapisujeme.
Do podpoľa „ǂe“ môžeme zapisovať rolu autora v slovenskej forme podľa kódovníka rolí KIS3G

Sigly knižníc

V súbornom katalógu seriálov (periodík) sa používa zaužívaný siglovník slovenských knižníc.
Sigla knižnice sa zapíše v holdingovom zázname v poli 852 v podpoli ǂa.

Signatúry

Knižničná signatúra (súbor symbolov, písmen, čísiel, znakov, označujúci lokáciu, umiestnenie dokumentu v zbierke alebo fonde). Vo Virtue môže mať 50 alfanumerických znakov.
Zaužívaný spôsob signovania sa nemení (napr. SC 80524, SC 80524 D1). V parametroch Virtua je signatúra definovaná ako „forma dát“ bez špeciálnej štrukturácie, teda reťazec znakov taký ako je v skutočnosti v jednotlivých knižniciach (bez prefixov, klasifikácie, sufixov a pod.).
Jednu signatúru môže mať viac exemplárov, ale každý exemplár musí byť označený poradovým číslom alebo znakom duplicity (D1, D2...).
V databáze Clas01 sa vo Virtue dokumenty spracúvajú takto:
Signatúra sa nezapisuje v bibliografickom zázname ale v zázname o exemplári.
V súbornom katalógu seriálov sa signatúra zapisuje v holdingovom zázname v tagu 852 do podpoľa ǂh, ďalšia do podpoľa ǂj.
Ak knižnica nepoužíva signatúru a používa ako signatúru prírastkové číslo, použije na zápis signatúry do položky „1. signatúra“ v zázname o exemplári (949 ǂa) a zapíše sa aj prírastkové číslo.
Ak je to potrebná tzv. 2. signatúra - zapisuje sa práve aktuálna signatúra do záznamu exemplára v okienku pre 1. signatúru pred pôvodnú signatúru, ktorá sa však v zázname ponechá, ale dá sa do hranatých zátvoriek. Keď prestane platiť nová – dočasná signatúra, treba ju vymazať a odstrániť hranaté zátvorky z pôvodnej signatúry.
Prírastkové číslo sa zapisuje do okienka pre prírastkové číslo (v tagu 949 ǂb).
Spôsob nadobudnutia sa zapisuje do okienka „Spôsob nadobudnutia“.
Na zápis statusov pre ochranu sa použijú statusy exemplára (949 ǂs)
Ako prefix signatúry sa povinne použije (používatelia Virtua) kód lokácie (SNK, UKB, SVKBB, UKO, PSL, BIO, ALU atd.). Prefix sa pri signatúre používa kvôli prehľadnejšiemu usporiadaniu a radeniu signatúr v registroch v OPACu.
Prírastkové číslo sa automaticky zvyšuje po nastavení prefixu signatúry pre jednotlivé roky a určené lokácie vo forme „SNK2004/#“
Ako prefix prírastkového čísla sa povinne použije kód lokácie spojený bez medzery s celým rokom. Nasleduje lomka a znak „#“ (bez medzier pre a za znakom), ktorý systém nahradí bežným číslom. Číslovanie sa pre každú určenú knižnicu alebo lokáciu nastaví každý rok od 0 alebo sa použíje priebežné číslovanie bez prerušenia.
Záznamy s údajmi o exemplároch prechádzajú systémovou kontrolou. Nie je napr. Možné zapísať duplicitný čiarový kód alebo vybrať neexistujúcu lokáciu či status alebo triedu exemplára.

Čiarový kód

Čiarové kódy dokumentov z doteraz používaných systémov sa zachovajú. Napr.: 17A0031150. Konvertujú sa do záznamov o exemplároch.
Čiarové kódy čitateľov z doteraz používaných systémov sa zachovajú. Konvertujú sa do záznamov o čitateľoch.
Knižnice, ktoré začnú používať Virtuu, budú používať čiarové kódy podľa zaužívanej konvencie. Vo Virtue je pre čiarové kódy určený a nastavený parameter so štruktúrou čiarového kódu pre slovenské knižnice.
Odporúčanie na tlač a materiál čiarových kódov vypracuje SNK.

Validácia

Všetky záznamy ukladané priamo do databázy musia povinne prejsť nastavenou validáciu (kontrolou), aby sa do databázy nedostali chybné alebo neúplné záznamy MARC.
Vedúci organizácií alebo organizačných útvarov rozhodnú o tom, či sa záznamy po spracovaní uložia a spracujú v systéme okamžite alebo sa predtým uložia do buffera do stavu Review alebo Wait a následne ich skontroluje a uloží do bázy poverený pracovník.

Autority

Spracovatelia sú povinní používať existujúce autority a vkladať ich do záznamov.
Pri spracovaní záznamu a jeho uložení do bázy sa vytvárajú automaticky dočasné, provizórne záznamy autorít podľa princípov, ktoré sú popísané v dokumentácii Virtua. Tieto sa môžu používať pri spracovaní dokumentov rovnako ako permanentné autority.
Ak spracovateľ navrhuje, aby sa zo záznamu vytvorili permanentné autority, návrhy záznamov autorít pošle do buffera v stave Wait.
Pracovník zodpovedný za určitú skupinu autorít (menné, vecné, korporatívne) overuje návrhy záznamov v stave Wait, edituje záznamy, overí ich a uloží do bázy.
Do systému Virtua sa môžu importovať súbory autorít z rôznych zdrojov. O ich natiahnutí do systému rozhoduje pracovná skupina pre autority.
Tvorba a udržiavanie súboru autorít si vyžaduje mimoriadnu pozornosť a kooperáciu na celoslovenskej úrovni.
Správcovia databáz a katalógov sú povinní zabezpečiť kooperáciu zúčastnených organizácií tak, aby sa prehodnotili existujúce osobné mená, názvy korporácií, predmetové heslá a iné entity tak, aby mohli slúžiť ako permanentné autority.
Pre oblasť vecného spracovania je potrebné vychádzať zo zásad vecného popisu, zverejnených od septembra r. 2003 na stránke SNK.
Pokiaľ sú súčasťou systému Virtu iné riadené slovníky a tezaury (Mesh a pod.), musia ich všetci spracovatelia rešpektovať, aj keď nezodpovedajú dohodnutým zásadám.
Ako hlavný klasifikačný systém sa používa MDT v poslednej slovenskej redakcii pripravenej SNK.

Súborné katalógy

Správcovia súborných katalógov vypracujú vykonávacie projekty so zreteľom na funkcionalitu systému Virtua a vyriešia v prvom štrvťroku 2005 kooperáciu medzi systémom Virtua a knižnicami, ktoré nepoužívajú systém Virtua.

Príloha 8, zásady. Vzťahy: bibliografický záznam, holdingový záznam, záznam exemplára

Bibliografický záznam

Bibliografický záznam obsahuje bibliografické údaje o popisovanom dokumente/objekte. V súlade s pravidlami ISBD obsahuje bibliografické údaje o popisovanom titule (monografia, seriál, článok, archívny dokument, muzeálny predmet a pod.). Tento záznam je spoločný a zdieľaný všetkými používateľmi systému Virtua. Pri tvorbe bibliografického záznamu je potrebné rešpektovať pravidlá AACR2 a zapísať bibliografické údaje v štruktúre MARC 21 bez ohľadu na to, či sa vstupný záznam o titule sa pripravuje on-line, off-line, v elektronickej alebo papierovej forme.

Bibliografický záznam určený pre katalógy knižníc neobsahuje holdingové informácie ani informácie o exemplári. Neobsahuje informácie o tom, kto daný titul vlastní a kde presne sa nachádza. Neobsahuje teda napr. signatúru v 090, čiarový kód, cenu, spôsob nadobudnutia, apod. Neobsahuje holdingové tagy 852, 853, 863, 866 a pod., ani tag/tagy s informáciami o exemplároch 949.

Bibliografický záznam určený pre bibliografické databázy Virtua môže obsahovať vložené tagy s informáciami o exemplároch a/alebo holdingoch napr. tagy 850, 852, 866 a pod. Pre archívne materiály, grafiku, muzeálne dokumenty ai. alebo môže byť úplne bez informácií o holdingoch a exemplároch (články). Môže teda obsahovať tag/tagy 8XX a/alebo 949 s informáciami o exemplári/exemplároch daného titulu.

Bibliografický záznam je rodičovský záznam vzhľadom k holdingovému záznamu a/alebo k záznamu exemlára.

Holdingový záznam

Podľa ISO 5127/2001 termín holdingy (holdings) označuje „celkový súhrn dokumetov v správe nejakej informačnej alebo dokumentačnej organizácie“. Holding je to, čo je vo vlastníctve knižnice, čo je v jej správe, čo má knižnica v držbe.

Holdingový údaj, holdingová informácia, holdingové pole vo formáte pre holdingy je určitý, v štandarde MARC 21 definovaný údaj, ktorý umožňuje čiastočne popísať, kto, ktorá knižnica alebo „lokácia“ konkrétny exemplár dokumentu alebo číslo seriálu vlastní a v ktorej knižnici alebo „lokácii“ sa dokument alebo číslo seriálu nachádza.

Holdingový záznam v zdieľanom katalógu knižníc

Ak členská knižnica zdiaľaného katalógu vlastní aspoň jeden exemplár titulu, ktorý je popísaný v bibliografickom zázname, musí k bibliografickému záznamu povinne vytvoriť holdingový záznam a holdingovému záznamu musí vytvoriť záznam o exemplári.

Na holdingové záznamy sa v systéme Virtua pripravujú povinne v súlade s formátom MARC 21 pre holdingy.

Holdingové informácie majú v koncepcii využívania spoločného softvéru kľúčový význam, pretože umožňujú organizovať v projekte KIS3G a v Slovenskej knižnici individuálny prístup ku katalógom a k údajom o exemplároch v jednotlivých knižniciach alebo „lokáciách“.

Holdingový záznam je v rámci spoločného katalógu knižníc KIS3G povinný, pretože zabezpečuje používateľskú manipuláciu s lokálnymi údajmi jednotlivých knižníc. Pri spracovaní záznamov do spoločného katalógu vytvárame povinne k bibliografickému záznamu holdingový záznam. Pritom v Návestí záznamu MARC 21 pre holdingy (Návestie 06 Typ záznamu) uvedieme podľa potreby niektorý kód:

x – Holdingy jednočasťovej jednotky

v – Holdingy viacčasťovej jednotky

y – Holdingy jednotky (čísla, zväzky) seriálu

Holdingový záznam je rodičovským záznamom vzhľadom k záznamu o exemplári alebo o exemplároch, ktoré sa v danej knižnici nachádzajú.

Pri seriáloch sa v zázname holdingu môžu spracovať jednotlivé ročníky a čísla, zväzky, ktoré vlastní daná knižnica.

Holdingový záznam vytvoríme cez zamestnaneckého klienta Virtua. Otvoríme v OPACu bibliografický záznam. Postavíme sa kurzorom na záznam. Klikneme na pravé tlačidlo myši. Klikneme na voľbu Vytvoriť holdingový záznam. Otvorí sa holdingový záznam. Spracujeme holdingové tagy. Uložíme záznam do bázy. Aktualizujeme záznam.

Vo formáte MARC 21 sa holdingové údaje nachádzajú v blokoch holdingových polí:

Čísla a polia kódovaných údajov (01X-08X)

Poznámky (5XX & 84X)

Polia lokácie a prístupu (852 & 856)

Holdingy – všeobecné základné informácie o holdingoch

Polia: Titulok a model (853-855)

Polia: Enumerácia a chronológia (863-865)

Polia: Textové holdingy (866-868)

Polia: Informácie o exemplári (876-878)

Iné polia s premenlivou dĺžkou (88X)

V systéme sa pracuje s rôznymi kategóriami holdingových jednotiek:

Základná bibliografická jednotka
Doplnkový materiál (prílohy)
Registre

Základná bibliografická jednotka je entita, o ktorej existuje bibliografický popis. Môže to byť napríklad seriál, jednozväzková kniha, viaczväzková encyklopédia. Táto kategória zahŕňa registre alebo prílohy, pre ktoré existujú samostatné bibliografické záznamy.

Doplnkový materiál a registre je kategória, ktorá sa používa pre také prílohy a registre, ktoré sa katalogizujú v rámci katalogizačného záznamu základnej bibliografickej jednotky. Neexistuje teda o nich samostatný katalogizačný záznam.

Pole 856

Holdingový záznam môže obsahovať v tagu 856 adresu elektronického zdroja na organizáciu alebo zbierku organizácie, ktorá vlastní daný titul alebo exempláre daného titulu.

Holdingové informácie v bibliografických databázach

Holdingové informácie môžu byť v bibliografických databázach vložené do bibliografického záznamu MARC. Napr. tagy 090, 850, 852, 853, 863, 866.

Záznam exemplára

Záznam exemplára neexistuje samostatne. Pripája sa k rodičovskému záznamu. Rodičovským záznamom pre záznam exemplára je buď bibliografický záznam alebo holdingový záznam.

V bibliografických databázach sa môže záznam o exemplári pripojiť priamo k bibliografickému záznamu. V archívoch, múzeách a galériách sa uchovávajú spravidla unikátne originálne exempláre, ktoré sa nenachádzajú v iných archívoch, múzeách a galériách. Preto nie je nevyhnutné vytvárať k bibliografickému záznamu najprv holdingový záznam a k nemu záznam exemplára.

Napr. rukopis originálu básní Krvavé sonety P. O. Hviezdoslava sa nachádza len v Archíve literatúry a umenia SNK a len v jednom exemplári. Preto by vytvorenie záznamu holdingu bolo nadbytočné. Avšak organizácia môže popísať každú jednotlivú kópiu, faximile, rozmnoženinu samostatne. V takom prípade k jednému spoločnému bibliografickému popisu môže pripojiť jednotlivé záznamy o špeciálnych exemplároch. Pritom môže použiť samostatné linky na fultexty alebo obrázky zo záznamu o exeplári. Takúto linku však môžu vytvoriť aj v bibliografickom zázname.

Podrobnosti o spracovaní záznamov v archívoch, múzeách a galériách spresnia správcovia špeciálnych databáz vo vlastných vykonávacích projektoch a metodikách.

Na rozdiel od archívnych a muzeálnych dokumentov sa titul jednej knihy (napr. Meško, Dušan: Akademická príručka) môže nachádzať vo viacerých knižniciach. V takom prípade niektorá knižnica, napr. SNK, najprv urobí bibliografický záznam. K bibliografickému záznamu pripojí vlastný holdingový záznam SNK, v ktorom v poli 852 v podpoli b uvedie svoj kód lokácie (10000 alebo 000010000). Tak sa zaznamená informácia, že SNK vlastní daný titul, že má tento titul v držbe.

Ak sa daný titul nachádza vo viacerých hlavných lokáciách SNK, vytvorí SNK samostatný holdingový záznam pre každú lokáciu.

Každá iná spolupracujúca knižnica, ktorá má ten istý titul na rozdiel od doterajšej praxe nevytvára sama bibliografický záznam. Iba vytvorí k spoločnému bibliografickému záznamu vlastný holdingový záznam alebo holdingové záznamy pre všetky hlavné lokácie. V prípade monografie pridá len jeden jediný holdingový údaj, čiže vlastný číselný kód lokácie v poli 852 podpole b.

Knižnica po vytvorení holdingového záznamu alebo viacerých záznamov pripojí k holdingovému záznamu alebo záznamom zakaždým informácie o exemplári alebo exemplároch, ktoré vlastní.

Postupujeme takto. V OPACu zobraziť holdingový záznam. Zvoliť voľbu pridať exemplár. Vyplniť informácie o konkrétnom exemplári.

Ak spracúvame seriál a pripisujeme jednotlivé čísla seriálov, klikneme na pravé tlačidlo myši a pripíšeme čísla podľa inštrukcií k spracovaniu čísiel titulov seriálov.

Obsah tagu 949 sa nachádza v dokumentácii Virtua štandardne na adrese: C:\Program Files\VTLS\Virtua Documentation\User Documentation\PDFDocs\14 (vload).

Obr. Ilustrácia vzťahu medzi bibliografickým záznamom, záznamom holdingu a záznamom exemplára.

Príloha 8, zásady MARC 21 Návestie

06	Typ záznamu		Konfigurácia v poli 008/18-34:
	a	Jazykový materiál	Ak je návestie/07 a, c, d alebo m: knihy
			Ak je návestie/07 b, i alebo s: zdroje na pokračovanie
	c	Notovaná hudobnina	hudba
	d	Rukopisná hudobnina	hudba
	e	Kartografický materiál	mapy
	f	Rukopisný kartografický materiál	mapy
	g	Premietateľné médium	vizuálny materiál
	i	Nehudobný zvukový záznam	hudba
	j	Hudobný zvukový záznam	hudba
	k	Dvojrozmerná nepremietateľná grafika	vizuálny materiál
	m	Počítačový súbor	počítačový súbor
	o	Súprava	vizuálny materiál
	p	Zmiešaný materiál	zmiešaný materiál
	r	Trojrozmerný artefakt alebo prírodný objekt	vizuálny materiál
	t	Rukopisný jazykový materiál	knihy
07	Bibliografická úroveň
	a	Článok z monografie
	b	Článok zo seriálu
	c	Súbor/zbierka
	d	Podjednotka
	i	Integrovaný zdroj
	m	Monografia/exemplár
	s	Seriál

Príloha 8, zásady MARC 21 pole 008

Pozície znakov	BK	CF	MP	MU	CR	VM	MX
Všetky materiály
00-05 Dátum zápisu do súboru	V	V	V	V	V	V	V
06 Typ dátumu/Status publikovania	V	V	V	V	V	V	V
07-10 Dátum 1	V	V	V	V	V	V	V
11-14 Dátum 2	V	V	V	V	V	V	V
15-17 Miesto publikovania, výroby alebo zhotovenia	V	V	V	V	V	V	V
18-34 [Pozrite si konfiguráciu prvkov v pozíciách 008/78-34 v jednej zo siedmich osobitných častí]
35-37 Jazyk	V	V	V	V	V	V	V
38 Modifikovaný záznam	V	V	V	V	V	V	V
39 Zdroj katalogizácie	V	V	V	V	V	V	V
Knihy
18-21 Ilustrácie	V	.	.	.	.	.	.
22 Cieľoví používatelia	V	.	.	.	.	.	.
23 Forma dokumentu/objektu	V	.	.	.	.	.	.
24-27 Povaha obsahu	V	.	.	.	.	.	.
28 Vládna publikácia	V	.	.	.	.	.	.
29 Konferenčná publikácia	V	.	.	.	.	.	.
30 Zborník k výročiu	V	.	.	.	.	.	.
31 Index	V	.	.	.	.	.	.
32 Nedefinovaná	V	.	.	.	.	.	.
33 Literárna forma	V	.	.	.	.	.	.
34 Biografia	V	.	.	.	.	.	.
Počítačové súbory
18-21 Nedefinovaná	.	V	.	.	.	.	.
22 Cieľoví používatelia	.	V	.	.	.	.	.
23-25 Nedefinovaná	.	V	.	.	.	.	.
26 Typ počítačového súboru	.	V	.	.	.	.	.
27 Nedefinovaná	.	V	.	.	.	.	.
28 Vládna publikácia	.	V	.	.	.	.	.
29-34 Nedefinovaná	.	V	.	.	.	.	.
Mapy
18-21 Reliéf	.	.	V	.	.	.	.
22-23 Projekcia	.	.	V	.	.	.	.
24 Nedefinovaná	.	.	V	.	.	.	.
25 Typ kartografického materiálu	.	.	V	.	.	.	.
26-27 Nedefinovaná	.	.	V	.	.	.	.
28 Vládna publikácia	.	.	V	.	.	.	.
29 Forma dokumentu/objektu	.	.	V	.	.	.	.
30 Nedefinovaná			V
31 Index	.	.	V	.	.	.	.
32 Nedefinovaná	.	.	V	.	.	.	.
33-34 Špeciálne charakteristiky formátu	.	.	V	.	.	.	.
Hudba
18-19 Forma kompozície	.	.	.	V	.	.	.
20 Formát hudby	.	.	.	V	.	.	.
21 Hudobné party	.	.	.	V	.	.	.
22 Cieľoví používatelia				V
23 Forma dokumentu/objektu	.	.	.	V	.	.	.
24-29 Sprievodný materiál	.	.	.	V	.	.	.
30-31 Literárny text ku zvukovému záznamu	.	.	.	V	.	.	.
32 Nedefinovaná	.	.	.	V	.	.	.
33 Transpozícia a úprava	.	.	.	V	.	.	.
34 Nedefinovaná	.	.	.	V	.	.	.
Zdroje na pokračovanie
18 Frekvencia	.	.	.	.	V	.	.
19 Pravidelnosť	.	.	.	.	V	.	.
20 Nedefinovaná	.	.	.	.	V	.	.
21 Typ zdroja na pokračovanie	.	.	.	.	V	.	.
22 Forma originálneho dokumentu/objektu	.	.	.	.	V	.	.
23 Forma dokumentu/objektu	.	.	.	.	V	.	.
24 Povaha celého diela	.	.	.	.	V	.	.
25-27 Povaha obsahu	.	.	.	.	V	.	.
28 Vládna publikácia	.	.	.	.	V	.	.
29 Konferenčná publikácia	.	.	.	.	V	.	.
30-32 Nedefinovaná	.	.	.	.	V	.	.
33 Pôvodná abeceda alebo písmo názvu	.	.	.	.	V	.	.
34 Konvencia zápisu	.	.	.	.	V	.	.
Vizuálne materiály
18-20 Dĺžka trvania filmu a videozáznamu	.	.	.	.	.	V	.
21 Nedefinovaná	.	.	.	.	.	V	.
22 Cieľoví používatelia	.	.	.	.	.	V	.
23-27 Nedefinovaná	.	.	.	.	.	V	.
28 Vládna publikácia	.	.	.	.	.	V	.
29 Forma dokumentu/objektu	.	.	.	.	.	V	.
30-32 Nedefinovaná	.	.	.	.	.	V	.
33 Typ vizuálneho materiálu	.	.	.	.	.	V	.
34 Technika	.	.	.	.	.	V	.
Zmiešané materiály
18-22 Nedefinovaná	.	.	.	.	.	.	V
23 Forma dokumentu/objektu	.	.	.	.	.	.	V
24-34 Nedefinovaná	.	.	.	.	.	.	V

Príloha 9 Príklad zmluvy s partnerskou organizáciou KIS3G

Zmluva o spolupráci pri používaní a prevádzke knižnično-informačného systému Virtua a spolupráci na projekte KIS3G[26]

uzavretá medzi:

Slovenská národná knižnica v Martine

so sídlom: Námestie J.C.Hronského 1, 036 01 Martin,

zast.: generálny riaditeľ Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

(ďalej len „koordinátor projektu“)

Mesto Košice

so sídlom: Trieda SNP 48/A, 044 11 Košice

zast.: JUDr. Zdenko Trebuľa

(ďalej len „zriaďovateľ účastníka projektu“)

Knižnica pre mládež mesta Košice

so sídlom: Tajovského 9, 040 64 Košice

zast.: riaditeľ PhDr. Peter Halász

(ďalej len „účastník projektu“)

Predmet zmluvy

Zmluvné strany sa dohodli, že budú spolupracovať pri implementácií spoločného knižničného softvéru ako aj pri jeho ďalšom používaní, prevádzke, údržbe a rozširovaní, a to tak v rámci knižničného systému, ako aj v rámci systému múzeí, archívov a galérií Slovenskej republiky. Účelom tejto zmluvy je vytvárať podmienky na efektívnu informatizáciu knižníc, múzeí, archívov a galérií a na poskytovanie knižnično-informačných služieb používateľom prostredníctvom spoločného integrovaného knižnično-informačného systému VIRTUA.

II.

Záväzky koordinátora projektu

Koordinátor projektu sa zaväzuje, že poskytne účastníkovi projektu nasledujúce komponenty Integrovaného knižnično-informačného systém Virtua[27]:

Poskytnutý komponent systému Virtua	Počet
Konkurenčných zamestnaneckých klientov systému Virtua	4
Virtua Z39.50 OPAC	4
Virtua Precision Searching	4
Katalogizácia a riadenie autorít Virtua	4
Virtua InfoStation - WWW-správy, oznamy a štatistické nástroje	4
Virtua – systémový klient (profiler)	-
Virtua – jazykový editor (nástroj na preklad hlášok, obrazoviek, tlačidiel, okien a pod.)	-
Virtua – výpožičky	4
Virtua – spracovanie seriálov	4
Virtua – akvizícia a účtovanie	4
Virtua modul inventarizácie zbierok	4
Virtua výkazy Ad Hoc (správy, tlače)	4
Štandardná plná podpora skriptu v latinke	4
Licencia databázy Virtua Union/Consortium katalóg	4
Licencia Virtua katalogizácia vo FRBR	4
MAPCAT – softvér pre tlač bibliografie	-
Webovský katalagizačný nástroj MetaCat	-
Navigátor obrázkov VTLS Hi-Res	-
Softvér Chameleon iPortal	4
Podrobné vyhľadávanie Chameleon iPortal (knižnicou definované indexy)	4
Knižný lokátor/navigátor Chameleon iPortal	4
Elektronický referenčný panel Chameleon iPortal	4
Manažment synoným Chameleon iPortal (Tezaurus )	4
Oracle RDBMS štandardné vydanie pre Virtua (na 4 procesory)	-

Ďalej sa koordinátor zaväzuje, že bude:

bezodkladne informovať účastníka projektu o vykonaných zmenách a opatreniach,
metodicky usmerňovať a školiť účastníka projektu na dohodnuté komponenty,
zabezpečovať organizáciu, riadenie, prevádzku a ochranu spoločného systému,
definovať, štrukturovať, parametrizovať a udržiavať bázy dát,

Ďalej sa koordinátor zaväzuje, že na požiadanie štatutárneho zástupcu účastníka projektu poskytne účastníkovi projektu na nahliadnutie zmluvu medzi Slovenskou národnou knižnicou a spoločnosťou VTLS.

Koordinátor projektu poskytuje účastníkovi projektu v elektronickej forme kompletnú dokumentáciu systému Virtua, ktorú účastník primerane použije pre jednotlivé skupiny používateľov. Systémový knihovník je oprávnený používať dokumentáciu v celom rozsahu.

III.

Záväzky účastníka projektu

Účastník projektu sa zaväzuje pri implementácií a prevádzke systému postupovať v súlade s Projektom informatizácie knižníc Slovenskej republiky, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a je verejne prístupný na internete http://www.snk.sk/kniznice/KIS3G/Informatizacia_kniznic_projekt.doc ako aj v súlade s pokynmi koordinátora projektu.

Účastník projektu sa najmä zaväzuje:

zúčastňovať sa na činnosti vybraných pracovných skupín vytvorených na vyriešenie konkrétnej úlohy alebo projektu,
poveriť v rámci svojej organizácie zamestnanca zodpovedného za riadenie projektu na úrovni vlastnej organizácie,
plne rešpektovať pokyny Manažmentu projektu VIRTUA – Oddelenia informačných technológií Slovenskej národnej knižnice,
dodržiavať technické, prevádzkové, organizačné a používateľské pravidlá prevádzky spoločného softvéru,
zabezpečiť, aby ku klientovi systému VIRTUA, ako aj ku softvérovej dokumentácií výrobcu softvéru mali prístup len zamestnanci, ktorí sú na to na základe osvedčenia o úspešnom absolvovaní školenia k systému VIRTUA oprávnení,
prijať opatrenia na zamedzenie vzniku možnosti neoprávneného prístupu k softvéru a súvisiacim informačným zdrojom, najmä zavedenie systému prístupových mien a hesiel,
neodhaliť a nezverejniť žiadnej neoprávnenej osobe licencovaný softvér alebo akékoľvek podrobnosti, obsah, programy alebo iné chránené informácie súvisiace s licencovaným softvérom. Osoby oprávnené na prístup k takýmto informáciám sú povinné podpísať zmluvu o mlčanlivosti
zabezpečiť nasledovné základné povinné technické a komunikačné prostriedky potrebné na prevádzku systému Virtua:

Osobný počítač PC s operačným systémom Windows® 2000 alebo Windows XP

150 MB voľného miesta na disku pred inštaláciou; 100 MB po inštalácii (vrátane priestoru na inštaláciu softvéru Virtua na kontrolu záznamov).

Minimálne 64 MB RAM.

TCP/IP internetové pripojenie na server Virtua. 64 – 512 Kbps (minimum)

64 Kbps (2 – 4 pracovné stanice)
128 Kbps (4 – 8 pracovných staníc)	áno
256 Kbps (8 – 16 pracovných staníc)
512 Kbps (16 – 32 pracovných staníc)

Ďalšie odporúčané prostriedky účastníka projektu

Výpožičky

Ak knižnica chce využívať modul výpožičiek, potrebuje:

štítky s čiarovými kódmi pre každý exemplár knižničnej jednotky

čítačku čiarových kódov

alebo

čipové karty

skenery na snímanie čipových kariet podľa usmernenia koordinátora projektu.

Inventarizácia a revízia fondov

Ak knižnica chce využívať funkcionalitu rádiofrekvenčnej identifikácie dokumentov (RFID využívajúci pásmo 13.56MHz), budovať protikrádežový systém a programovateľné čipy s bránami, skenermi na inventaritzáciu fondov potrebuje kompletný systém RFID kompatibilný so systémom Virtua.

Systém RFID v knižnici je vhodný hlavne pre knižnice s voľne prístupným fondom. Skladá sa z troch komponentov:

TAG RFID pozostávajúci z čipu a antény, snímača spojeného so systémom Virtua a umožňujúceho snímať a zapisovať informácie na čip; anténa spojená so snímačom a vysielačom používa rádiofrekvenčný princíp. Podľa potreby a možností je možné systém využívať pri samoobslužných výpožičkách a automatickom samoobslužnom vracaní kníh do knižnice.

Technická špecifikácia čipov pre RFID

Kotúč 1000 štítkov (ca 60 metrová dĺžka)

Samolepky

Atramentová tlačiareň

Rozmery štítkov samolepiek 45 x 50 mm (1.7 x 1.96 inches)

Hrúbka 100 mikrónov

Čip Read and write C220

Anti collision Simultaneous multi-read - Anti-theft function

Vzdialenosť snímania 1 meter (40 inches)

IV.

Zodpovednosť za škodu

Účastník projektu podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že si je vedomý svojej zodpovednosti za akúkoľvek škodu vzniknutú porušením svojich povinností podľa článku II. tejto zmluvy alebo akýmkoľvek iným neodborným konaním v súvislosti s prevádzkou uvedeného systému a zároveň sa zaväzuje, že v prípade vzniku takejto škody, túto v celosti nahradí, a to uvedením do pôvodného stavu, pokiaľ je to možné a účelné, alebo peňažnou náhradou.

Náklady[28]

Účastník projektu súhlasí, že náklady svojich zamestnancov spojené s účasťou na školeniach a iných stretnutiach konaných v súvislosti s prevádzkou spoločného knižničného softvéru (cestovné a stravovacie náklady, ubytovanie) hradí z vlastných zdrojov.

Náklady na hardvér, lokálnu sieť, spotrebný materiál a pripojenie na internet hradí účastník projektov z vlastných zdrojov.

Zriaďovateľ účastníka projektu sa zaväzuje účastníkovi projektu poskytnúť potrebné finančné prostriedky na realizáciu projektu tak, aby účastník projektu mohol všetky horeuvedené náklady uhradiť v súlade s časovým harmonogramom Projektu informatizácie knižníc.

VI.

Informačné zabezpečenie

Zmluvné strany sa zaväzujú k plnej, včasnej a obojstrannej výmene informácií potrebných na úspešnú realizáciu projektu. Aktívne sa zúčastnia na všetkých stretnutiach organizovaných v rámci spoločného projektu a v prípade vzniku problémov budú tieto spoločne konzultovať.

VII.

Platnosť zmluvy

Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

Právo na výpoveď zmluvy majú všetky zmluvné strany. Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede ostatným zmluvným stranám.

Účastník projektu a zriaďovateľ účastníka projektu má právo vypovedať zmluvu bez udania dôvodu.

Koordinátor projektu má právo vypovedať zmluvu v prípade, že účastník projektu nedodrží niektoré z povinností uvedené v článku II. tejto zmluvy. Koordinátor projektu je povinný najneskôr do jedného mesiaca od zistenia porušenia povinností písomne upozorniť účastníka na možnosť vypovedania zmluvy a stanoviť mu primeranú lehotu na odstránenie zistených nedostatkov. Ak nedôjde zo strany účastníka projektu k náprave v dohodnutom termíne, koordinátor projektu zmluvu písomne vypovie.

VIII.

Záverečné ustanovenia

Táto zmluva je vypracovaná v troch vyhotoveniach. Každá zmluvná strana dostane jedno vyhotovenie. Zmluva nadobúda účinnosť dňom, keď bude podpísaná všetkými zmluvnými stranami.

Túto zmluvu možno dopĺňať alebo meniť len so súhlasom všetkých zmluvných strán, vyjadrenom v písomnom doplnku, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Zástupcovia zmluvných strán potvrdzujú svojím podpisom, že zmluvu uzavreli slobodne, vážne a dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku alebo v omyle. Podrobne zmluvu preštudovali, jej obsahu rozumejú a na znak svojho súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpisujú.

V Košiciach dňa ......................

Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

generálny riaditeľ SNK

V..................................dňa ......................

JUDr. Zdenko Trebuľa

Primátor mesta Košice

V Košiciach dňa ......................

PhDr. Peter Halász

riaditeľ Knižnice pre mládež mesta Košice

Príloha 10 Server pre projekt KIS3G

[1] Declaration of Principles : Building the Information Society: a global challenge in the new Millennium. – Geneva : ITU, 2003. - Document WSIS-03/GENEVA/DOC/4-E. – Dostupné: http://www.itu.int/dms_pub/itu-s/md/03/wsis/doc/S03-WSIS-DOC-0004!!MSW-E.doc

[2] Návrh stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu. – Bratislava : Úrad vlády SR, 2003. – Materiál UV-10939/2003, predložený MDPT SR (R.č.: 1141/M-2003). Prerokované vo vláde SR 21.01.2004. Schválené uznesenie č. 43/2004.

[4] V rokoch 2003, 2004 je Univerzitná knižnica v stavebnej rekonštrukcii, informácie nezodpovedajú normálnym prevádzkovým podmienkam

[6] Uprednostňujeme používanie štandardného termínu seriál pred termínom „periodikum” nakoľko periodicita je iba jedným z mnohých atribútov seriálov.

[7] Povinný kód, ak nie je v báze KIS3G seriál, z ktorého je záznam o článku.

[8] Na vytvorenie bibliografického záznamu sa použijú všetky potrebné tagy a údaje podľa bibliografického formátu MARC 21.

[9] Pre súborný katalóg seriálov je nevyhnutné vytvoriť minimálny záznam pre seriál, ktorý je definovaný v bibliografickom formáte MARC 21 pre holdingy.

[10] Zvýraznené časti sa vzťahujú na seriály aj monografie; menej výrazné položky sa týkajú len seriálov.

[11] Údaje o exemplári (jednotke/exemplári/zväzku) sa vo Virtue ukladajú v tagu 949, ktorého použitie je popísané podrobne v dokumentácii systému Virtua.

[12] Na vytvorenie holdingového záznamu k bibliografickému záznamu sa použijú tagy a údaje z formátu MARC 21 pre holdingy. Minimálny záznam pre holdingy seriálu musí obsahovať tagy 004, 008, 852 podpole b; odporúča sa použiť tagy 853, 863 a 866.

[13] Údaje o exemplári (jednotke) sa vo Virtue ukladajú v tagu 949, ktorého použitie je popísané podrobne v dokumentácii systému Virtua.

[14] Analogicky sa postupuje pri súbornom katalógu monografií. Rozdiel je v prítomnosti a podrobnosti holdingových polí MARC 21.

[15] Slovenská národná knižnica poskytuje služby štátnym rozpočtovým organizáciám bezplatne.

[16] Poplatky za spoločný softvér uhradí SNK zo svojho rozpočtu navýšeného na tento účel v; v roku 2006 a n. sa členské knižnice budú podieľať na spolufinancovaní poplatkov za spoločný softvér formou platby za reálne poskytnuté služby na základe zmlúv. Výšku poplatkov stanoví vopred na nadchádzajúci rok počínajúc rokom 2006 riadiace grémium KIS3G. SNK a účastníci projektu KIS3G sa budú usilovať o získanie rozpočtových a mimorozpočtových prostriedkov na centrálnu úhradu poplatkov za softvér, databázu Oracle a prevádzku. Kľúč na výpočet platieb pre jednotlivé knižnice určí riadiace grémiu KIS3G zložené z predstaviteľov členských knižníc KIS3G. Vychádzajúc z počtu knižníc a terajších poplatkov ako aj z podstatne lepšej funkcionality, ktorú poskytuje softvér Virtua by mali byť náklady nižšie, ako by boli náklady pri samostatnom lokálnom riešení (vlastný softvér, vlastný server, vlastná obsluha, individuálne poplatky za licencie, poplatky za návštevy servisných pracovníkov a pod.)

[17] Kódy organizácií a organizačných útvarov sa používajú podľa inštrukcií formátov MARC 21

[18] Alternatívne je možné používať aj staré označenia organizácií. Žiaľ, na Slovensku existuje niekoľko kódovníkov organizácií, ktoré majú rôznu štruktúru, nie sú úplné a neobsahujú kódy pre organizačné útvary organizácií, ktoré sú v tomto systéme na úrovni hlavných lokácií. Nepoužívajú sa napr. na označenie organizácie, alebo útvaru organizácie, ktorý vytvoril autoritu a nepoužívajú sa ani v holdingových záznamoch. Pôvodný „siglovník“ bol kvôli obmedzeniam v systéme Aleph upravovaný (zo 6 na 5 znakov), nie je hierarchický ani kompletný a je viazaný len na jednu agendu. Nazdávame sa, že nie je účelné ani praktické, aby každá „agenda“ alebo „súborný katalóg“ mali svoj vlastný systém označovania organizácií. Preto navrhujeme jeden spoločný kódovník organizácií použiteľný vo všetkých „agendách“. Existujúci „siglovník“ nebol vyvinutý so zreteľom na použitie v integrovaných knižničných systémoch. Doterajšie staré „sigly“ je možné zapísať v záznamoch v poliach holdingových údajov 8XX resp. v tagu 040 tak, aby sa nenarušila kontinuita súborných katalógov. Tento kódovník budú používať organizácie ako hlavný kódovník. Príslušné údaje sa zapisujú v záznamoch na viacerých miestach. Použitie kódovníka sa viaže na formát MARC 21. Rovnako je potrebné prehodnotiť redundantné informácie kódované v čiarovom kóde (krajina, rok, organizácia), pretože tieto informácie sú na iných miestach v záznamoch.

[19] Lokácie slúžia ako jeden z hlavných nástrojov organizácie dát a prístupu k informáciám v systéme Virtua. Lokácie a ich správne používanie je mimoriadne dôležité pre správne fungovanie systému, najmä v systému výpožičiek. Lokácie sa používajú sa vo všetkých typoch záznamov MARC 21 v rôznych tagoch a podpoliach.

[20] Číselný kód lokácie pre systém vyjadruje Virtua lokáciu a sublokáciu. Definuje sa v systéme pred ukladaním záznamov do bázy (administrátor alebo systémový knihovník).

Kódy lokácií majú 9 číselných znakov. Vo Virtue môže byť 99999 hlavných lokácií. Každá hlavná lokácia môže mať 9999 sublokácií. Prvých 5 znakov je rezervovaných pre hlavné lokácie a posledné 4 znaky pre sublokácie v rámci niektorej hlavnej lokácie. Napr. číselný kód hlavnej lokácie SNK je „jedna“, čiže 000010000, číselný kód hlavnej lokácie UKB je „tridsať“, čiže 000300000, číselný kód hlavnej lokácie SVKBB je „sto“, čiže 001000000. Hlavné lokácie sa používajú pre samostatné knižnice, budovy, pobočky alebo organizačné útvary s vlastnou výpožičnou alebo finančnou politikou, prípadne jednotky, za ktoré je potrebné robiť špeciálne štatistiky. Bližšie pozri dokumentáciu Virtua. Sublokácie sa používajú napr. pre organizačné útvary, napr. Katedry, na kotrých je konkrétne fyzický exemplár uložený.

Lokácia alebo sublokácia, v ktorej do ktorej patrí exemplár sa zapisuje v zázname exemplára tak, že sa vyberá v rolovacej ponuke. Yberá sa jednak hlavná lokácia a lebo dočasná lokácia.

Číselný kód lokácie sa používa buď v tagu 852 v bibliografickom zázname MARC 21 alebo v 852 v holdingovom zázname MARC 21:

852 Lokácia (Umiestnenie) (R) v podpoli $b(R)

852 ␢␢$b000010000

alebo

852 ␢␢$b10000

alebo

852 ␢␢$b000010000$b004000000 (pole 852 v bibliografickom zázname obsahuje informáciu, že dokument je v lokácii SNK „1“ a súčasne vo virtuálnej lokácii „400“ KIS3G - Súborný katalóg monografií.

Holdingový záznam musí povinne obsahovať pole 852, podpole $b.

[21] Názov je textové vyjadrenie jedinečného názvu lokácie alebo sublokácie. Číselný kód lokácie sa v OPACu alebo WWW Opacu ako slovný názov lokáci. Číselný kód lokácie sa transformuje do slovného vyjadrenia, ktoré sa definuje v parametroch.

[22] Skratka lokácie sa používa vo všetkých záznamoch MARC 21 v rôznych poliach a podpoliach v súlade s inštrukciami vo formátoch MARC 21

Celá skratka lokácie sa povinne používa v poliach a podpoliach:

1. 040 ǂa ǂc

2. v podpoli ǂ2 vo všetkých tagoch, v ktorých je toto podpole definované (kto je zdrojom údajov v príslušnom tagu)

3. v poliach a podpoliach podľa metodiky platnej pre evidenciu publikačnej činnosti.

[23] Poznámka: V tomto dokumente sa termíny virtuálna knižnica, elektronická knižnica, digitálna knižnica považujú za synonymá

Žibritová, Gabriela. (1998). Slovacikum; slovákum. In: Informačná výchova. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. Výklad hesla. ISBN XXXXXXXXXXX

[24] Navrhnutá skratka „ETDSK“ je zložená z dvoch časti: „ETD“ znamená „Electronic Theses and Dissertations“. Je to medzinárodne všeobecne rozšírený názov pre programy a úlohy týkajúce sa elektronických záverečných a dizeratčných prác. Skratka „SK“ označuje, že projekt sa týka Slovenska.

Networked Digital Library of Theses and Dissertations : Improving graduate education by developing accessible digital libraries of theses and dissertations. 2003. [Online]. [Blacksburg] : Virginia Tech, c2003. [Last modified: 30 January 2003]. [Citované: 2004-02-01]. Dostupné na: <http://www.ndltd.org/about.html>

The Guide to Electronic Theses and Dissertations. 2001. [Online]. [Paris] : UNESCO, c2001. Aktualizácia: 2002-07-06. [Citované: 2004-02-01]. Dostupné na: <http://etdguide.org/default.htm>

Zákon č. 131/2002 z 21. februára 2002 o vysokých školách

The Guide to Electronic Theses and Dissertations. 2001. [Online]. [Paris] : UNESCO, c2001. Aktualizácia: 2002-07-06. [Citované: 2004-02-01]. Dostupné na: <http://etdguide.org/default.htm>

Generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine podpísal dňa 5. decembra 2003 kontrakt s americkou spoločnosťou VTLS Inc. o dodávke integrovaného knižničného systému (ILS) Virtua. In: [Bratislava] : Infolib, 2004. [Aktualizované: 2004-02-19]. [Citované: 2004-02-19]. Dostupné: <http://komsrvdr.infolib.sk/index/podstranka.php?id=262>

[25] Druhú verzia zásad spracoval 21. 11. 2004 Dušan Katuščák s použitím pripomienok a návrhov posudzovateľov: Jarmila Majerová, Erika Poloncová, Anna Peťová, Lýdia Sedláčková, Jana Ilavská, Gabriela Panáková.

[26] KIS3G (Knižnično-informačný systém tretej generácie)

[27] Komponenty napísané kurzívou sú súčasťou základného integrovaného modulu Virtua

[28] Slovenská národná knižnica poskytuje služby štátnym rozpočtovým organizáciám bezplatne.

Poplatky za spoločný softvér uhradí SNK zo svojho rozpočtu navýšeného na tento účel v roku 2006 a členské knižnice sa budú podieľať na spolufinancovaní poplatkov za spoločný softvér formou platby za reálne poskytnuté služby na základe zmlúv. Kľúč na výpočet platieb pre jednotlivé knižnice a konkrétnu výšku poplatkov stanoví vopred na nadchádzajúci rok počínajúc rokom 2006 riadiace grémium KIS3G zložené zo štatutárnych zástupcov účastníkov projektu. SNK a účastníci projektu KIS3G sa budú usilovať o získanie rozpočtových a mimorozpočtových prostriedkov na centrálnu úhradu poplatkov za softvér, databázu Oracle a prevádzku. Vychádzajúc z počtu knižníc a terajších poplatkov ako aj z podstatne lepšej funkcionality, ktorú poskytuje softvér Virtua budú náklady nižšie, ako by boli náklady pri samostatnom lokálnom riešení (vlastný softvér, vlastný server, vlastná obsluha, individuálne poplatky za licencie, poplatky za návštevy servisných pracovníkov a pod.)

Špeciálne knižnice SR 2003	lekárske	technické	poľnohosp.	knižnice	vojenské	knižnice	knižnice	iné spolu	Spolu
Informačné technológie	knižnice	knižnice	knižnice	múzeí, galérií	knižnice	ZVJS	SAV		špeciálne
Počet knižníc	118,00	48,00	22,00	80,00	32,00	39,00	55,00	3,00	397,00
Počet pobočiek	241,00	0,00	0,00	3,00	0,00	0,00	0,00	28,00	272,00
Knižníc s internetom pre verejnosť	15,00	12,00	15,00	6,00	0,00	1,00	9,00	1,00	59,00
Počet serverov v knižnici	0,00	15,00	3,00	2,00	0,00	0,00	2,00	5,00	27,00
Počet PC	110,00	79,00	32,00	43,00	0,00	12,00	79,00	71,00	426,00
z toho prístupných pre verejnosť	48,00	18,00	8,00	6,00	0,00	1,00	10,00	5,00	96,00
Počet PC s pripojením na internet	84,00	58,00	28,00	19,00	0,00	1,00	68,00	28,00	286,00
z toho prístupných pre verejnosť	47,00	14,00	6,00	6,00	0,00	1,00	9,00	3,00	86,00
vlastná www stránka	9,00	34,00	4,00	0,00	0,00	0,00	0,00	3,00	50,00

Počet akademických knižníc	628
(Ústredné)	22
(Fakultné)	20
(Čiastkové)	586
Počet serverov v knižnici	45
Počet počítačových staníc v knižnici	911
(S pripojením na internet)	815
(Prístupných používateľom)	397
(Pristupných používateľom s internetom)	362

Názov knižnice	Mesto	Optika	MW regulovaná	MW voľná	Router	Prepínače	LAN kabeláž	WLAN	Sila/UPS	PC	Security box	Firewall	Náklady spolu
Kategória II. regulované pásmo (34 mbit/s)
Verejná knižnica Jána Bocatia	Košice	0	1435000		463000	106886	112737		89000	324267	80425	77000	2688315
Kategória III.B - voľné pásmo
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského	Rožňava	0		367000	81182	68330	53550		62000	187733		77000	896795
Spišská knižnica	Spišská Nová Ves	0		367000	81182	68330	53550		62000	51200		77000	760262
Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického	Michalovce	0		367000	81182	68330	53550	99960	62000	170667		77000	979689
Zemplínska knižnica	Trebišov	0		367000	81182	68330	53550	99960	62000	119467		77000	928489
Spolu			1435000	1468000	787728	380206	326937	199920	337000	853334	80425	385000	6253550

*Popis prác*	*rozsah*	cena v Sk (bez DPH)
Analýza sieťového prostredia SNK	1 deň
Inštalácia systému HP OpenView NNM na existujúce technické prostriedky	1 deň
Vykonanie riadeného „discovery“ procesu a vytvorenie modelu sieťovej topológie	1 deň
Definovanie časových periód pre monitorovanie dostupnosti IP zariadení (aktívnych sieťových prvkov, servrov, tlačiarní, UPS, diskových polí, SNMP agentov, atď.)	1 deň
Definovanie pravidiel pre identifikáciu a prezentovanie udalostí – alarmov, SNMP Traps	2 dni
Definovanie pravidiel na sledovanie „perfomance“ charakteristík na vybraných zariadeniach	1 deň
Vytvorenie automatických akcií a podporných programových utilít pre spracovanie alarmov	1 deň
Testovanie nasadeného monitorovacieho systému	1 deň
Vypracovanie dokumentácie implementácie k uvedenému monitorovaciemu systému (celkovému riešeniu), projektové vedenie	2 dni
Školenie pre administrátorov a pre používateľov	3 dni
Cena spolu v Sk s DPH ca:		200.000

Typ záznamu	Kategória	Povinné kódy v návestí	Povinný kód (P) lokácie holding 852 b	Povinné Exempláre	Špeciálna koža (skin)	Formulára pre minimálny bibliografický záznam
Knihy (KIS3GM)						Formulár pre knihy
	Súborný katalóg monografií	Návestie/07=m	P	P	áno
	Súborný katalóg starých tlačí (do 1830)	Návestie/07=m	P	P
Seriály (KIS3GS)					áno	Formulár pre seriály
	Súborný katalóg seriálov	Návestie/07=s	P	P
Články (KIS3GCP)					áno	Formulár pre článok
	Súborná báza článkov z monografií	Návestie/07=a Návestie/07=b	(P)[7]	-
	Súborná báza článkov zo seriálov (noviny, časopisy, zborníky)	Návestie/07=b	(P)	-
Počítačové súbory (KIS3GCF)					Áno	Formulár pre počítačové súbory
	Súborná báza počítačových súborov	Návestie/06=m	P	P
Mapy (KIS3GCM)					Áno	Formulár pre mapu
	Súborná báza kartografických materiálov	Návestie/06=e Návestie/06=f	P	P
Hudba (KIS3GMU)					Áno	Formulár pre hudobninu
	Súborná báza hudobných materiálov	Návestie/06=c Návestie/06=d Návestie/06=i Návestie/06=j	P	P
Vizuálny materiál (KIS3GV)					Áno
	Súborná báza vizuálnych materiálov	Návestie/06=g; Návestie/06=k; Návestie/06=o; Návestie/06=r	P	P
Zmiešané materiály (KIS3GX)					Áno	Formulár pre zmiešaný materiál
	Súborná báza zmiešaných materiálov	Návestie/06=p Návestie/06=r Návestie/06=t Návestie/06=j Návestie/06=m	P	P

Informačné technológie	SNK	UKB[4]	ŠVK	ŠVK	ŠVK	SpgK	SEK	SPK	CVTI SR	UK SAV	SLeK	SLDK	Spolu
Vedecké knižnice	Martin	Bratisl	B.Bystrica	Košice	Prešov	Bratisl	Bratisl	Nitra	Bratisl	Bratisl	Bratisl	Zvolen
Počet serverov v knižnici	5	9	3	6	4	1	2	5	17	4	2	2	60
Počet PC	279	152	103	88	52	23	90	60	175	56	60	51	1 189
z toho prístupných pre verejnosť	25	0	46	25	20	7	37	16	39	24	11	17	267
Počet PC s pripojením na internet	251	129	70	48	32	10	76	45	155	44	41	47	948
z toho prístupných pre verejnosť	21	0	35	5	11	3	37	12	19	15	7	12	177
vlastná www stránka	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	12

Informačné technológie 2003
Verejné knižnice podľa typov
	Počet	Počet	z toho	počet PC	z toho	vlastná			Počet	Počet	z toho	počet PC	z toho	vlastná
	serverov	PC	prístp.	pripoj.	pre	www			serverov	PC	prístp.	pripoj.	pre	www
			.	internet	verejnosť						.	internet	verejnosť
	1	2	3	4	5				1	2	3	4	5
Regionálne knižnice s krajskou pôsobnosťou								Obecné knižnice profesionálne
Pezinok	1	20	7	8	5	1	42	BA	3	7	0	1	0	0	11
Zvolen	2	26	9	25	9	1	72	BB	2	9	3	4	3	1	22
Trenčín	2	39	6	16	3	1	67	TN	0	3	1	0	0	0	4
Trnava	2	37	10	18	5	1	73	TT	0	4	0	0	0	0	4
Nitra	1	26	3	10	0	1	41	NR	1	13	4	4	4	0	26
Žilina	1	25	8	3	3	1	41	ZA	1	4	1	2	1	0	9
Košice	3	39	11	34	11	1	99	KE	7	21	16	18	16	0	78
Prešov	2	27	4	7	5	1	46	PO	6	9	0	0	0	1	16
Spolu	14	239	58	121	41	8	481	Spolu	20	70	25	29	24	2	170
Regionálne knižnice								Obecné knižnice neprofesionálne
BA	1	19	3	1	0	0	24	BA	1	8	5	3	3	0	20
BB	12	79	22	30	11	3	157	BB	0	10	6	4	3	0	23
TN	7	44	9	5	2	0	67	TN	0	4	2	1	1	0	8
TT	3	42	6	9	7	1	68	TT	4	7	3	3	3	0	20
NR	6	61	6	4	2	2	81	NR	3	17	11	8	7	0	46
ZA	6	76	15	17	11	2	127	ZA	2	10	2	3	3	0	20
KE	6	72	17	34	15	4	148	KE	7	20	15	14	13	1	70
PO	9	109	21	39	15	5	198	PO	6	10	3	5	3	1	28
Spolu	50	502	99	139	63	17	870	Spolu	23	86	47	41	36	2	235
Mestské knižnice								Kraje SR
BA	9	65	18	18	7	1	118	BA	15	119	33	31	15	2	215
BB	1	24	4	5	3	0	37	BB	17	148	44	68	29	5	311
TN	6	27	2	4	1	1	41	TN	15	117	20	26	7	2	187
TT	9	40	17	18	13	1	98	TT	18	130	36	48	28	3	263
NR	3	29	11	9	8	2	62	NR	14	146	35	35	21	5	256
ZA	7	35	11	14	11	0	78	ZA	17	150	37	39	29	3	275
KE	1	3	0	0	0	0	4	KE	24	155	59	100	55	6	399
PO	6	23	4	8	4	3	48	PO	29	178	32	59	27	11	336
Spolu	42	246	67	76	47	8	486	Spolu	149	1143	296	406	211	37	2242

004000000	Súborný katalóg monografií	KIS3GM	KIS3G	M
004010000	Súborný katalóg Slovenska – staré tlač (do r 1830)	KIS3GST	KIS3G	ST
004020000	Súborný katalóg seriálov	KIS3GS	KIS3G	S
004030000	Súborná báza článkov	KIS3GCP	KIS3G	CP
004040000	Súborná báza počítačových súborov	KIS3GCF	KIS3G	CF
004050000	Súborná báza kartografických materiálov	KIS3GCM	KIS3G	CM
004060000	Súborná báza hudobných materiálov	KIS3GMU	KIS3G	MU
004070000	Súborná báza vizuálnych materiálov	KIS3GG	KIS3G	G
004080000	Súborná báza zmiešaných materiálov	KIS3GX	KIS3G	X
004100000	Súborná báza autorít – osobné mená	SNKMA	SNK	MA
004110000	Súborná báza autorít – korporácie	SNKKO	SNK	KO
004120000	Súborná báza autorít – vecné autority	SNKPH	SNK	PH

cb) Telekomunikačná infraštruktúra

d) Špecifikácia technických prostriedkov - návrh prostredia pre knižničný systém SR

Kódy lokácií KIS3G v systéme Virtua (D. Katuščák, 8. apríla 2005)[19]

Stanovy záujmového združenia Konzorcium KIS3G

Poslanie a predmet činnosti združenia Konzorcium KIS3G

Sídlo združenia Konzorcium KIS3G

Členovia združenia Konzorcium KIS3G

Orgány združenia Konzorcium KIS3G a ich pôsobnosť

Valné zhromaždenie Konzorcia KIS3G

Úlohy a pôsobnosti valného zhromaždenia Konzorcia KIS3G

Úlohy a pôsobnosti Rady združenia Konzorcium KIS3G

Význačné povinnosti jednotlivých členov Rady združenia Konzorcium KIS3G

Revízna komisia združenia Konzorcium KIS3G

Rozhodcovská komisia združenia Konzorcium KIS3G

Princípy fungovania združenia Konzorcium KIS3G

Spôsob zrušenia Združenia Konzorcium KIS3G

Prihláška do Združenia „Konzorcium KIS3G“

Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR

Doteraz schválené projekty a koncepcie informačných systémov v gescii Ministerstva kultúry

Názov

Gestor

Schválené

Digitalizované materiály

Originálne digitálne materiály

Všeobecná dostupnosť

Národná digitálna knižnica vysokoškolských záverečných a dizertačných prác (ETDSK[24]). (Slovenský projekt ETDSK)

ÚPLNÝ ZÁZNAM – KNIHA