Z vecného hľadiska je obsah OP IS rozdelený na 3 kľúčové, na seba nadväzujúce časti: analýza súčasnej situácie v oblasti informatizácie spoločnosti (kapitola 1-3), stratégia operačného programu (kapitola 4-8) a systém implementácie (kapitola 9).

Analýza súčasnej situácie mapuje úroveň informatizácie v nadväznosti na východiská definované v NSRR a v oblastiach, ktoré vytvárajú základný predpoklad pre úspešnú celkovú konvergenciu SR k EÚ-15. Dôraz sa kladie na tie problémy, ktoré sa môžu riešiť s príspevkami zo štrukturálnych fondov. Analytické závery sú prezentované aj formou SWOT analýzy a vyúsťujú do určenia kľúčových disparít a hlavných faktorov rozvoja informačnej spoločnosti v nasledujúcom programovom období 2007-2013.

Strategická časť dokumentu definuje hlavné východiská, na ktoré ciele, priority a intervencie OP IS nadväzujú. Ciele OP IS vychádzajú z vízie dlhodobého hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska, ktorá je v NSRR formulovaná ako „Celková konvergencia ekonomiky SR priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateľného rozvoja“. Stratégia OP IS vychádza zo súčasného stavu informatizácie v SR, schválených strategických dokumentov EÚ[1] a SR v oblasti informatizácie a svojimi intervenciami bude v období 2007-2013 napĺňať víziu SR prostredníctvom udržateľnej konvergencie SR k EÚ-15 v časti informačná spoločnosť.

Stratégia OP IS je postavená na 3 prioritných osiach a 6 opatreniach:

	prioritná os	opatrenie
1.	Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb,
1.1	Elektronizácia verejnej správy na centrálnej úrovni
1.2	Elektronizácia verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni
2.	Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry,
2.1	Zlepšenie systémov získavania, spracovania a ochrany obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií
2.2	Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, archivovanie a sprístupňovanie digitálnych dát
3.	Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu.
3.1	Rozvoj infraštruktúry širokopásmového prístupu
3.2	Stimulovanie dopytu po širokopásmovom prístupe

Stratégia OP IS je postavená na integračnom koncepte, ktorý vychádza z komplexnej analýzy. Pri implementácii stratégie predovšetkým v prioritnej osi 1 a 2 je preto zdôraznená úloha národných projektov, ktoré budú predstavovať komplexné, celoplošné riešenia. Očakávame, že národné projekty budú predstavovať najúčinnejšie a najefektívnejšie skupiny intervencií OP IS z pohľadu plnenia stanovených cieľov stratégie. V rámci prioritnej osi 1 je zatiaľ navrhnutý projekt integrovaných obslužných miest, ktorého súčasťou je aj vytvorenie datacentra miest a obcí. V rámci prioritnej osi 2 je navrhnutý projekt Slovenskej digitálnej knižnice. Realizácia všetkých projektov OP IS, a hlavne národných projektov bude prebiehať plne v súlade s princípmi eGovernmentu, akceptovanými členskými krajinami EÚ ako aj z rozhodnutia [2] IDABC [3]. V rámci týchto princípov bude dôraz kladený predovšetkým na používanie otvorených štandardov a dodržiavaní technologickej a softvérovej neutrality. Každé podporené riešenie bude vychádzať z komplexnej analýzy jeho trvalej udržateľnosti.

V zmysle dohody o finančnej perspektíve EÚ na roky 2007– 2013 na summite Európskej rady v decembri 2005 by Slovenská republika mala dostať v budúcom sedemročnom programovom období na projekty OP IS 0,993 mld. €. Celkovo by mala Slovenská republika dostať na programové obdobie 2007-2013 zo štrukturálnych fondov 6,812 mld. € a z Kohézneho fondu 3,424 mld. €, spolu 10,236 mld. €. Na základe stanovenej povinnej miery spolufinancovania SR budú tieto finančné prostriedky doplnené o národné verejné zdroje (zo štátneho rozpočtu a samospráv) a súkromné zdroje.[4] Finančné alokácie sú uvedené v stálych cenách roku 2004.

Riadiacim orgánom pre OP IS je Úrad vlády SR, ktorému predsedá podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, Funkciu sprostredkovateľského orgánu plní Ministerstvo financií SR, ktoré bude zabezpečovať všetky operatívne a rozhodovacie činnosti, súvisiace s riadením intervencií do oblasti informatizácie spoločnosti. Do implementácie projektov informatizácie, realizovaných mimo OP IS, teda v rámci horizontálnej priority, budú zapojené príslušné riadiace a sprostredkovateľské orgány, ako MK SR, MH SR, MŠ SR, MZ SR, MPSVR, MŹP SR, MDPT SR, MP SR, MVRR SR a VÚC. Všetky projekty informatizácie budú realizované koordinovane a riadené centrálne prostredníctvom sprostredkovateľského a riadiaceho orgánu OP IS tak, aby všetky podporované riešenia tvorili jeden celok.

2. PRÍPRAVA OPERAČNÉHO PROGRAMU

2.1 Proces prípravy operačného programu – uplatňovanie princípu partnerstva

Operačný program Informatizácia spoločnosti bol vypracovávaný v troch základných etapách. Na základe 1. verzie NSRR bola špecifická priorita Informatizácia spoločnosti súčasťou prioritných osí návrhu Operačného programu Znalostná ekonomika, ktorý navyše obsahoval témy výskum a vývoj (súčasný OP VaV), konkurencieschopnosť a rast (súčasný OP KaHR).

Na základe aktualizácie NSRR SR[5] sa stala téma informatizácie spoločnosti predmetom Operačného programu Doprava a Informatizácia spoločnosti. Jeho riadiacim orgánom malo byť MDPT SR. V priebehu medzirezortného pripomienkového konania bola aktualizácia NSRR SR upravená a na jej základe predložená 2. verzia NSRR[6], ktorá definovala definitívne tému Informatizácie spoločnosti ako samostatný operačný program.

Tento proces prebiehal od februára 2005 a bude ukončený v prvom štvrťroku 2007. V priebehu trvania celej prípravy OP bolo zrealizovaných viac ako 70 pracovných stretnutí, rokovaní, prezentácií a seminárov, na ktorých sa okrem organizácií zapojených do systému riadenia OP zapájali všetci kľúčoví socio-ekonomickí partneri OP IS.

Podrobný harmonogram prípravy OP je uvedený v prílohe č. 3.

V súlade s článkom 10 všeobecného nariadenia bol inštitút partnerstva nosnou platformou zapojenia socio-ekonomických partnerov do procesu programovania prioritnej osi informatizácia spoločnosti. MDPT SR uplatňuje princíp partnerstva pri všetkých kľúčových míľnikoch v procese programovania. Celospoločenský konsenzus v stratégie rozvoja informačnej spoločnosti, reprezentovaný aktívnym zapojením čo možno najširšieho partnerstva, považuje RO OP IS za kľúčový faktor úspechu stratégie. Preto do procesu programovania zapája formou pripomienkovania výstupných dokumentov, workshopov, seminárov, verejných prezentácií a tematických stretnutí zástupcov ÚOŠS, VÚC, ZMOS, ÚMOS, akademickú obec a ostatné odborné a záujmové združenia ako je ITAS, PPP, ATO SR, TÚ SR, SAEC, CTF fórum a pod. Do prípravy OP bolo v procese programovania zapojených viac ako 150 organizácií verejného a súkromného sektora[7].

2.2 Ex ante hodnotenie

Táto kapitola bude doplnená na základe výsledkov prebiehajúceho procesu ex-ante hodnotenia.

Po rozhodnutí o samostatnom operačnom programe boli zahájené práce na príprave ex-ante hodnotenia a SEA. V druhej polovici novembra 2006 bola uzavretá zmluva o vypracovaní hodnotenia medzi RO OPIS (ÚV SR) a spoločnosťou Octigon, s.r.o.. Na jej základe bude hodnotenie prebiehať v piatich etapách, ktoré budú ukončené pred predložením OP IS na schválenie EK.

2.3 Strategické environmentálne hodnotenie

Táto kapitola bude doplnená na základe výsledkov prebiehajúceho procesu strategického environmentálneho hodnotenia.

Po rozhodnutí o samostatnom operačnom programe boli zahájené práce na príprave SEA.

2.2 Ex ante hodnotenie

Táto kapitola bude doplnená na základe výsledkov prebiehajúceho procesu ex-ante hodnotenia.

3. SÚČASNÁ SITUÁCIA V OBLASTI INFORMATIZÁCIE SPOLOČNOSTI

3.1 Všeobecná charakteristika situácie v oblasti informatizácie spoločnosti

Za posledných pätnásť rokov prešla slovenská ekonomika obrovskými zmenami, ktoré zásadne zmenili jej charakter. Medzi tri najzásadnejšie patria transformácia z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku, plná integrácia do Európskej Únie (EÚ) a uskutočnenie hlbokých štrukturálnych reforiem. Vďaka týmto zmenám sa dnes slovenské hospodárstvo nachádza v novej vývojovej fáze s novými možnosťami, problémami a výzvami.

Slovensko je v súčasnosti jedným z lídrov spomedzi členov EÚ v napĺňaní najdôležitejšej časti Lisabonskej stratégie – štrukturálnych reforiem. Medzi hlavné uskutočnené štrukturálne reformy patria predovšetkým reformy v oblasti všeobecného ekonomického prostredia, ako reforma verejných financií, daňová reforma, dôchodková reforma a reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému, reforma trhu práce. Stav ekonomiky a nastavenie hospodárskej politiky dokumentuje dnes vysoký hospodársky rast, nárast zamestnanosti, či vysoký príliv zahraničných investícií. Kvalita dosiahnutého ekonomické rastu však na druhej strane dokumentuje, že v oblasti štrukturálnych reforiem zameraných na zvyšovanie významu a výkonnosti vedomostne orientovaných odvetví, Slovensko výrazne zaostáva za všetkými krajinami EÚ. Oblasť informatizácie spoločnosti patrí k oblastiam, kde je priepasť medzi SR a krajinami EÚ najvýraznejšia.

Slovensko má dnes plne funkčné trhové prostredie a kvalitné podnikateľské prostredie. Slovensko patrí spolu s Litvou a Estónskom[8] medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky EÚ. Výkonnosť ekonomiky Slovenska dosahuje svoju potenciálnu úroveň[9]. Veľká časť slovenskej konkurencieschopnosti je však založená najmä na výhode relatívne nízkych nákladov na prácu, ktorá je dôsledkom zdedenej štruktúry priemyslu a služieb, zameraných predovšetkým na sektory s nízkou pridanou hodnotou, vysokou surovinovou náročnosťou, nízkou mierou využívania poznatkov, inovatívnosti a inklúzie IKT od ekonomických a sociálnych procesov. Pre nasledujúce strednodobé obdobie to znamená, že udržanie vysokého ekonomického rastu a jeho premietnutie do vyššej kvality života, je podmienené rozvojom kvalitatívne iného potenciálu ekonomického rastu. Potenciálu postaveného na vedomostiach. Informatizácia spoločnosti je prostriedkom rozvoja tohto potenciálu. Potenciálu, postaveného na slobodných, vzdelaných a kreatívnych ľuďoch. Potenciálu koncentrovaného v inovatívnych[10] ekonomických činnostiach, ktoré využívajú udržateľné zdroje a vytvárajú konkurencieschopné tovary a služby na domácom a zahraničnom trhu. .

3.1.1 Analýza súčasného stavu

Slovensko je veľmi malou a veľmi otvorenou ekonomikou, závislou od exportu a zahraničných investícií. Jej konkurencieschopnosť v oboch oblastiach je dnes postavená predovšetkým na komparatívnych výhodách relatívne nízkych nákladov na prácu. V nasledujúcom období však konkurencieschopnosť bude stále viac podmienená úrovňou využívania znalostí a ich na inovatívne procesy[11].

V súčasnosti Slovensko patrí v oblasti inovatívnosti medzi najslabšie krajiny EÚ. Dôvodom je chýbajúci potenciál vedomostnej ekonomiky[12], ktorý by zvyšoval podiel inovačných aktivít v spoločnosti a premieňal by ich do zvyšovania podielu exportu slovenských high-tech výrobkov a služieb alebo počtu registrovaných patentov.

Blok textu: obr.1 Hodnotenie inovatívnosti z pohľadu informatizácie Informatizácia spoločnosť tvorí základný kameň vedomostnej spoločnosti a investície do IKT sú najvýraznejším zdrojom jej inovačnej výkonnosti[13]. V úrovni informatizácie spoločnosti patrí Slovensko k najzaostalejším krajinám Európy. Patrí do skupiny krajín strácajúcich pevnú pôdu pod nohami, resp. veľmi pomaly dobiehajúcich priemer EÚ.

Slovensko výrazne zaostáva v celom spektre detailnejších pohľadov na inovatívnosť vo väzbe na informatizáciu spoločnosti. V porovnaní s priemerom krajín EÚ-15 (16,5) pripadá na 100 obyvateľov v SR (2,9) približne 5 krát menej prípojok na širokopásmový internet. V porovnaní napr. s Fínskom[14] je to takmer 10 krát menej. Podiel slovenských občanov využívajúcich internet na komunikáciu[15] a vybavovanie svojich záležitostí[16] s verejnými inštitúciami (26,9%) je v porovnaní s EÚ-15 (20,8%) vyšší (najmä vo vekovej hranici 16-54 rokov). No v porovnaní s Fínskom je podiel internetovej populácie na celkovom počte obyvateľstva vo všetkých vekových skupinách menší ako polovičný. Z hľadiska intenzity využívania IKT patrí Slovensko ku krajinám v ktorých je úroveň zručností používateľov relatívne nízka. Kým v krajinách EÚ-15 ovláda 5 zo 6 základných IKT zručností[17] 24 % požívateľov, tak v SR je to iba 19%[18].

obr. 2 Úroveň konvergencie SR a Fínska k EÚ-15 v oblasti informačnej spoločnosti (EÚ-15=100%)

Penetrácia internetu v podnikoch[19] je na Slovensku (90,7%) porovnateľná v priemerom EÚ-15 (90,9%). Inklúzia IKT do podnikových procesov je však na Slovensku výrazne nižšia, keď iba 26% zamestnancov využíva PC s internetom ako bežný pracovný prostriedok. Príčiny zaostávania SR za EÚ-15 (37%), ktoré sú ešte výraznejšie v porovnaní s Fínskom (56%), nespočívajú až v takej miere vo fyzickej, alebo relatívne[20] vysokej cene IKT, ale skôr v nízkej technologickej úrovni a kvalite procesov v podnikoch a ich prepojenia s IKT. Stupeň rozvoja informačnej spoločnosti z pohľadu podnikateľského sektora je v SR charakteristický aj nízkym podielom tržieb z elektronického obchodu na celkových tržbách podnikov. V SR (0,02%) sa elektronický obchod podieľa na celkových tržbách podnikov s viac ako 10 zamestnancami v porovnaní s EÚ-15 (2,8%) menej ako polovične. V porovnaní s Fínskom (10%) je to menej ako jedna desatina. Napriek vysokej dynamike tohto ukazovateľa vo vyspelých krajinách EÚ, za posledné obdobie nedošlo v SR výraznejšiemu priblíženiu sa k nim.

Úroveň informatizácie vo verejnej správe je na Slovensku v porovnaní s vysoko informatizovanými krajinami EÚ, ale aj priemerom EÚ15 veľmi nízka. Dokumentuje to predovšetkým nízka úroveň ponuky elektronických služieb. V rozvoji e-služieb má SR za sebou iba počiatočnú fázu implementácie Cestovnej mapy zavádzania 20 elektronických služieb verejnej správy. V porovnaní s priemerom krajín EÚ-15 (56%) dosahuje SR (20%) približne tretinovú úroveň. Situácia v oblasti v oblasti elektronizácie ďalších služieb eGovernmentu, ako napr. eLearning, eCulture, eInclusion, eWork, eHealth, alebo eTourism je ešte horšia[21]. V SR ako jednej z posledných krajín EÚ neexistuje systém elektronickej proskripcie. Služby eLerningu využíva iba menej ako 4 % zamestnancov, čo je približne tri krát menej ako priemer krajín EÚ15[22]. A takto by sme mohli pokračovať vo všetkých oblastiach elektronických služieb.

Príčiny súčasnej veľmi nízkej úrovne informatizácie spoločnosti v SR sú tak na strane ponuky, ako aj dopytu po e-službách, súvisiacemu hlavne s nízkou penetráciou internetu v SR a zručnosťami používateľov IKT. Nedostatočná ponuka elektronických služieb, snáď s výnimkou bankového sektora, je daná predovšetkým nízkou kvalitou procesného fungovania verejnej správy a nedostupnosťou kvalitného digitálneho obsahu, za ktorý by boli ochotní používatelia platiť.

Podielu telekomunikačných nákladov na HDP je v SR približne na úrovni priemeru EÚ. Tento stav však nie je spôsobený vysokým objemom investícií a nákladov na IKT, ale predovšetkým vysokou cenou na ich obstaranie v porovnaní s kúpnou silou obyvateľstva.

3.1.2 Prioritné témy

Informatizácia spoločnosti je systematický proces zavádzania a využívania informačných a komunikačných technológií do všetkých procesov, v ktorých je vďaka nim možné lacnejšie a účinnejšie využívať všetky dostupné zdroje. Informatizácia spoločnosti stimuluje ekonomický rast a produktivitu práce, vytvára nové pracovné miesta a ekonomické aktivity, zvyšuje podiel pridanej hodnoty a koncentruje najvyšší inovačný potenciál[23]. Využívanie možností IKT odstraňuje geografické a ľudské bariéry, podporujú konkurencieschopnosť v globálnej ekonomike a v konečnom dôsledku je základným predpokladom a jedným z najvýznamnejším stimulom rozvoja spoločnosti postavenej na vedomostiach. V ekonomike SR chýba dostatočne silný impulz, ktorý by naštartoval výraznejší rozvoj informačnej spoločnosti na úroveň porovnateľnú s krajinami EÚ15. Súčasný stav naznačuje, že takýto impulz môže vyvolať iba štát budovaním eGovernmentu, dobre cielenými, koordinovanými a intervenciami do zvyšovania penetrácie širokopásmového pripojenia. Nezastupiteľná úloha štátu v tomto ohľade spočíva predovšetkým vo:

§ vytvorení a udržateľnom rozvoji integrovanej architektúry informatizácie verejnej správy, nevyhnutnej pre budovanie eGovernmentu.

§ vytváraní a sprístupňovaní užitočného digitálneho obsahu a

§ sprístupňovaní širokopásmového pripojenia.

eGovernment je možné budovať a rozvíjať iba v prostredí integrovanej architektúry informatizácie verejnej správy. V prostredí, v ktorom je optimalizované procesné fungovanie verejnej správy, dostupná, kvalitná, efektívna a navzájom spolupracujúca IK infraštruktúra, zosúladený a systematicky a koncepčne budovaný právny rámec informatizácie. Vytvorenie integrovanej architektúry informatizácie verejnej správy je založené na integračnom koncepte, ktorý je odvodený predovšetkým z komplexnej analýzy služieb verejnej správy. Vybudovanie a udržateľný rozvoj takejto architektúry si vyžaduje vytvorenie a implementáciu viacerých informačných a organizačných modelov, splývajúcich s splývať s procesmi formovania právneho rámca verejnej správy. Modely sú východiskom pre vytváranie, analýzu a vyhodnocovanie procesných a informačných reťazcov s cieľom dosiahnutia integrovaného, funkčného a kooperujúceho celku verejných služieb poskytovaných pre občanov a podnikateľov.

Nakoľko pamäťové a fondové inštitúcie predstavujú najvýznamnejší zdroj kvalitného digitálneho obsahu, ktorý môže významne zdynamizovať rozvoj celého poznatkového priemyslu a rozvoj eGovernmentu, bude táto téma taktiež predmetom OP IS. Úroveň dostupnosti a marketingu kvalitného digitálneho obsahu je v pamäťových a fondových inštitúciách (knižnice, múzeá, galérie, archívy a špecializované inštitúcie) veľmi malá. Je preto potrebné dosiahnuť vysokú mieru prepojenia a sprístupňovania dát a informácií (vo fyzickej alebo digitálnej forme), dlhodobé a bezpečné uloženie dát na rôznych nosičoch a podporiť ich čo najširšiu aplikáciu v oblasti výskumu, vývoja, inovácie, miestneho a regionálneho rozvoja i strategického plánovania na národnej alebo regionálnej úrovni.

Veľmi nízka penetrácia širokopásmového pripojenia na Slovensku predstavuje výraznú bariéru pre sprístupňovanie elektronických služieb, rozvoj eGovernemtu a inklúziu IKT do spoločnosti. Dnešná situácia a dlhodobý trend v tejto oblasti núti štát do tejto oblasti intervenovať. Trh zlyháva predovšetkým v oblasti cenovej a fyzickej dostupnosti prístupových širokopásmových sietí vo vybraných územiach, alebo skupinách používateľov. Vybraným skupinám používateľov chýba motivácia, alebo digitálne zručnosti, potrené pre väčšiu inklúziu IKT pri styku s verejnými inštitúciami, pri práci či zábave.

Oblasť ľudských zdrojov a vzdelávania pre potreby informačnej spoločnosti tvorí integrálnu súčasť úloh štátu pri rozvoji informačnej spoločnosti do roku 2013. Je témou fondu ESF a predmetom operačného programu vzdelávanie, riadeného Ministerstvom školstva SR a operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, riadeného Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR[24]. Oblasť infraštruktúry IKT a rozvoja elektronických služieb je predmetom intervencií fondu ERDF, ktoré sú podporované na vertikálnej úrovni prostredníctvom OP IS a na horizontálnej úrovni je informatizácia spoločnosti prierezovou témou vo všetkých ostatných OP.

3.2 Analýza v oblasti elektronizácie verejnej správy a rozvoja elektronických služieb

Slovensko dnes vynakladá približne 70 % výdavkov verejného rozpočtu na zabezpečenie základných funkcií verejnej správy. Ostávajúca časť je tvorená výdavkami na rozvojové programy a financovanie dlhu. Náklady na verejnú správu neustále narastajú a sú čím ďalej, tým viac náročné na efektívnu komunikáciu a zdieľanie kvalitných informácií. Nedostatočné prepojenie jednotlivých služieb verejnej správy spôsobuje, že sú aj pre samotnú verejnú správu neprehľadné. V dôsledku toho nie je možné zlacniť služby poskytované verejnou správou, ani uspokojivo riadiť ich kvalitu.

Dôsledkom je, že priemerný slovenský občan trávi ročne 5 dní vybavovaním svojich záležitostí s verejnými inštitúciami. Za služby verejnej správy pritom zaplatí približne 1/3[25] svojich príjmov. Dnes, napríklad, kúpa a registrácia motorového vozidla z iného okresu bežne vyžaduje dva dni strávené na obvodnom dopravnom inšpektoráte, jeden pri odhlasovaní a druhý pri prihlasovaní. V prípade, že sa do 16:00 nedostane nový majiteľ na rad, tak je to ďalší deň navyše[26].

Blok textu: obr. 3 Vyhodnotenie úrovne vybraných poskytovaných základných verejných e-služieb, zdroj: Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy, 30.06.2005, MDPT SR Blok textu: obr. 4 Vyhodnotenie úrovne vybraných poskytovaných základných verejných e-služieb, zdroj: Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy, 30.06.2005, MDPT SR Koncept elektronizácie verejnej správy a rozvoj elektronických služieb predpokladá, že informačné a organizačné systémy verejnej správy budú štandardizované a vzájomne prepojené. To znamená, že verejná správa bude požadovať pri vybavení agendy od občana, alebo podnikateľa vyplnenie a odoslanie jediného elektronického formulára z integrovaného obslužného miesta, cez svoj počítač, mobil, kiosk alebo TV. Všetko ostatné sa udeje v back office bez priamej participácie používateľa, ktorý sa zatiaľ môže venovať práci, rodine, alebo ísť na ryby. Nikto sa na úradoch nepredbieha, nekorumpuje a nepodvádza, každý len vykonáva svoju prácu. Správne nastavená, služba dokáže šetriť peniaze, čas a ľudí. Pri službách poskytovaných modernou verejnou správou daňovníci vedia presne za čo platia a dostávajú, len to čo potrebujú, alebo si objednajú. Ak by chcel občan registrovať motorové vozidlo, stačilo by mu vyplniť jeden formulár na ktoromkoľvek integrovanom obslužnom mieste, alebo zaslať elektronicky. V prípade, že by majiteľ neobdržal evidenčné čísla a registráciu motorového vozidla v určenej lehote, má možnosť zistiť kde a na kom konkrétne celá vec viazne.

Z auditu ISVS[27] vyplýva, že úroveň poskytovaných elektronických služieb verejnej správy je charakteristická prevažujúcim podielom informatívnych[28] služieb (69% v ÚOŠS), ktorú zabezpečujú najmä internetové stránky jednotlivých organizácií verejnej správy. Každá inštitúcia verejnej správy ma vlastnú stránku, na ktorej sprístupňuje verejnosti základne informácie o poskytovaných službách, úradných hodinách, tlačivách a pod. Vyšší stupeň elektronizácie, charakterizovaný dostupnými komunikačnými a transakčnými[29] funkciami poskytovaných služieb, teda služieb s vyššou pridanou hodnotou v celej verejnej správe v prevažnej väčšine chýba. Iba 8 % poskytovaných e-služieb má komunikačnú (interaktívnu) a iba 23% transakčnú (kompletné vybavenie záležitostí) funkciu.

Podľa uvedených špecifikovaných úrovní poskytovania základných služieb eGovernmentu pre občanov a podnikateľov vyplýva, že na I. úrovni je 11 služieb, 2 služby sú poskytované na II. úrovni a v III. úrovni sú 2 služby. Transakčnú čiže IV. úroveň dosahuje 5 služieb. Teda z 20-tich základných služieb je 5 služieb plne digitalizovaných a poskytujú sa priamo na internete, 2 sú v štádiu rozpracovania a ostatných 14 nie je ešte dostatočne pripravených pre priame poskytovanie služieb na internete. Grafické zobrazenie súčasného hodnotenia základných služieb je zobrazené na Obr. 3 pre služby občanov a podnikateľov.

Podmienkou poskytovania väčšiny transakčných funkcií elektronických služieb poskytovaných verejnou správou je on-line dostupnosť dátových fondov použiteľných na právne úkony a implementácia zaručeného elektronického podpisu. Aj keď legislatíva pre využívanie elektronického podpisu bola prijatá v roku 2002, jeho masívne využívanie zatiaľ nenastalo. Pretrvávajúcou prekážkou jeho využívania nie je jeho cena , ako nepripravenosť verejnej správy ponúknuť užitočné služby, kde by bol využiteľný.

Blok textu: obr. 4 prvky infraštruktúry IKT, zdroj: informačný audit vybraných ÚOŠS, v.00.01 IKT infraštruktúru tvoria technológie (HW) a aplikácie (SW), prostredníctvom ktorých používatelia získavajú, skladujú, spracovávajú a distribuujú informácie (obsah). Vytvárajú podporené prostredie na vykonanie procesov, potrebných na zabezpečenie požadovanej verejnej služby. Technológie pokrývajú technické vybavenie, tvorené sieťovou infraštruktúrou, servermi a koncovými zariadeniami, prostredníctvom ktorých jednotliví používatelia navzájom zdieľajú informácie a komunikujú. Aplikácie pokrývajú SW inštalovaný na serveroch a koncových zariadeniach. Aplikácie pozostávajú zo základných a špeciálnych - nadstavbových aplikácií podporujúcich výkon procesov vo VS podľa funkcií jednotlivých typov organizácií.

Rozsah a kvalita praktickej použiteľnosti komunikácie G2P a teda aj portálov VS sú priamo úmerné rozsahu a kvalite komunikácií typu G2G. Východiskovým problémom riešenia eGovernmentu sú preto väzby G2G, ako základný predpoklad efektívneho fungovania komunikácie G2P. Komunikácia G2P predstavuje komunikáciu VS s verejnosťou, t.j. vstup/výstup do/z „čiernej skrinky“, ktorou je systém verejnej správy. Väzby G2G pokrývajú to podstatné, t.j. procesy výkonu správy. Komunikácia G2P predstavuje „vrchol pyramídy“, ktorým sú e-služby VS voči verejnosti.

Blok textu: obr. 5 Úroveň využitia IKT infraštruktúry vo VS, zdroj: informačný audit vybraných ÚOŠS, v.00.01 Úroveň využívania infraštruktúry IKT vo verejnej správe je relatívne dobrá v organizáciách ÚOŠS z hľadiska vybavenosti, internetizácie a menej z hľadiska výkonnosti a najmenej z hľadiska efektívnosti IKT. Z hľadiska efektívnosti, t.z. automatizovanosti, bezpečnosti, interoperability a poskytovania e-služieb nedosahuje informatizácia celej verejnej správy ani zďaleka požadovanú úroveň tak z hľadiska potrebnej funkčnosti, ani z hľadiska bezpečnosti. Kvalita informačného systému verejnej správy je negatívne poznačená vysokou mierou rôznorodosti implementovaných riešení v jednotlivých organizáciách VS. Väčšina (57% v ÚOŠS) existujúcich ako aj plánovaných informačných systémov verejnej správy vo verejnej správe nie je preto interoperabilná[30] a podiel automaticky vkladaných údajov je menší ako 10% (t.z., že 90% údajov sa vkladá manuálne). Podiel IS ÚOŠS, ktoré majú nadrezortnú interoperabilitu je iba 5%. Iba 22% IS ÚOŠS je interoperabilných vnútorne, teda v rámci jednej organizácie štátnej správy. V organizáciách verejnej správy na regionálnej úrovni je úroveň využívania IKT v porovnaní s ÚOŠS výrazne nižšia.

Blok textu: obr. 6 Úroveň elektornizácie žiadostí vybraných služieb verejnej správy, zdroj: informačný audit vybraných ÚOŠS, v.00.01
obr. 5 Z malého množstva dnes poskytovaných základných e-služieb poskytovaných verejnou správou iba štyri služby využívajú plne elektronický formulár (povolenia životného prostredia, colné vyhlásenia, verejné knižnice, DPH), ktorý umožňuje zrealizovať celý administratívny úkon elektronicky. Vo väčšine poskytovaných e-služieb prevláda e-tlačivo, ktoré si môže používateľ stiahnuť z web stránky, ale po vyplnení ho musí fyzicky doručiť poskytovateľovi služby. Relatívne veľké množstvo služieb je poskytovaných na základe zakúpenia, alebo obdržania štandardizovaného papierového tlačiva, následného vyplnenia a doručenia na príslušný úrad. V piatich zo základných poskytovaných e-služieb sa používa voľno formátovaná žiadosť, ktorá nemá prese nadefinovaný obsah a štruktúru, a preto ju nemožno využiť na ďalšie automatické spracovanie.

Digitálny alebo fyzický obsah vstupujúci do procesov služieb verejnej správy je dnes pre potreby ich zefektívnenia na veľmi nízkej úrovni. Nedosahuje štandardnú kvalitu alebo rozsah, ktorý by umožnil jeho výraznejší rozvoj a zhodnocovanie. V komunikácií s verejnou správou, ale aj v samotnej verejnej správe prevažuje papierová podoba, pričom veľké množstvo, často aj veľmi užitočných údajov, sa nikdy nespracuje. Dôvodom je nedostatočná optimalizácia procesov VS a nízka štandardná kvalita dokumentov. Nízka úroveň procesného fungovania verejnej správy a iba malá miera využitia IKT spôsobujú, že úrady vyžadujú a zhromažďujú obrovské množstvo údajov, ale majú veľmi málo informácií.

Dnes nie je vo verejnej správe vytvorené dostatočne veľké, stabilné zázemie integrovaného a efektívneho využitia IKT pri poskytovaní služieb verejnou správou. Chýba právny rámec zrovnoprávňujúci elektronickú a papierovú komunikáciu. Z hľadiska budovania informatizácie spoločnosti je absencia systému formovania a aplikácie právneho rámca infromatizácie verejnej správy, ako súčasti právneho systému SR dnes vážnym problémom. Ďalším dôvodom je nízka kvalita procesov[31] vo verejnej správe, ktoré by boli podporené efektívnym využívaním možností, ponúkaných IKT. Vybavenosť orgánov územnej samosprávy[32] IKT na úrovni miest a obcí je v porovnaní s orgánmi štátnej správy ešte horšia. Väčšina služieb je vykonávaná v papierovej podobe, čo znamená, že poskytovateľ verejnej služby je bez on-line pripojenia, alebo na internetovej stránke sa nenachádzajú iba informácie potrebné na začatie poskytovania služby elektronicky (informatívna a komunikačná funkcia poskytovaných e-služieb). Používateľ si síce stiahne formulár z internetu, ale musí ho vytlačiť, podpísať, zaniesť, alebo poslať na úrad.

3.3 Analýza v oblasti pamäťových a fondových inštitúcií

Medzi pamäťové a fondové inštitúcie patria archívy, knižnice, múzeá, galérie, pracoviská pre ochranu pamiatkového fondu, špecializované odborné ústavy (ako napr. Ústav pamäti národa), špecializované odborné pracoviská v oblasti kultúry, vysoké školy, SAV, organizácie pre správu a ochranu autorských práv a organizácie na ochranu duševného a priemyselného vlastníctva. Zaoberajú sa uchovávaním, ochranou a sprístupňovaním spoločenského poznania, poznatkov o kultúrnom dedičstve, umení a kultúre, jedinečných informácií a predmetov odbornej a laickej verejnosti. Pamäťové a fondové inštitúcie zohrávajú nezameniteľnú úlohu pri sprostredkovaní poznatkov pre výchovno-vzdelávací proces, pre občanov, podnikateľský sektor, verejnú správu a výskumno-vývojové pracoviská.

Inštitucionálny a legislatívny rámec pre činnosť pamäťových a fondových inštitúcií

Ochrana kultúrneho dedičstva je inštitucionálne zabezpečená komplexnou sieťou národných, regionálnych a miestnych pamäťových a fondových inštitúcií, pričom rozhodujúcu úlohu v tomto procese zabezpečujú národné kultúrne inštitúcie ako napríklad Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Slovenský národný archív, štátne archívy, Pamiatkový úrad SR a Národné osvetové centrum ako aj špecializované odborné a vedecké pamäťové a fondové inštitúcie.

Legislatívny rámec ochrany kultúrneho dedičstva je vytvorený nasledovnými základnými právnymi normami:

· Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky č. 91/2001 Z. z. o ochrane kultúrneho dedičstva

· Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty

· Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 49/2001 o ochrane pamiatkového fondu

· Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/2000 Z. z. o knižniciach

· Zákon č. 395/2002 o archívoch a registratúrach

Spracovanie a ochrana poznatkov

Pod poznatkami v kontexte pamäťových a fondových inštitúcií môžeme rozumieť hmotné, nehmotné, hnuteľné a nehnuteľné hodnoty spravované pamäťovými a fondovými inštitúciami, zbierkové predmety a obrazom, zvukom, písmom, tlačou alebo ináč zaznamenané informácie, ktoré zhromažďujú, uchovávajú a spracúvajú. Pamäťové a fondové inštitúcie pracujú s poznatkami v nasledovnom reťazci[33]: získavanie poznatkov4 spracovanie poznatkov4systém ochrany poznatkov4prezentácia4sprístupňovanie poznatkov4ďalšie spracovanie a využitie poznatkov. Predpokladom rozvoja pamäťových a fondových inštitúcií a úloh v oblasti digitalizácie, uchovávania a sprístupňovania poznatkov je kvalitná technická infraštruktúra (budovy, priestory, pracoviská, technológie) týchto inštitúcií, ktorá bezprostredne súvisí so spracovaním a ochranou poznatkov. V súčasnosti možno konštatovať, že väčšina pamäťových a fondových inštitúcií má nevyhovujúce podmienky pre správu a ochranu poznatkov za účelom ktorých boli založené. Majú len minimálne prostriedky a technológie na digitalizáciu a archiváciu digitálneho obsahu. Pre dokumentáciu nepriaznivého stavu je možné uviesť pár príkladov. Sídelná budova Slovenskej národnej knižnice, ktorá bola dimenzovaná na uloženie 2,5 milióna knižničných jednotiek. V súčasnosti ich je v nej uložených viac ako 4 mil. kusov knižných dokumentov. Nevyhovujúci stav inžinierskych sieti, klimatizácie a energetiky v tejto budove ohrozuje nielen samotný knižničný fond, ale i možnosti digitalizácie tohto fondu. Štátna vedecká knižnica v Prešove pôsobí v ôsmich rôznych budovách v meste a okolí. Hlavná budova tejto knižnice je lokalizovaná v nevyhovujúcich priestoroch, ktorá je rovnako ako i ostatné využívané budovy v zlom stavebno-technickom stave, čo znemožňuje jej riadne uplatnenie v univerzitnom meste a druhom najvýznamnejšom inovačnom póle rastu na východnom Slovensku, ktorým mesto Prešov je. Množstvo iných pracovísk pamäťových a fondových inštitúcií je v nevyhovujúcom stave.. Skladovacie kapacity štátnych archívov sú takmer vyčerpané, spolu majú voľnú kapacitu iba 12, 7 bkm; 18 z nich už nemá ani jeden voľný bežný meter. Prezentácia a interpretácia poznatkov získaných ich systematickým zhromažďovaním a dlhodobým uchovávaním týmito inštitúciami je veľmi limitovaná. Viac ako 95% všetkých zhromaždených dokumentov a poznatkov týchto inštitúcií sa nachádza v depozitoch bez možnosti ich sprístupnenia verejnosti či už vo fyzickej alebo digitálnej podobe.

Digitalizácia a ochrana kultúrneho dedičstva

Výrobou vysokokvalitných digitálnych obrazov dostupných elektronicky sa redukuje opotrebovanie krehkých a ľahko poškoditeľných dokumentov a predmetov. Digitalizácia môže pomôcť pri uchovávaní vzácnych materiálov a pri manipulácii s nimi napríklad cez digitálne pracovné katalógy a evidencie a pod. Cieľom digitalizácie sú lepšie služby kultúrnych, informačných a vzdelávacích entít a nie náhrada originálov. Digitálne súbory sú nestále. Slúžia na zvýšenie prístupu k zbierkam. Pokiaľ nie sú spoľahlivo vyriešené technické otázky dlhodobého archivovania digitálnych materiálov, treba zabezpečiť, aby bolo zabezpečené ich udržiavanie a pravidelne prevádzanie do nových formátov. Digitálne kópie nemôžu byť náhradou originálu. O originálne dokumenty a artefakty je potrebné starať sa aj po digitalizácii.

Digitalizáciou zbierok môžu inštitúcie v oblasti kultúrneho dedičstva sprístupniť informácie, ktoré boli predtým dostupné len vybranej skupine odborníkov. Výhody sprístupnenia zbierok digitalizáciou sú:

1. Digitálne zbierky môže ktokoľvek, kedykoľvek prehľadávať rýchlo, nezávisle a komplexne z akéhokoľvek miesta cez počítačovú sieť;

2. Ušetrí sa čas zamestnancov zodpovedaním najčastejšie kladených otázok na webe;

3. Digitálne obrazy sa elektronicky môžu vylepšovať tak, aby sa dali prezerať a mohli byť lepšie zobrazené a čitateľné;

4. Digitalizácia zvyšuje využívanie zbierok;

5. Digitalizácia napomáha vzdelávaniu a bádaniu tak, že digitálne materiály ako aj vzácne a ťažko dostupné digitalizované materiály sú použiteľné v školách priamo vo vzdelávacom procese;

6. Digitalizácia spojená s OCR umožňuje uskutočňovať fulltextové vyhľadávanie (napr. historické noviny a časopisy, projekt digitalizácie diplomových prác, dizertácií, vedeckých odborných správ a pod.);

7. Digitalizácia umožňuje počúvať/prezerať zdigitalizované zvukové nahrávky a videozáznamy;

8. Digitalizáciou a vylepšením kvality sa sprístupní obsah záznamov na nosičoch, ktoré nie sú prezerateľné/prehrávateľné pomocou bežných zariadení (mikrofilmy, negatívy atď.);

9. Digitalizácia umožňuje kvalitnejšiu intelektuálnu kontrolu cez tvorbu nových vyhľadávacích pomôcok, väzieb na bibliografické záznamy a vývoj indexov (registrov) a iných nástrojov;

10. Digitalizácia umožňuje lepšie a obohatené využívanie materiálov cez široký prieskum, cez manipulácie s obrazmi a textom a skúmanie digitálnych obrazov v nových kontextoch;

11. Digitalizáciou je možné dosiahnuť kvalitnejšie využívanie zbierok cez zlepšenú kvalitu obrazu (napríklad zlepšená čitateľnosť vyblednutých alebo poškvrnených dokumentov);

12. Digitalizácia umožňuje vytvárať "virtuálne zbierky" na základe flexibilnej integrácie a syntézy rozličných formátov alebo obsahovo či tematicky súvisiacich materiálov nachádzajúcich sa na rôznych miestach

13. Sprístupnenie pamäťových a knižničných fondov špecializovaných odborných pracovísk a inštitúcií

14. Digitalizácia zameraná na sprístupnenie fondov hmotnej dokumentácie pre vybudovanie virtuálneho múzea (napr. paleontologické vzorky, výnimočné entity životného prostredia a pod.)

15. Archivácia dokumentov v textových formátoch (txt, rtf, doc, html, pdf) a digitalizácia spojená s OCR umožnia využívať zbierkové fondy aj používateľom so zdravotným postihnutím a seniorom priamo, pomocou asistenčných technológií alebo konverziou do pre nich vnímateľných formátov (Tlač Braillovým písmom, tlač zväčšeným písmom, prevod textu na reč)

Informatizácia kultúry

V SR bolo v roku 2005 takmer 6 000 knižníc, z toho okolo 2956 školských, 38 akademických, 2 615 verejných, 12 vedeckých a 358 špeciálnych. V rámci siete verejných, vedeckých a špeciálnych knižníc je veľmi slabo zastúpená informatizácia a internetizácia knižníc, keďže z ich celkového počtu 2985 bolo v roku 2005 v rámci SR prístupných iba 606 počítačov s pripojením na internet pre verejnosť. Internetizované sú predovšetkým akademické a vedecké knižnice, avšak len veľmi malá časť ostatných (verejných, špeciálnych a školských) knižníc. Stav informatizácie kultúry je vo všeobecnosti nedostatočný. V oblasti kultúry vzniklo niekoľko nosných informačných systémov ako napr. KIS3G, CEMUZ, AISPF, CEDVU a ďalšie. Ich komplexnejšie využitia však vyžaduje komplexnú koordináciu procesov v oblasti štandardizácie, interoperability heterogénnych systémom a digitalizácie. Na zlepšenie koordinácie týchto procesov vznikla na začiatku roka 2006 na pôde MK SR Rada ministra kultúry pre informatizáciu kultúry, na ktorej bol prerokovaný a schválený aj strategický rámec informatizácie kultúry, ako rámcový východiskový popis ďalšieho smerovania rozvoja informatizácie v oblasti kultúry.

3.4 Analýza v oblasti prístupnosti k širokopásmovému internetu

Širokopásmový prístup[34] je potrebné chápať ako technologickú platformu, na ktorej je možné budovať a prevádzkovať také služby, ktoré by inak nebolo možné, či nemalo zmysel rozvíjať. Na širokopásmový prístup je teda nutné pozerať ako na prostriedok, ktorý otvára nové možnosti prístupu (cez počítač, telefón, televízor, kiosk, čipovú kartu, ...) k poskytovaným zdrojom a službám (dátovým, hlasovým a obrazovým). Prístupu, ktorý koncových používateľov neobmedzuje v čase, druhu, obsahu, rozsahu a kvalite požadovanej služby v celom reťazci medzi nim a poskytovateľom.

Telekomunikačný trh SR napreduje vďaka technologickému rozvoju v oblasti IKT veľkými krokmi. Stále však nepriniesol rýchlu internetizáciu porovnateľnú napríklad s niektorými ázijskými štátmi. Nepriniesol ale ani úroveň porovnateľnú s krajinami bývalej pätnástky EÚ. Priepasť v úrovni penetrácie širokopásmového pripojenia domácností je dobre viditeľná v porovnaní s krajinami s podobnou, alebo menšou hustotou osídlenia ako má Slovensko. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou hustotou pripojení k širokopásmovému internetu na km2, a preto , napriek dynamickému nárastu pripojení v posledných rokoch, patrí Slovensko dlhodobo medzi najzaostalejšie krajiny Európy.

Hlavnou príčinou je nedostatočný užitočný obsah a nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, ktorá neumožňuje všetkým obyvateľom pri danej cenovej hladine telekomunikačných služieb, využitie internetu bez obmedzenia bežnej spotreby.

Sieťová infraštruktúra chrbticových sietí v SR je dostatočná, či už na strane dominantného operátora, alebo u alternatívnych operátorov, avšak jej využívanie je nekoordinované zo strany štátu, aj napriek tomu, že štát má 100% podiel v organizáciách, ktoré túto infraštruktúru vlastnia. Internetová konektivita je plne liberalizovaná komoditu, ktorú na Slovensku ponúka viac subjektov, záujemcovia o odber vo väčšom množstve si môžu vybudovať vlastnú sieť do medzinárodných prepojovacích bodov a nakupovať konektivitu v nich. Trhová konkurencia stlačila úroveň obchodnej marže na minimum a v posledných rokoch došlo k výraznému poklesu cien. Tento komponent sa teda na cene služby pre rezidenčného klienta podieľa vo veľmi nízkej miere.

Národná prenosová sieť zabezpečuje prepojenie z miesta odberu konektivity do konkrétneho mesta, v ktorom je používateľ umiestnený. Tu je možné konštatovať, že v priebehu posledných rokov vznikli viaceré optické siete nezávislé na sieti dominantného Slovak Telekom-u, ktoré vytvorili konkurenčnú ponuku na trhu medzimestských prenosových okruhov. Vzhľadom na túto konkurenciu dochádza na trasách do väčších miest k výraznej cenovej konkurencii a tým aj k poklesu cien. K národnej prenosovej sieti patria tiež chrbticové optické siete, v ktorých štát vlastní väčšinový podiel[35] a do ktorých boli v minulosti vložené rozsiahle verejné investície. Spomínané chrbticové optické siete však len v minimálnom rozsahu pokrývajú oblasti, kde ešte nepôsobia so svojim optickými sieťami komerční operátori. Kvalitu konkurenčného prostredia by mohlo zvýšiť ak budú využívané komerčne. Ich dobudovanie by však malo byť realizované prostredníctvom štandardných trhových nástrojov (predaj, dobudovanie navýšením imania, úverom a pod.) a nie prostredníctvom OP IS.

Prístupová sieť zabezpečuje spojenie medzi ústredňou resp. prístupovým bodom operátora a konkrétnou lokalitou umiestnenia zákazníka v rámci mesta či aglomerácie, t.j. o priame privedenie požadovanej služby až do miestnosti určenej používateľom, tzv. posledná míľa. Práve v tejto oblasti spočíva hlavný problém pri rozširovaní vysokorýchlostného internetu. Tento komponent tvorí hlavnú časť nákladov na širokopásmové pripojenie a v nasledujúcom období bude poskytovať dostatočný priestor na znižovanie nákladov. Výstavba alternatívnej infraštruktúry (paralelnej s účastníckymi vedeniami dominantného operátora) prebieha pomaly vzhľadom na obrovské množstvo lokalít, ktoré je potrebné pokryť a vysoké náklady na výstavbu (pri pozemných vedeniach ukladanie káblov vrátane potrebných stavebných a rozkopávkových oprávnení a riešenia majetkových vzťahov, rozvody v rámci budov, pri bezdrôtových spojoch nevyhnutnosť budovania veľkého množstva bázových staníc, najmä pri technológiách vyžadujúcich priamu viditeľnosť medzi bázovou stanicou a koncovou stanicou), navyše niektoré z používaných technológií nedokážu svojimi vlastnosťami v plnom rozsahu konkurovať širokopásmovému internetu poskytovaného na báze DSL (napríklad bezdrôtové siete majú obmedzenú prenosovú kapacitu, tie, ktoré využívajú frekvencie podľa všeobecného povolenia, sú navyše kvalitatívne ohrozované rušením z inej prevádzky).

Blok textu: obr. 7 Vývoj penetrácie širokopásmového internetu a priemerná cena za pripojenie Blok textu: obr. 8 Vývoj penetrácie širokopásmového internetu a priemerná cena za pripojenie Zvýšenie penetrácie širokopásmového pripojenia je okrem technických faktorov, ovplyvňujúcich cenu pripojenia, ovplyvnený kvalitou ponuky e-služieb. Na strane ponuky dnes chýba kvalitný a dostupný digitálny obsah v slovenčine, za ktorý by boli používatelia ochotní platiť. Tento stav súvisí predovšetkým s technologickou a procesnou nepripravenosťou verejnej správy zavádzať masívnejšie služby eGovernmentu, alebo sprístupňovať užitočný obsah. Ďalším faktom ovplyvňujúcim dopyt po širokopásmovom pripojení je sociálna štruktúra používateľov. Napriek relatívne vysokému podielu internetovej populácie Slovenska v porovnaní s priemerom EU15, najmä vo vekovej hranici 16-54 rokov, existujú výraznejšie rozdiely medzi intenzitou využívania IKT medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. v porovnaní s priemerom EÚ15. Z hľadiska intenzity využívania IKT patrí Slovensko ku krajinám v ktorých je úroveň zručností používateľov relatívne nízka. Kým v krajinách EÚ-15 ovláda 5 zo 6 základných IKT zručností[36] 24 % používateľov, tak v SR je to iba 19%[37]. Z pohľadu intenzity využívania IKT sa nožnice roztvárajú medzi používateľmi s vyšším vzdelaním a nižším vekom a používateľmi s nižším vzdelaním a vyšším vekom. Vývoj na Slovensku v tomto ohľade nie je ničím prekvapivým a kopíruje celosvetový trend. Z územného hľadiska sú faktorom ovplyvňujúcim penetráciu širokopásmového pripojenia geografické špecifiká územia a s nimi súvisiace rozdielne náklady na sieťovú infraštruktúru v regiónoch. Dostupnosť širokopásmového internetu je preto veľmi nízka predovšetkým v hornatých častiach SR, v ktorých je konektivita obmedzená na prenosové trasy chrbticových sietí v údoliach riek a vidieckych sídlach s nízkou hustotou obyvateľstva. Dlhé prenosové trasy vzdialených vidieckych oblastí spôsobujú v porovnaní s krátkymi trasami v mestských sídlach rozdiely vo fyzickej dostupnosti, alebo v nákladoch za pripojenie.

Na základe výsledkov analýzy[38] boli identifikované územia Slovenskej republiky, ktoré nie sú dostatočne pokryté prenosovou kapacitou ani z hľadiska súčasných a ešte menej budúcich potrieb. Je to zrejmé predovšetkým na úrovni, ktorá zabezpečuje posledné úseky pripojenia koncových používateľov k prístupovej sieti (riešenie poslednej míle). Nepokryté sú väčšinou oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva a koncentráciou priemyslu, teda oblasti, ktoré sú pre komerčných poskytovateľov konektivity stratové, alebo vzhľadom na vysokú dobu návratnosti investícií ekonomicky neatraktívne. V súčasnosti súkromné spoločnosti investujú hlavne do budovania IKI v takých oblastiach, kde je sústredené obyvateľstvo a hospodárska činnosť, teda v oblastiach s vysokým potenciálom budúcich koncových používateľov. V málo atraktívnych územiach sú preto všetky technické riešenia jednotlivých úrovní informačno-komunikačnej infraštruktúry kompromisom medzi kvalitou riešenia a nákladmi na toto riešenie.

Na druhej strane na trasách, kde sú položené optické káble národných prenosových sietí je predpoklad, že je k dispozícii dostatočná rezerva v prenosovej kapacite kábla (nenasvietené vlákna) ako aj v možnosti využitia jednotlivých vlákien (nové technológie napr. DWDM), takže zaistenie dostatočnej prenosovej kapacity backbone sietí i pre budúce požiadavky vyplývajúce z potreby masového zaistenia broadband služieb, je v rukách telekomunikačných operátorov a to aktivovaním nenasvietených vlákien a modernizovaním prenosových technológií.

3.5 Výsledky realizácie programového obdobia 2004 – 2006

Na základe posledných dostupných údajov o stave implementácie opatrení Operačného programu Základná Infraštruktúra, implementujúci projekty informatizácie, nebol doposiaľ zrealizovaný ani jeden projekt informatizácie spoločnosti, kofinancovaný zo zdrojov ŠF v programovom období 2004-2006.

K 15.11. 2006 bolo celkom predložených 143 žiadostí, z ktorých bolo schválených 39%. Dnes sa realizuje 12 projektov.

tab. 1 Stav implementácie ŠF podľa priorít, zdroj: ITMS, stav k 15.11.2006

Operačný program: 14. OP Základná infraštruktúra Opatrenie: 14.3.2 Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor
Prijaté žiadosti o NFP		Schválené žiadosti o NFP		Zazmluvnené projekty		projekty v realizácii	zamietnuté žiadosti o NFP
počet	celková hodnota	počet	celková hodnota	počet	celková hodnota	počet	počet	celková hodnota
143	1 484 847 733,00	56	529 375 098,00	55	500 375 098,00	12	50	621 409 101,00

V programovom období 2004-2006 dosahoval podiel výdavkov z ERDF na informatizáciu v krajinách EÚ 7,3% a v SR iba 0,96%. V programovom období 2007-2013 sa predpokladá, že na informatizáciu spoločnosti bude alokovaných v priemere za celú EÚ približne 10% celkových výdavkov zo ŠF[39]. V dôsledku stratégie definovanej pre programovacie obdobie je oblasť podpory informatizácie objektívne podfinancovaná a SR v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ v tomto ohľade jednoznačne zaostáva.

Kapitola bude dopracovaná po obdržaní podrobných údajov z ITMS.

tab. 2 Podiel výdavkov do informatizácie spoločnosti na zdrojoch ŠF v EÚ a SR

Programové obdobie	Podiel výdavkov do informatizácie spoločnosti na zdrojoch ŠF
Programové obdobie	Priemer EÚ[40]	SR
1994-1999	2,0%	0,0%
2000-2006	7,3%	0,96%[41]
2007-2013	10%	8,0%[42]

3.6 SWOT analýza

Uvedené S.W.O.T predstavujú silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia pre všetky tri prioritné osi OP IS a platia pre všetky regióny NUTS II v SR.

Silné stránky	Slabé stránky
§ Relatívne vysoké výdavky na IKT vo vzťahu k HDP § Relatívne vysoká penetrácia internetu v podnikoch § Postupne zavádzané služby eGovernemtu a elektronizácia služieb štátnej správy a samosprávy § Dobrá vybavenosť a výkonnosť technologickej IK infraštruktúry v ÚOŠS § Široká sieť pamäťových a fondových inštitúcií a dostupnými, rozsiahlymi a hodnotnými zdrojmi pre kvalitný digitálny obsah a e-služby § Relatívne vysoká penetrácia širokopásmového pripojenia v centrách osídlenia § Vybudovaná chrbticová sieť s dostatočnou kapacitou na väčšine územia SR	§ Nízke konkurenčné prostredie z dôvodu vysokej ceny za PC , nízkej výkonnosti e-služieb § Nedostatočná úroveň optimalizácie procesov a štandardizácie dokumentov vo verejnej správe § Absencia koncepčného a systematického formovania právneho rámca podpory aplikácie IT v procesoch výkonu činností verejnej správy § Nízky podiel e-služieb verejnej správy s vyššou pridanou hodnotou a nízka efektívnosť ostatných služieb verejnej správy § Nízka efektívnosť, bezpečnosť a interoperabilita ISVS § Nízka vybavenosť a výkonnosť technologickej IK infraštruktúry samosprávy § Nedostupný kvalitný digitálny obsah § Fyzicky nedostupný internet v území s nízkou hustotou osídlenia, alebo málo atraktívny pre použíavteľov § Pomaly zavádzané základné služby eGovernmentu a nízka efektivita ostatných elektronizovaných verejných služieb, ktoré väčšinou iba kopírujú papierové služby § Pomaly rastúca penetrácia širokopásmového pripojenia
Príležitosti	Ohrozenia
§ Vyššia kvalita potrebného právneho rámca § Zrovnoprávnenie papierovej a elektronickej komunikácie medzi verejnou správou, občanmi a podnikateľmi § Vytváranie a sprístupňovanie verejného digitálneho obsahu § Zrušenie princípu miestnej kompetencie pri vydávaní dokumentov a poskytovaní služieb verejnou správou § e-government je príležitosťou prelomovú modernizáciu interných administratívno-správnych procedúr, zlepšenie imidžu VS, ako aj zvýšenie podielu a záujmu verejnosti na správe vecí verejných § Vytváranie kvalitného a dostupného verejného digitálneho obsahu stimulujúceho dopyt po e-službách a širokopásmovom pripojení § Rastúca penetrácia širokopásmového pripojenia § Skvalitňovanie regulačných nástrojov na telekomunikačnom trhu	§ Nedostatočná kvalita právneho rámca výkonu činností verejnej správy § Zvyšovanie komunikačnej a administratívnej náročnosti výkonu činností verejnej správy vo vzťahu k externému, ako aj internému prostrediu § Digital divide, zvyšovanie disparít medzi územiami alebo sociálnymi skupinami vo využívaní IKT § Nízka digitálna gramotnosť a zručnosť používateľov IKT a nedostatočný dopyt po elektronických službách § Deformovaný, neliberalizovaný telekomunikačný trh § Zlý technický stav objektov pamäťových a fondových inštitúcií môže spôsobiť nenávratné rozsiahle škody na zdrojoch pre digitálny obsah § Nízka efektívnosť vytvárania a marketingu digitálneho obsahu pamäťových a fondových inštitúcií zníži úžitok pre používateľa a môže negatívne ovplyvniť kvalitu ostatných verejných služieb § Rozvoj digitálnej kriminality, narúšanie súkromia, výchovy a ochrany osobných údajov

3.7 Hlavné disparity a faktory rozvoja

Na základe výsledkov analýzy boli o väzbe na stratégiu NSRR identifikované pre všetky prioritné osi a regińy na úrovni NUTS II nasledujúce kľúčové disparity a faktory rozvoja: K

Kľúčové disparity	Hlavné faktory rozvoja
· Distribuovaná architektúra ISVS, nedostatočne optimalizované procesy vo verejnej správe a nízka úroveň štandardizácie dokumentov	Modernizácia verejnej správy prostredníctvom optimalizácie procesov, efektívnym využívaním a integráciou informačno komunikačnej infraštruktúry (1, 2, 3, 5,6)
· Neexistencia funkčného a efektívneho systému riadenia informatizácie verejnej správy
· Nízka úroveň vybavenosti technologickou a aplikačnou IK infraštruktúrou v mnohých mestách a obciach	Vytváranie užitočného digitálneho obsahu (1, 2, 5)
· Nízka penetrácia širokopásmového internetu	Vysoká dostupnosť širokopásmového internetu a konkurenčné prostredie v telekomunikačnom sektore (1,2,3, 5)
· Nedostatočná kompetencia používateľov IKT	Zvyšovanie kompetencie učiacich sa používateľov IKT (2, 3, 4)
· Neexistujúci, nedostupný, alebo nekvalitný digitálny obsah pre používateľov IKT	Široké uplatnenie pamäťových a fondových inštitúcií pri budovaní znalostnej spoločnosti a obnova ich národnej infraštruktúry (1, 2, 4, 5)

4. STRATÉGIA OPERAČNÉHO PROGRAMU

4.1 Východiská stratégie operačného programu Informatizácia spoločnosti

Východiská stratégie Operačného programu nadväzujú na víziu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvyšujú celkovú konvergenciu ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateľného rozvoja, ktorý bude postavený na informatizácii spoločnosti. Operačný program sa zameriava na intervencie zvyšujúce celkovú udržateľnú konvergenciu SR k EÚ15 v oblasti informačnej spoločnosti. Intervencie OP vychádzajú:

- z analýzy kontextu intervencie a identifikovaných potrieb, uvedených v SWOT analýze a identifikovaných disparitách a kľúčových faktoroch rozvoja

- Zo stratégie NSRR, na základe ktorej bude OP IS:

o nadväzovať na strategický cieľ SR pre roky 2007-2013, ktorým je „výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja“.

o rešpektovať tematickú koncentráciu príspevkov definovanú v NSRR, ktorá sa sústreďuje intervencie do „inovácií a informatizácie, ktoré prostredníctvom rozvoja technológií a skvalitňovania procesov rozvíjajú zdroje ekonomického rastu pre vedomostnú ekonomiku a zvyšujú kvalitu hospodárskeho rastu postaveného na existujúcich faktoroch“. Stratégia OP IS tým bude napĺňať cieľ „vytvorenie podmienok, stimulujúcich rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb, postavený na lepšom využívaní existujúcich faktoroch ekonomického rastu a tvorbe nových, na poznatkoch založených zdrojov trvalého rastu“.

o rešpektovať územnú koncentráciu a špecifický prípad informatizácie spoločnosti, ktoré charakterom svojich opatrení pokrýva plošne celé územie SR. Intervencie OP IS zamerané na zvyšovanie penetrácie širokopásmového pripojenia budú podporovať aj najzaostávajúcejšie okresy s nízkym počtom obyvateľov, nachádzajúcich sa mimo pólov rastu. Ostatné opatrenia OP IS budú implementované prioritne do inovačných a kohéznych pólov rastu.

- Z koherentných strategických dokumentov SR a EÚ (bližšie v kapitole 7)

- Zo skúseností s implementáciou opatrení zameraných na rozvoj informačnej spoločnosti z predchádzajúceho obdobia (bližšie v kapitole 3.6)

Z vyššie uvedených východísk vyplýva, že z hľadiska podielu IKT na raste, zamestnanosti a produktivite v najvyspelejších krajinách EÚ, je informatizácia spoločnosti nielen predpokladom, ale aj najsinejším motorom rozvoja vedomostnej spoločnosti. Ak sa chce Slovensko priblížiť k najvyspelejším krajinám EÚ potrebuje sa oveľa aktívnejšie podieľať na budovaní a využívaní jednotného informačného priestoru, a vytvoriť tým podmienky pre nevyhnutnú zásadnú technologickú zmenu v kvalite fungovania sociálnych a ekonomických procesov.

Slovensko patrí v úrovni informatizácie medzi najzaostalejšie krajiny EÚ. Trh so znalosťami je na Slovensku nevyvinutý. Dopyt aj ponuka po vedomostiach sú na nízkej úrovni. Jednotliví hráči na trhu nedokážu iniciovať procesy vedúce k výraznejšej tvorbe a zhodnocovaniu informácií. Trh zlyháva v oblasti vytvárania aj marketingu užitočného obsahu, v cenovej aj fyzickej dostupnosti širokopásmového pripojenia, dostupnosti a kvalite všetkých typov elektronických služieb. Za vytvorenie a marketing slovenského užitočného digitálneho obsahu je v rozhodujúcej miere zodpovedná verejná správa, ktorá je má rozvíjať za eGovernment, sprístupňovať databázy, alebo vzdelávať v oblasti IKT. Súkromný sektor bude podnikanie s užitočným obsahom rozvíjať postupne, vo veľkej miere zhodnocovaním obsahu sprístupneného verejnou správou.

4.1.1 Vízia a stratégia NSRR

Ak sa chce SR stať prosperujúcou krajinou, dlhodobo atraktívnou pre investovanie a život jej súčasných aj budúcich obyvateľov, musí naplno využívať svoje šance na ďalší rozvoj a s tým súvisiace zmeny, ktoré ju priblížia k najvyspelejším krajinám EÚ. Ak porovnávame SR s najvyspelejšími krajinami, zistíme že zaostáva v mnohých aspektoch a v rôznom rozsahu. Ak za najvyspelejšie krajiny EÚ môžeme považovať štáty EÚ-15, tak vízia SR by sa mala zamerať na priblíženie sa k ich úrovni a kvalite hospodárskeho rozvoja. Preto je vízia hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR formulovaná ako: Udržateľná celková konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateľného rozvoja. Stratégiou na dosiahnutie vízie SR je v programovom období 2007-2013 výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri a zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. OP IS implementuje špecifickú prioritu 2.1 NSRR „Informatizácia spoločnosti“ v rámci strategickej priority 2 NSRR „Vedomostná ekonomika“. Konkurencieschopnosť a výkonnosť ekonomiky SR je možné zvyšovať dlhodobo zvyšovať iba za podmienky zvyšovania významu znalostí v kľúčových ekonomických a sociálnych procesoch.

Operačný program Informatizácia spoločnosti predstavuje základný strategický dokument, na základe ktorého bude v programovom období 2007 - 2013 poskytovaná podpora na informatizáciu spoločnosti s využitím zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja ako aj národných zdrojov. OP IS vytvára rámec všetky projekty informatizácie kofinancované zo zdrojov ES v programovom období 2007-2013. OP IS bude podporovať modernizáciu štátnej správy v oblastiach ktoré majú prierezových charakter a vytvárajú všeobecné podmienky pre kvalitnejšie a lacnejšie verejné služby. OP IS sa bude ďalej koncentrovať na modernizáciu a informatizáciu samosprávy, sprístupňovanie a vytváranie digitálneho obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií. OP IS bude podporovať rozvoj sietí širokopásmového pripojenia, bude stimulovať dopyt po ňom a skvalitňovať konkurenčné prostredie na telekomunikačnom trhu.

4.1.2 Východiskové strategické dokumenty

Základným predpokladom pri návrhu stratégie pre OP IS boli nadnárodné dokumenty, ktoré prijala EÚ v kontexte strategického plánovania štrukturálnych fondov EÚ a národná dokumentácia ovplyvňujúca funkčnosť systému podpory oblasti informatizácie spoločnosti v rámci Slovenskej republiky. Veľmi dôležitým krokom pre zvýšenie významu vedomostnej ekonomiky bolo prijatie rámcových a akčných plánov, ktorých ciele je potrebné uskutočniť s vyhliadkou do roku 2010. Funkčnosť podpory programov je možná v prípade, ak je programovanie načasované s dostatočnými rezervami a navrhované opatrenia sú realizovateľné v zadefinovanom časovom období.

Strategické dokumenty EÚ

Indikatívne priority Spoločenstva v oblasti kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 poskytujú Strategické usmernenia Spoločenstva. Definujú rámce pre pôsobenie fondov EÚ na európskej úrovni a umožňujú členským štátom sústrediť sa pri navrhovaní najdôležitejších národných priorít v závislosti od svojich hospodárskych, sociálnych, inštitucionálnych a kultúrnych podmienok tak, aby sa implementovala vhodná kombinácia politík prepojená medzi prioritami Spoločenstva na jednej strane a Národným programom reforiem na strane druhej. S dôrazom na trvalo udržateľný rast a konkurencieschopnosť hospodárstva a berúc v súlad Lisabonskú stratégiu, strategické dokumenty sa snažia priblížiť k cieľu vízie Európskej únie do roku 2010, ktorá bola sformulovaná na zasadaní Európskej rady v marci 2000 v Lisabone, a ktorá sa snaží vytvoriť z Európskej únie najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku v globálnom meradle.

Návrh finančnej perspektívy 2007 – 2013 predstavuje dôležitý článok vymedzujúci štruktúru rozpočtu EÚ a záväzného stropu výdavkov a príjmov únie. Návrh pozostáva zo sedemročného finančného a rozpočtového rámca EÚ a odráža sa v navrhovaných rámcoch finančných perspektív v jednotlivých členských štátoch EÚ pri plánovaní programového obdobia 2007-2013.

Európska stratégia zamestnanosti sa sústreďuje na vytvorenie “ekonomiky s trvalo udržateľným rastom, sprevádzanej kvantitatívnym a kvalitatívnym zlepšením zamestnanosti a väčšou sociálnou kohéziou“. Hlavným stanoveným cieľom je dosiahnutie úplnej zamestnanosti, pričom k naplneniu tejto vízie sa prikláňa aj stratégia OP IS, a to zvyšovaním konkurencieschopnosti podnikov a služieb, čím dochádza k zvyšovaniu dopytu po kvalifikovaných pracovných silách, ako aj pritiahnutím pozornosť vedy aj pre mladšiu generáciu tvoriacu hybnú silu rozvoja krajiny.

Diskusia o možnostiach a prostriedkoch na dosiahnutie cieľov vedúcich k investovaniu do výskumu a vývoja sa začala Správou Európskej komisie „Viac výskumu pre Európu: zvýšenie k 3 % HDP“. Správa identifikuje rozsiahle oblasti politík vedúce k ich mobilizácii koherentným spôsobom a stanovuje v každej oblasti hlavné ciele, ktorými sa prispeje k zintenzívneniu aktivít už realizovaných v kontexte Lisabonskej stratégie či prostredníctvom iných iniciatív. Berúc do úvahy dôležitosť a prosperitu výskumu, Európska komisia publikovala správu „Investovať do výskumu: Akčný plán pre Európu“, prostredníctvom ktorej vytýčila štyri skupiny akcií na zlepšenie stavu napĺňania Lisabonskej stratégie. Pre výskum a vývoj bola vyzdvihnutá potreba výrazne zlepšiť verejnú podporu výskumu a technologických inovácií, vrátane fiškálnych opatrení. Zvýrazňuje potrebu väčšieho prepojenia výskumu s priemyslom a rozvoja potenciálu európskych a národných verejných finančných nástrojov.

Hodnotiaca správa Wima Koka poskytuje priestor na kritiku realizácie politík štátov EÚ, a vyzdvihuje potrebu sústredenia sa nie na parciálne ciele, ale celkový cieľ dosiahnutia navrhovaného 3 %-ného podielu HDP pre výskum a vývoj v súlade s Lisabonskou stratégiou do roku 2010.

Súhlas s definovanou stratégiou pre podporu malých a stredných podnikov Slovensko vyjadrilo pristúpením k Európskej charte pre malé podniky. Tá dáva vládam členských krajín odporúčania na také oblasti, ktoré boli definované ako životne dôležité pre ich existenciu.

Na zvládnutie technologickej zmeny, ktorú si vyžaduje proces transformácie ekonomiky na vedomostnú spoločnosť je potrebná predvídavá politika. Európska Komisia navrhuje nový strategický rámec, ktorým sa stanovuje nová širšia politická orientácia v nadväznosti na ciele Lisabonskej stratégie, a to iniciatívu i2010 – Európska informačná spoločnosť 2010. Táto iniciatíva podporuje otvorené a konkurencieschopné digitálne hospodárstvo a vyzdvihuje informačné a komunikačné technológie ako hnací motor integrácie a zvýšenej kvality života. Koncepcia rozvoja informačnej spoločnosti členských krajín EÚ je v tejto väzbe postavená na spoločných troch prioritných oblastiach:

} jednotný Európsky informačný priestor

Pri vytváraní jednotného európskeho informačného priestoru je potrebné riešiť štyri hlavné otázky súvisiace s digitálnou konvergenciou:

o rýchlosť: rýchlejšie európske širokopásmové služby na poskytovanie bohatého obsahu, ako napr. video s vysokým rozlíšením,

o bohatý obsah: zlepšenie právnych a hospodárskych rámcových podmienok na zabezpečovanie nových služieb a online obsahu,

o interoperabilita: budovanie zariadení a platforiem, ktoré navzájom komunikujú, ako aj služieb, ktoré sú kompatibilné v rámci rôznych platforiem,

o bezpečnosť: zvyšovanie bezpečnosti internetu prostredníctvom lepšej ochrany pred podvodníkmi, škodlivým obsahom a technologickými zlyhaniami s cieľom zvýšiť dôveru investorov a spotrebiteľov.

} inovácia a investície do výskumu IKT

Sektor IKT zásadne prispieva k rastu zamestnanosti a výkonnosti a rastu produktivity ekonomiky. Aby sektor IKT mohol intenzívnejšie prispievať k rastu a zamestnanosti sú potrebné investície do výskumu. Tieto budú podporované v rámci prioritných tém a aktivít EK.

o aktivity 7. rámcového programu

o prioritné témy ako: prepojenie výskumu a inovácií, zavádzanie a prijímanie informačných a komunikačných technológií, elektronický obchod,

} inkluzívna informačná spoločnosť

Informačné a komunikačné technológie sa používajú v čoraz širšom meradle a prinášajú

úžitok pre čoraz viac ľudí. V súčasnosti však má vyše polovica populácie EÚ z týchto technológií len čiastočný alebo žiadny úžitok. Preto je potrebné podporovať:

o dostupnosť IKT pre každého

o digitálnu gramotnosť a zručnosti

o efektívnejšie verejné e-služby, vrátane zdravotníctva a sociálnej starostlivosti

o ochranu kultúrneho dedičstva prostredníctvom využívania IKT

o efektívnu a ekologickú priemyselná výroba a doprava prostredníctvom využívania IKT.

Program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) vychádza zo súčasných programov pomoci, strednodobého hodnotenia Lisabonskej stratégie a jej výrazným podnetom sú závery jarného zasadnutia Európskej rady (2005).

Cieľom je prispievať k zlepšeniu konkurencieschopnosti a udržateľného rastu ekonomiky EÚ a hlavným motívom je poskytovať koherentný rámec pre finančnú podporu aktivít Spoločenstva. Zároveň by mal preklenúť medzeru medzi výskumom a inováciami. Od Programu sa očakáva aj zrýchlenie rozvoja konkurencieschopnej, inovatívnej a inkluzívnej informačnej spoločnosti ako aj podpora využiteľnosti energie, novým a obnoviteľným energetickým zdrojom vo všetkých oblastiach včítane dopravy. Program je komplementárny k 7. rámcovému programu a štrukturálnym fondom.

Integruje niekoľko súčasných programov určených na podporu SME a inováciám (predovšetkým MAP, Akčný plán pre inovácie, priemyselná časť programu LIFE). Blok sa sústredí na podporu 4 základných okruhov: prístup k financiám pre naštartovanie a rastu MSP, podpora spolupráce medzi MSP, podpora inovácii, podpora eko-inovácií, twinning.

Program integruje súčasné programy na podporu ICT - eTEN, eContentplus a Modinis. Sústredí sa predovšetkým na 3 základné oblasti: vytvorenie jednotného informačného priestoru, podporu inovácií a investovaniu do ICT, podporu informačnej spoločnosti.

Program CIP bude:

| stimulovať nové zbližujúce sa trhy pre elektronické siete, obsahové médiá a digitálne technológie,

| testovať riešenia na zúžený profil, ktorý spomaľuje európske rozmiestnenie elektronických služieb,

| podporovať modernizáciu služieb verejného sektora, ktoré pozdvihnú produktivitu a zdokonalia služby.

Rozhodnutie IDABC

Základné strategické princípy informatizácie verejnej správy vyplývajú jednak zo všeobecne uznávaných princípov eGovernmentu akceptovaných členskými štátmi EÚ ako aj z rozhodnutia [43] IDABC [44] prijatého 21. apríla 2004 Európskym parlamentom, ktorý zastupuje občanov EÚ, ako aj Rady EÚ, ktorá reprezentuje jednotlivé členské štáty. Toto rozhodnutie nadobudlo platnosť 1.januára 2005.

Jednotlivé princípy sú bližšie popísané v nasledujúcej časti:

· Služby občanom

Poskytovanie služieb orgánmi verejnej správy má byť zamerané v prvom rade na občanov a nie obrátene proti nim.

· Efektívnosť

Služby poskytované na internete by mali byť pre občanov ponúkané oveľa efektívnejším spôsobom ako konvenčne poskytované služby: nemali by vyžadovať fyzickú návštevu poskytovateľa ako aj viacerých úradov, návštevné hodiny by nemali byť obmedzené - dostupné 24 hodín 7 dní v týždni, formuláre by mali byť jednoducho dostupné a ľahko vyplniteľné pre každého. V snahe prispôsobiť sa týmto novým požiadavkám musí verejná správa prehodnotiť rozsiahle administratívne procesy v rámci organizácií verejnej správy, aby uvedené očakávania boli naplnené.

· Bezpečnosť

Spoľahlivá výmena informácií je realizovaná v rámci odsúhlasenej bezpečnostnej politiky, ktorá je podriadená pravidlám a praktikám zabezpečujúcim distribúciu a ochranu informácií. To sa dosiahne kvalitatívnym odhadom rizika pred zriadením služby a primeranou mierou bezpečnostných opatrení. Tento princíp sa uplatňuje pri výmene informácií na celoeurópskej úrovni.

V tomto prípade jednotlivé orgány verejnej správy potrebujú zohľadniť svoju vlastnú bezpečnostnú politiku so spoločnou celoeurópskou bezpečnostnou politikou. Príslušné bezpečnostné opatrenia sú popísané v dokumente schválenom Radou EÚ. [45]

Z pohľadu používateľa by mali mať funkcie spojené s bezpečnosťou (identifikácia, autentifikácia, nepopierateľnosť, dôvernosť) a maximálnou úrovňou transparentnosti.

· Transparentnosť

Úspech riešení ako aj ich všeobecná akceptácia závisí od miery zainteresovania všetkých dotknutých skupín do samotnej implementácie. Je dôležité, aby subjekty verejnej správy a podnikateľského sektora spolupracovali ešte predtým, ako budú riešenia zavedené do praxe. Práve transparentnosť procesov zabezpečí základ pre spoluprácu a umožní väčšiu účasť občanov na veciach verejných.

· Prístupnosť

Je potrebné zabezpečiť, aby sa informatizáciou verejnej správy vytvorili rovnaké príležitosti pre všetkých, prostredníctvom verejne prístupných elektronických služieb. Vo všeobecnosti by sa mala pri implementácii využívať zásada, ktorá by zabezpečila prístup zdravotne oslabeným osobám, využívala by jazykovú podporu zrozumiteľnú používateľovi a zohľadňovala by odporúčania „The Web Accessibility Guidelines“ stanovené v rámci iniciatívy Web prístupu celosvetovým Web združením. Pri implementácii by sa malo ďalej vychádzať z rozdielnej sociálno-ekonomickej situácie medzi jednotlivými regiónmi a skupinami obyvateľstva.

· Ochrana súkromia

Elektronické služby poskytované verejnou správou musia zabezpečiť jednoznačnú úroveň ochrany osobných údajov vrátane situácie, kedy sa jednotlivci rozhodnú, či ich údaje budú použité na iné účely, ako boli pôvodne získané[46] V takomto prípade by mali byť informácie týkajúce sa použitia údajov prístupné zainteresovaným stranám.

V tomto smere by mala byť zaistená úplná zhoda existujúcich Európskych a národných legislatívnych úprav týkajúcich sa ochrany údajov.[47] Tiež úloha prevádzkyschopnosti by mala byť jednoznačne koordinovaná s už existujúcimi postupmi uvedenými v smernici 95/46/EC (predovšetkým článok 29). To znamená, že by sa mali používať technológie zabezpečujúce zvyšovanie ochrany súkromia.

· Viacúrovňová spolupráca

Plynulá informatizácia verejnej správy môže byť dosiahnutá len prostredníctvom spolupráce viacerých subjektov verejnej správy a je základným princípom pre vytvorenie vzájomne prepojených systémov využívaných pri poskytovaní služieb.

Tento prístup si vyžaduje spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, pri ktorých si jednotlivé zložky odovzdávajú skúsenosti získané pri realizácii projektov súvisiacich s informatizáciou verejnej správy s cieľom prísť k obojstranným riešeniam a dohodám.

· Interoperabilita

IS musia byť schopné vzájomnej komunikácie. S týmto cieľom je dôležité pri návrhoch systémov vychádzať jednak z nariadení stanovených Európskym rámcom interoperability, ktorý sa týka celoeurópskeho rámca služieb ako aj medzinárodne voľne dostupných štandardov a riešení.

Nariadenia sa nesnažia zasahovať do internej administratívy verejnej správy ako aj Európskych inštitúcii, ale budú pre každý členský štát a inštitúcie EÚ východiskom pre potrebné zabezpečenie prevádzkyschopnosti IS na celoeurópskej úrovni.

Osvojením rovnakých interoperabilných postupov sa získa výhoda z vytvoreného riešenia, čím sa docieli spokojnosť oboch strán, ktorá prispeje k vyššej efektívnosti a zníženiu nákladov.

· Používanie „Open Standards“

Využívanie voľne dostupných štandardov medzinárodne označovaných ako „Open Standards“ prispieva k dosiahnutiu interoperability v rámci celoeurópskych elektronických služieb poskytovaných verejnou správou. Pod termínom štandard rozumieme pojem najrozsiahlejšieho významu: pokrýva úplnú špecifikáciu, ktorá vychádza zo štandardného procesu, ktorý je v súlade s princípmi uvedenými nižšie. Voľne dostupný štandard musí spĺňať minimálne tieto charakteristiky:

- štandard je prijatý a bude používaný organizáciami, ktoré sa ho rozhodli používať na základe prirodzeného rozhodnutia všetkými zainteresovanými stranami (všeobecný súhlas alebo väčšinové rozhodnutie),

- štandard je zverejnený a jeho špecifikácia musí byť voľne dostupná, distribuovaná a používaná bezplatne, resp. za nominálny poplatok,

- nie sú žiadne obmedzenia na znovu využitie štandardu,

- duševné vlastníctvo štandardu je bezplatné.

· Technologická a softvérová neutralita

Informačno komunikačné technológie sa rozvíjajú veľmi rýchlo. Preto je dôležité, aby riešenia digitalizujúce verejnú správu boli prístupné novým technológiám s cieľom zabezpečenia technologickej a softvérovej neutrality. Riešenia jedinečného charakteru by nemali byť preferované ako aj snahy závislosti od monopolných dodávateľov.

Národné strategické dokumenty

Medzi dôležité dokumenty podporujúce zmierňovanie socio-ekonomických rozdielov v regiónoch bol základným východiskom Integrovaný plán regionálneho rozvoja schválený uznesením vlády SR č. 923/99, ktorý definoval prioritné regióny pre podporu z predvstupového fondu PHARE v rokoch 2000 a 2001. Dôraz sa kládol prioritne na Prešovský, Košický a Banskobystrický región. Národný plán regionálneho rozvoja schválený uznesením vlády SR č. 133/2002 vytvoril vhodný rámec na podporu regionálneho rozvoja SR, nakoľko definoval potrebné východiská a stanovil rozvojové zásady, ciele a priority pre vypracovanie regionálnych programov rozvoja. V ďalšej etape čerpania finančných prostriedkov EÚ na úrovni regiónov bol vypracovaný Národný rozvojový plán 2004-2006, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 166/2003 a umožnil naštartovať v širšom meradle politiky na zvýšenie podpory aktivít patriacich do oblasti informačnej spoločnosti.

Aktualizovaný konvergenčný program Slovenska na roky 2004 až 2010 schválený uznesením vlády SR č. 1121/2004 načrtol významné štrukturálne reformy na konsolidáciu verejných financií a povzbudil svoj zámer sústrediť sa v ďalšej etape hospodárskej politiky na podporu poznatkovo založenej ekonomiky, informačnej spoločnosti a ľudského kapitálu.

Na zvýšenie konkurencieschopnosti SR prostredníctvom informatizácie, mobilizácie inovácií v národnej ekonomike a rozvoja vedecko-vzdelávacích aktivít vypracovala a vo februári 2005 vláda SR schválila (uznesenie vlády SR č. 140/2005) Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (tzv. Národná lisabonská stratégia). Tento dokument vychádza z cieľov a princípov lisabonskej stratégie Európskej únie a stal sa oficiálnym vládnym programom rozvoja vedomostnej ekonomiky na Slovensku. Táto ekonomická stratégia má byť základom pre politiku vlády SR do roku 2010 a sústreďuje sa na tie „lisabonské“ ciele a priority, ktoré sú najdôležitejšie pre ďalší rozvoj SR vrátane cieľov informačnej spoločnosti. Dlhodobá konkurencieschopnosť SR sa dá zabezpečiť iba uskutočnením nevyhnutných štrukturálnych reforiem a vytváraním podmienok pre rozvoj vedomostnej ekonomiky. Preto je táto stratégia postavená na dvoch hlavných pilieroch:

I. na úspešnom dokončení štrukturálnych reforiem a udržanie výsledkov

II. systematické zameranie sa na naplnenie rozvojovej časti Lisabonskej stratégie v štyroch oblastiach:

§ informačná spoločnosť (informačná gramotnosť, efektívna e-vláda a moderné verejné on-line služby, široká dostupnosť internetu)

§ inovácie, veda a výskum (výchova a podpora kvalitných vedcov, výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru, účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie)

§ investície do ľudí a vzdelávanie (moderná vzdelávacia politika, dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti, vyrovnanie sa s demografickými zmenami)

§ podnikateľské prostredie (vysoká vynútiteľnosť práva, verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno, efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky, kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach)

Ku každej z prioritných oblastí bol vypracovaný samostatný akčný plán, ktorý obsahuje zoznam úloh na najbližšie obdobie.

Národný program reforiem SR na roky 2006 – 2008, ktorý vláda SR prijala svojím uznesením č. 797/2005, rozlišuje na mikroekonomickej úrovni potrebu vytvárania vhodných podmienok pre podnikateľské prostredie, aby sa zaručila dlhotrvajúca konkurencieschopnosť. Program obsahuje množstvo plánovaných opatrení zameraných na rôzne oblasti vedomostnej ekonomiky, avšak prioritne sa zameriava na rozvoj piatich oblastí, ktoré najlepšie podporia rast tvorivého potenciálu slovenskej ekonomiky: vzdelávanie, zamestnanosť, informačnú spoločnosť, vedu, výskum a inovácie a podnikateľské prostredie, pričom práve finančné prostriedky štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sú považované za kľúčové pri napĺňaní cieľov Národného programu reforiem. V rámci navrhnutých riešení uvádza potrebu zvýšenia transparentnosti štátnej pomoci prostredníctvom presunu zo sektorovej štátnej pomoci k horizontálnym prioritám.

Národný strategický referenčný rámec SR 2007 – 2013, ktorý vláda SR schválila svojim uznesením č. 457/2006 vzájomne prepája sektorové politiky Slovenska a bližšie definuje potreby podpory prioritných oblastí s cieľom naplnenia zámerov EÚ v súlade s Lisabonskou stratégiou. Národný referenčný rámec SR 2007-2013 predstavuje základný strategický a integračný nástroj na implementáciu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rokoch 2007-2013, ako aj nástroj, na základe ktorého, a v súlade s ktorým majú byť vypracované jednotlivé operačné programy.

Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy. Tento dokument bol vypracovaný v súlade s dokumentmi „Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčný plán“ a „Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010“. Postup rešpektuje všetky funkčné a organizačné požiadavky, následnosti a schopnosť súčasného prostredia verejnej správy absorbovať v blízkej budúcnosti nový prístup k poskytovaniu služieb verejnej správy, ktorý podporí proces informatizácie verejnej správy. Cestovná mapa nepokrýva len činnosti, ktoré súvisia výhradne s elektronizáciou služieb poskytovaných na internete, ale tiež implementačný harmonogram základných prvkov potrebných pre samotnú elektronizáciu, napr. definovanie štandardov, integráciu centrálnych štátnych registrov, atď. Definuje konkrétne projekty, nositeľov – ÚOŠS, predpokladané výdavky a termíny realizácie.

Jednotlivé regióny SR čelia rôznym problémom v oblasti výskumu a vývoja, a preto pre správnu interpretáciu problematických oblastí bolo nevyhnutné vychádzať z programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov, ktoré odzrkadľujú aktuálnu situáciu a na základe ktorých sa vychádzalo pri stanovení cieľov OP IS.

4.2 Globálny cieľ operačného programu Informatizácia spoločnosti

Slovenská republika si v NSRR zadefinovala víziu realizovať celkovú konvergenciu ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateľného rozvoja. Táto vízia v praxi znamená vybudovanie prosperujúcej krajiny, dlhodobo atraktívnej pre investovanie a život jej súčasných aj budúcich obyvateľov, ktorá musí naplno využívať svoje šance na ďalší rozvoj a s tým súvisiace zmeny, ktoré ju priblížia k najvyspelejším krajinám EÚ. Vzhľadom k tejto vízii je možné konštatovať, že OP IS rozpracovaný do 3+1 prioritných osí výrazne podporuje globálny cieľ NSRR a prostredníctvom informatizácie bude zvyšovať výkonnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky a výrazne urýchli proces celkovej konvergencie. Globálnym cieľom OP IS je preto: Vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku pre rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky. OP IS tak bude významnou mierou ovplyvňovať napĺňanie vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR[48], jej strategického cieľa pre obdobie 2007-2013[49] a cieľa špecifickej priority 2.2 Informatizácia spoločnosti[50], ktoré sú definované v Národnom strategickom referenčnom rámci SR.

Globálny cieľ OP IS a z neho vyplývajúce globálne ciele jednotlivých prioritných osí sú plne v súlade so strategickým cieľom Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007-2013 a dopĺňajú cieľ strategickej priority „Inovácie, informatizácia a vedomostná ekonomika“ v rámci referenčného rámca zameraný na rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb.

tab. 3 Prehľad kontextových ukazovateľov OP IS na úrovni globálneho cieľa OP

Cieľ:		Vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku vysoko výkonnej vedomostnej spoločnosti	Typ	Jednotka	Východisko				Cieľ 2013
					EÚ15		SR			zdroj
Typ a Názov ukazovateľa					rok	hodnota	rok	hodnota	hodnota
K	Súhrnný index inovatívnosti		Dopad	sii	05	0,46	05	0,21	0,3?	eurostat
K	Podiel IKT na celkovej pridanej hodnote vytvorenej v podnikoch		Dopad	%	05	8,3	05	5,1	10,0	oecd
K	% obratu z e-služieb v podnikoch		Dopad	%	05	2,8	05	0,02	4,0	oecd

4.3 Stratégia na dosiahnutie globálneho cieľa ako výsledok tematickej a územnej koncentrácie

Stratégia OP IS je postavená na východiskách, vyplývajúcich z NSRR, analýzy externého prostredia a ostatných koherentných dokumentov EÚ a SR v oblasti informatizácie spoločnosti[51]. V tejto súvislosti definuje intervencie zo štrukturálnych fondov EÚ na témy a územia, prostredníctvom ktorých sa dosiahne efektívnejšie a účinnejšie strategický cieľ Národného strategického referenčného rámca SR v programovom období 2007 – 2013.

Stratégia OP IS sa zameriava na intervencie prostredníctvom nenávratných finančných príspevkov, ako aj inovatívnych finančných nástrojov, do takých tém, ktoré zabezpečia splnenie globálneho cieľa OP IS a iniciujú vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti, ako prostriedku vysoko výkonnej vedomostnej spoločnosti SR. Nato aby bol efekt OP IS čo najúčinnejší, stratégia sa koncentruje na také opatrenia, ktoré v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zvýšia úroveň informatizácie spoločnosti, zmodernizujú verejnú správu a zvýšia inklúziu IKT do celospoločenských procesov na úroveň najvyspelejších krajín EÚ. Opatrenia, ktoré budú implementované prostredníctvom 3 prioritných osí programu sa koncentrujú na priame aj neprime formy pomoci a dotýkajú sa všetkých cieľových skupín (verejná správa, občania, podnikatelia zo ziskového aj neziskového sektoru). Budú intervenovať tak do ponuky aj dopytu na telekomunikačnom trhu (predovšetkým do rozvoja prístupových širokopásmových sietí a stimulovaním dopytu po ňom) s cieľom zvýšiť penetráciu širokopásmového pripojenia. Budú koncepčne a koordinovane rozvíjať služby verejnej správy (G2P, G2B, G2G), budovať eGovernment a sprístupňovať užitočný digitálny obsah. Cieľom je zmodernizovať verejnú správu, zvýšiť dostupnosť kvalitných elektronických služieb a rozvíjať eGovernment ako vysoko efektívnu a účinnú formu služieb verejnej správy a naštartovať ostatné elektronické služby a vedomostného priemyslu.

Intervencie zamerané na zvyšovanie penetrácie širokopásmového pripojenia budú realizované plošne na celom území relevantnom pre cieľ Konvergencia v oblastiach, ktoré sú neatraktívne pre komerčných poskytovateľov. Intervencie zamerané na modernizáciu verejnej správy a elektronizácie pamäťových a fondových inštitúcií budú implementované predovšetkým v inovatívnych a kohéznych póloch rastu, teda v mestách a obciach, v ktorých sa nachádzajú verejné úrady. V špecifických prípadoch budú implementované naj v územiach mimo pólov rastru, ak bude preukázaný značný efekt takýchto projektov.

Ročne dnes verejná správa vynakladá viac ako 70% verejného rozpočtu na služby, poskytované občanom (G2P), podnikateľom (G2B) a samotnej verejnej správe (G2G). V prevažnej väčšine sú služby zabezpečované v papierovej forme a nevyužívajú ani zďaleka možnosti, ktoré ponúkajú moderné IKT. Existujúce informačné systémy vo verejnej správe sú málo efektívne, bezpečné a takmer vôbec spolu nespolupracujú.

Ani základné verejné služby poskytované občanom (G2P) občanom a podnikateľom (G2B) nie sú dostupné v elektronickej podobe. Úrady požadujú veľakrát tie isté údaje, na vybavovanie úradných vecí sa čaká v radoch a musia byť vybavované na rôznych miestach, ale aj rôznych mestách. Ak chce občan vybaviť komplikovanejšie záležitosti, ako napr. prepis motorového vozidla a nebýva v okresnom meste, potrebuje na zúradovanie takmer dva dni voľna. Občania vynakladajú vo forme daní, odvodov a iných poplatkov na fungovanie štátu približne 1/3 svojich príjmov. Dostávajú zato však iba zlomok toho, čo by im verejná správa mohla ponúknuť, ak by fungovala v „trhovom prostredí“ a správala sa ako komerčná firma na trhu.

Pre verejnú správu je poskytovanie verejných (G2G) služieb neprehľadné a obrovsky administratívne náročné. Verejné služby sa preto dajú riadiť iba veľmi komplikovane, nepresne a draho. Vďaka prevahe papierovej formy komunikácie neumožňuje súčasný systém poskytovania verejných služieb rozvíjať procesy, ktoré sú postavené na interoperabilite informačných systémov úradov, previazanosti organizačných a procesných modelov. V verejnej správe preto sú preto procesy súvisiace s poskytovaním a riadením verejných služieb rozvíjané prevažne izolovane na úrovni štátnej správy, samosprávy a ich jednotlivých organizácií. Takéto informačné a procesné fungovanie verejnej správy nevytvára prostredie pre trvalé zvyšovanie kvality verejných služieb, tzv. „smart administration“.

Zámerom stratégie je vytvorenie takého informačného prostredia (infraštruktúry IKT a služieb) a zabezpečenia takej miery inklúzie IKT do kľúčových spoločenských procesov, ktoré zvýšia produktivitu jednotlivca, ale aj celej ekonomiky. Vo vzťahu k používateľovi je zámerom stratégie poskytnúť všetkým cieľovým skupinám dostupnejšie, kvalitnejšie, lacnejšie a v konečnom dôsledku užitočnejšie služby poskytované verejnou správou, alebo podnikateľmi, ktoré sú postavené na využívaní možností, ktoré ponúkajú moderné IKT. V budúcnosti by občan, alebo podnikateľ mal stráviť vybavovaním na úradoch oveľa menej času, komunikácia s úradom by mala byť oveľa jednoduchšia, príjemnejšia a užitočnejšia pre používateľov, ale aj poskytovateľov verejných služieb. Mala by byť dostupná rovnocenne cez komunikačné kanály, využívajúce širokopásmové pripojenie, ako aj osobný kontakt. Vďaka projektom ŠF by mal občan, alebo podnikateľ po ukončení programového obdobia svoje záležitosti s verejnou správou vybavovať doma, alebo v práci cez počítač, svoj mobil, digitálny televízny prijímač, informačný kiosk, ... Ak nebude chcieť komunikovať prostredníctvom IKT, bude mať možnosť komunikáciu s úradom vybaviť klasicky, fyzickým spôsobom, v tzv. integrovaných obslužných miestach. Akúkoľvek požadovanú verejnú službu dostane na jednom mieste od úradníka využívajúceho IKT na ktoromkoľvek verejnom úrade, nákupnom stredisku, alebo na pošte.

4.3.1. Tematická koncentrácia príspevkov

Väčšina doteraz realizovaných intervencií z verejných zdrojov do informatizácie spoločnosti je roztrieštených do vzájomne organizačne ani funkčne nepreviazaných, viac menej autonómnych systémov. Ich vzájomná previazanosť, interoperabilita je veľmi nízka. Ich efekt je k tomu zoslabený nízkym objemom verejných zdrojov investovaných v minulosti do informatizácie v porovnaní s okolitými krajinami. V programovacom období 2007-2013 je preto nevyhnutné dosiahnuť maximálnu účinnosť verejných zdrojov SR a EÚ investovaných do tejto oblasti. Tento stav je možné dosiahnuť iba integráciou kľúčových riešení postavených na centrálnej, na služby orientovanej architektúre informačného systému verejnej správy.

Stratégia OP IS sa zameriava na intervencie zvyšujúce inklúziu IKT a dostupnosť kvalitných verejných služieb a užitočného obsahu, poskytovaného občanom, podnikateľom a samotnej verejnej správe. Budú vytvárať a rozvíjať ponuku elektronických služieb a stimulovať dopyt po nich. Príspevky z fondu ERDF budú implementované prostredníctvom troch navzájom prepojených prioritných osí, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a spoločne vytvárajú jeden celok. Hlavnými témami Operačného programu sú:

Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb (G2G, G2P, G2B)
Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry (G2P, G2B, G2G)
Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu (od chrbtových sietí po koncové zariadenia)

Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb

Prostriedky IKT sú veľmi účinným nástrojom zefektívnenia procesov, ale to nestačí. Samoúčelná informatizácia toho veľa nevyrieši. Dôležitá je samotná podstata procesov, ich zosúladenie a zasadenie do vhodného legislatívneho rámca. Len vtedy možno dosiahnuť výsledok, ktorý je prelomový.

Hlavným zámerom Operačného programu v oblasti efektívnej elektronizácie verejnej správy a rozvoja elektronických služieb je preto optimalizovať procesy služieb poskytovaných verejnou správou a integrovať ich technologickú a aplikačnú informačno – komunikačnú infraštruktúru.

Cieľom prioritnej osi je vybudovať modernú verejnú správu, ktorá plní svoje úlohy efektívne a ktorá minimálne zaťažuje občanov a podnikateľov. Verejnú správu, ktorá je dostupnejšia, pracuje rýchlo a s nižšími nákladmi než dnes.

Stratégia prioritnej osi 1 OP IS, elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb bude preto podporovať rozvoj informačných a organizačných systémov verejnej správy na centrálnej a regionálnej úrovni tak, aby boli štandardné a vzájomne prepojené. Aby procesy vo verejnej správe boli kvalitne riadené, optimálne rozvíjané a tvorili jeden prehľadný celok. To znamená, že v konečnom dôsledku verejná správa bude požadovať vyplnenie a odoslanie jediného elektronického formulára v integrovanom obslužnom mieste, cez počítač, mobil, kiosk alebo TV. Všetko ostatné sa udeje v back Office, bez priamej participácie používateľa. Základným princípom modernizácie verejnej správy je rozvíjať služby, ktoré budú šetriť peniaze, čas a ľudí a budú prinášať vysoký úžitok všetkým ich používateľom.

Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry

Prioritná os je zameraná na vytváranie a sprístupňovanie digitálneho obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií. Cieľom prioritnej osi je Skvalitnenie systémov získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni. Pamäťové a fondové inštitúcie sú nositeľmi, uchovávateľmi a sprostredkovateľmi spoločenského, technického, vedeckého a kultúrneho poznania. Stav ich technickej, technologickej a organizačnej úrovne je nevyhovujúci. Aktivity prioritnej osi budú zamerané na ich komplexný rozvoj a inklúziu do všetkých relevantných poznatkovo orientovaných oblastí ekonomického a sociálneho vývoja. Prostredníctvom prioritnej osi bude podporované zvyšovanie kvality procesov získavania, uchovávania a sprostredkovávania obsahu, digitalizácia obsahu a obnova infraštruktúry národných pamäťových a fondových inštitúcií. Kľúčovou oblasťou prioritnej osi je sprostredkovanie obsahu pamäťových a fondových inštitúcií a ich inklúzia do procesov vzdelávania, inovácií a sociálneho rozvoja.

Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu

Širokopásmový prístup[52] je potrebné chápať ako technologickú platformu, na ktorej je možné budovať a prevádzkovať také služby, ktoré by inak nebolo možné, či nemalo zmysel rozvíjať. Na širokopásmový prístup je teda nutné pozerať sa predovšetkým ako na prostriedok, ktorý otvára nové možnosti prístupu (cez počítač, telefón, DTV, kiosk, čipovú kartu, ...) k poskytovaným zdrojom a službám (dátovým, hlasovým a obrazovým ), ktorý koncových používateľov neobmedzuje v druhu, obsahu, rozsahu a kvalite požadovanej služby v celom reťazci medzi koncovým používateľom a poskytovateľmi služieb a je dostupný nepretržite.

Stratégia v oblasti prístupnosti k širokopásmovému pripojeniu sa preto bude koncentrovať na zvyšovanie motivácie na využívanie širokopásmových technológií. Cieľom prioritnej osi je dosiahnuť vysokú penetráciu širokopásmového internetu, porovnateľnú s úrovňou vyspelých krajín EÚ - 15. Prioritná os bude podporovať aktivity na stimulovanie dopytu domácností a obyvateľov po širokopásmových technológiách, podporené skvalitňovaním regulačných nástrojov. Prostredníctvom nepriamych nástrojov bude podporovať udržateľný rozvoj prístupových širokopásmových sietí v oblastiach neatraktívnych pre komerčných poskytovateľov a zvyšovať tým kvalitu konkurenčného prostredie na telekomunikačnom trhu.

4.3.2. Územná koncentrácia príspevkov

Intervencie zamerané na modernizáciu verejnej správy prostredníctvom IKT budú koncentrované plošne do všetkých organizácií verejnej správy a budú poskytovať priame výstupy vo forme podporených služieb používateľom na celom území SR. Nakoľko sa väčšina inštitúcii štátnej správy nachádza v cieli Konkurencieschopnosť a zamestnanosť a zároveň je potrebné plniť ciele Lisabonskej stratégie v oblasti rozvoja eGovernmentu, musí byť teda časť aktivít Opatrenia 1.1, zameraných na optimalizáciu procesov a elektronizáciu služieb verejnej správy, ktoré poskytujú ÚOŠS a orgány štátnej správy, sídliace v Bratislavskom kraji, realizovaných na území cieľa konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Ak má byť dosiahnutá funkčnosť rozvoja eGovernmentu a maximálna efektívnosť a účinnosť ŠF v tejto oblasti, musia byť intervencie implementované v celej organizačnej štruktúre verejnej správy bez ohľadu nato, v ktorých územiach sa nachádzajú, alebo aké funkcie plnia. Kľúčovou zložkou sú v tejto štruktúre organizácie verejnej správy na centrálnej úrovni sídliacej v Bratislavskom kraji. V opačnom prípade by bol rozvoj eGovernmentu nefunkčný a SR by nikdy v dohľadnom horizonte nedosiahlo úroveň informatizácie porovnateľnú s vyspelými krajinami EÚ.

Všetky ostatné opatrenia OP IS budú realizované v území cieľa Konvergencia.

Intervencie zamerané na rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií budú implementované v organizáciách ako archívy, knižnice, múzeá, galérie, pracoviská pre ochranu pamiatkového fondu, špecializované odborné ústavy a pracoviská v oblasti kultúry a pod., prioritne v inovačných a kohéznych póloch rastu v územiach cieľa Konvergencia.

Intervencie zamerané na zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu budú implementované plošne na celom území cieľa Konvergencia, aby bol zabezpečený rovnomerný prístup pre všetkých občanov a podnikateľov bez ohľadu na miesto ich sídla. V opačnom prípade by predovšetkým oblasti nachádzajúce sa mimo inovačných a kohéznych pólov rastu boli ešte viac znevýhodnené a vytváralo by sa prostredie zvyšujúce vnútro regionálnu priepasť v úrovni informatizácie. Prístup k širokopásmovému internetu má pritom najvyšší účinok na zvyšovanie kvality života obyvateľov práve v zaostávajúcich územiach, nachádzajúcich sa mimo väčších sídel osídlenia, alebo ich spádových oblastí.

5. PRIORITNÉ OSI OPERAČNÉHO PROGRAMU

Globálny cieľ operačného programu: : Vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku pre rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky.

Cieľ:		Vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku vysoko výkonnej vedomostnej spoločnosti	Typ	Jednotka	Východisko				Cieľ 2013
					EÚ15		SR			zdroj
Typ a Názov ukazovateľa					rok	hodnota	rok	hodnota	hodnota
K	Súhrnný index inovatívnosti		Dopad	sii	05	0,46	05	0,21	0,3?	eurostat
K	Podiel IKT na celkovej pridanej hodnote vytvorenej v podnikoch		Dopad	%	05	8,3	05	5,1	10,0	oecd
K	% obratu z e-služieb v podnikoch				05	2,8	05	0,02	4,0	oecd

Podmienkou všetkých kľúčových riešení, podporovaných v rámci OP IS, je štúdia uskutočniteľnosti a nákladovo výnosová analýza, ktorá transparentne dokumentuje realizovateľnosť, efektívnosť a účinnosť zamýšľaného riešenia. Ďalšou obligatórnou podmienkou implementácie všetkých aktivít OP IS je súlad všetkých realizovaných riešení s platnými štandardami a metodickými pokynmi pre ISVS.

5.1 Prioritná os „Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb“

5.1.1. Cieľ a zameranie prioritnej osi:

Špecifický cieľ prioritnej osi: Moderná verejná správa

Kvantifikácia cieľov prioritnej osi (indikátory pokroku):

Prioritná os:		Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb
Cieľ:		Moderná verejná správa	Typ	Jednotka	Východisko				Cieľ 2013
Cieľ:		Moderná verejná správa			EÚ15		SR			zdroj
Typ a Názov ukazovateľa					rok	hodnota	rok	hodnota	hodnota	zdroj
K	on-line dostupnosť 20 základných verejných služieb		dopad	%	05	61	05	20	100	eurostat
R	Hustota pokrytia integrovaných obslužných miest v SR (počet/okres)		výsledok	Počet	-	-	06	?	?	mf sr
I	Potrebný počet návštev úradu pri vybavení agendy spojenej s vybranou životnou udalosťou		dopad	Počet	-	-	06	?	?	mf sr
R	Počet potrebných dokumentov pri vybavení agendy spojenej s vybranou životnou udalosťou		výsledok	Počet	-	-	05	?	?	mdpt sr
K	% obyvateľov, ktorí využili internet v priebehu posledných 3 mesiacov na interakciu s verejnými inštitúciami		Dopad	%	05	26	05	27	40	eurostat
K	% podnikov, ktorí využili internet v priebehu posledných 3 mesiacov na interakciu s verejnými inštitúciami		Dopad	%	05	56	05	57	85	eurostat
R	Podiel transakčných typov služieb na celkovom počte základných verejných e-služieb		Dopad	%	-	-	05	10	75	mdpt sr
K	Počet zamestnancov vo verejnej správe		Dopad	tis.	-	-	06	379	270?	mf sr

5.1.1.1 Opis opatrení a podporovaných aktivít

Opatrenie 1.1: Elektronizácia verejnej správy na centrálnej úrovni

Rámcové aktivity

rozvoj infraštruktúry informačných systémov verejnej správy na centrálnej úrovni

- vytvorenie a udržateľný rozvoj konceptu integrovanej architektúry informačných systémov verejnej správy v súlade so štandardami pre IS VS

- implementácia a vývoj informačných systémov verejnej správy na centrálnej úrovni, tak aby boli efektívne, interoperabilné, bezpečné a v súlade s konceptom integrovanej architektúry IS VS

zavádzanie efektívnych elektronických služieb poskytovaných na centrálnej úrovni

- vypracovanie a implementácia konceptu elektronických služieb poskytovaných verejnou správou spoločne so zefektívnením procesov prebiehajúcich vo verejnej správe, ktoré vyplývajú z nových možností elektronizácie verejnej správy a všeobecne uznávaných princípov eGovernmentu[53]

- zavádzanie základných služieb eGovernmentu, v zmysle konceptu definovaného v Cestovnej mape zavádzania elektronických služieb verejnej správy a v súlade so všeobecne uznávanými princípmi eGovernmentu

- zavádzanie rozšírených služieb eGovernmentu, identifikovaných v stratégii i2010 a v súlade s konceptom elektronických služieb poskytovaných verejnou správou, tak aby boli efektívne, užitočné, prístupné a v zmysle všeobecne uznávaných princípov eGovernmentu

Opatrenie 1.2: Elektronizácia verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni

Rámcové aktivity

rozvoj infraštruktúry informačných systémov samosprávy

- vypracovanie a udržateľný rozvoj konceptu integrovanej architektúry informačných systémov samosprávy v súlade s konceptom integrovanej architektúry informačných systémov verejnej správy a štandardami IS VS

- implementácia a vývoj informačných systémov samosprávy tak, aby boli efektívne, interoperabilné, bezpečné a v súlade s konceptom integrovanej architektúry informačných systémov verejnej správy

zavádzanie efektívnych elektronických služieb poskytovaných na úrovni samosprávy

- zavádzanie efektívnych elektronických služieb samosprávy tak, aby boli v súlade s konceptom elektronických služieb poskytovaných verejnou správou a prebiehali spoločne so zefektívnením procesov prebiehajúcich na úrovni samospráv, ktoré vyplývajú z nových možností elektronizácie verejnej správy a všeobecne uznávaných princípov eGovernmentu

budovanie a rozvoj integrovaných obslužných miest

- vypracovanie konceptu budovania a rozvoja integrovaných obslužných miest

- budovanie a rozvoj integrovaných obslužných miest, v ktorých budú sprístupňované úplne alebo čiastočne elektronické služby poskytované verejnou správy na jednom mieste.

Súčasťou realizácie podporovaných typov aktivít budú v rámci krížového financovania podporované aktivity v oblasti zvyšovania kvality ľudských zdrojov, vzdelávania a zvyšovania digitálnych zručností, ktoré budú nevyhnutné a priamo súvisieť s podporovanými riešeniami v rámci opatrení 1.1 a 1.2.

5.1.2. Zdôvodnenie prioritnej osi:

Dnes sa Slovensko nachádza v počiatočnej fáze implementácie niektorých služieb eGovernmentu, ktoré vychádzajú z 20-tich základných kategórií služieb verejnej správy hodnotených Radou EÚ a ich pripájaním na ústredný portál verejnej správy. V roku 2006 vstúpil do platnosti právny rámec, regulujúci budovanie a rozvoj informačných systémov verejnej správy a bola schválená Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy. V dôsledku neexistencie funkčného právneho rámca pre rozvoj ISVS do tohto obdobia, vzniklo mnoho heterogénnych informačných systémov. Veľké množstvo z nich je dnes preto málo efektívnych, bezpečných a väčšina izolovaných, neprepojených s ostatnými verejnými informačnými systémami, alebo zdrojmi. Doterajší priebeh elektronizácie verejných služieb vo väčšine prípadoch na jednotlivých inštitúciách iba kopíroval papierové služby a paradoxne viedol ešte k väčšiemu administratívnemu zaťaženiu. Vyššie uvedené problémy budú riešené v rámci národného projektu Integrované obslužné miesta.

Na úrovni samosprávy je situácia podobná. Sú realizované regionálne informačné systémy, ktoré síce v mnohých prípadoch fungujú dobre, ale tým, že sú budované nekoordinovane s ostatnými ISVS, poskytujú svojim používateľom iba obmedzený úžitok. Z hľadiska zabezpečenia riadenia verejných služieb na centrálnej úrovni, absentuje prepojenie regionálnych centrálnych informačných systémov.

Vo všeobecnosti sú dnes verejné služby vykonávané neefektívnym spôsobom, s nedostatočným využitím možností, ktoré ponúkajú IKT. Dôsledky sa prejavujú v nízkej kvalite poskytovaných služieb, v priamej interakcie medzi úradmi, občanmi a podnikateľmi (front-office). Poskytované verejné služby sú predražené, málo flexibilné, zbytočne zaťažujú občanov, podnikateľov a samotné úrady. Nízka previazanosť ISVS a neštandardizované procesy vo verejnej správe znefunkčňujú, alebo významne obmedzujú kvalitu prierezových (riadiacich a podporných) procesov vykonávaných verejnou správou (back-office).

Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy uvádza, že zavedením e-služieb môžu občania SR ušetriť ročne cca 1 týždeň pracovného času, čo predstavuje priamy finančný efekt vo forme úspory cca 4000 Sk/pracujúceho občana. Inak povedané, len časová strata (spôsobená nízkou produktivitou služieb) spôsobuje štátnemu rozpočtu ročnú ujmu na priamych daniach vo výške 3 337 mil. Sk, ktorá sa pri súčasnom raste ekonomiky a produktivity bude medzi ročne zvyšovať o 4 - 5%.

Intervencie tejto prioritnej osi sú zamerané na modernizáciu štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy prostredníctvom optimalizácie procesov služieb, poskytovaných verejnou správou a rozvojom ISVS. Modernizácia verejnej správy je postavená na integračnom koncepte, ktorý je striktne odvodený predovšetkým od komplexnej analýzy procesov služieb poskytovaných verejnou správou. Postavenie konceptu iba na integračnom modely by bolo bez systematického rozvoja kvality riadenia vo verejnej správe samoúčelné. Preto implementácia integrovaného modelu verejných služieb a ISVS predpokladá vyvinutie navzájom prepojených a dobre spolupracujúcich informačných ako aj organizačných systémov, ktoré sú schopné trvalo zvyšovať svoju kvalitu a prinášať tak pridanú hodnotu poskytovateľom aj prijímateľom verejných služieb.

5.2 Prioritná os „Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry“

5.2.1 Cieľ a zameranie prioritnej osi:

Špecifický cieľ prioritnej osi: Skvalitnenie systémov získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni

Prioritná os:			Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry
Cieľ:		Skvalitnenie systémov získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni		Typ	Jednotka	Východisko				Cieľ 2013
Cieľ:						EÚ15		SR			zdroj
Typ a Názov ukazovateľa						rok	hodnota	rok	hodnota	hodnota	zdroj
R	Miera informatizácie pamäťových a fondových inštitúcií			výsledok	%			05	?	100%	mk sr
K	on-line dostupnosť služieb v kultúre?			dopad	%	05	61	05	20	75	eurostat
R	Podiel elektronických transakcií na celkovom počte transakcií občanov s pamäťovými a fondovými inštitúciami			Dopad	%	-	-	05	10	75	mdpt sr

5.2.1.1 Opis opatrení a podporovaných aktivít

Opatrenie 2.1: Zlepšenie systémov získavania, spracovania a ochrany obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií

Rámcové aktivity

podpora manažmentu súvisiaceho s riadením systémov získavania, ochrany a spracovania obsahu
elektronizácia pamäťových a fondových inštitúcií (vybavenie inštitúcií príslušným hardwarom a softwarom, sieťami a IKT technológiami),
nákup informačných zdrojov (databáz, práv na zverejňovanie informácií a pod.)
dokumentácia prejavov nehmotného kultúrneho dedičstva vrátane dokumentácie tradičných zručností a elektronizácia týchto poznatkov;
zlepšenie spoľahlivosti prevádzky informačných a komunikačných systémov
zlepšovanie databázových systémov pamäťových a fondových inštitúcií a systémov v oblasti kultúry
zlepšenie stavu protipožiarnej ochrany, elektronickej ochrany a vnútorných podmienok (klimatizácia a uloženie zbierkových predmetov, knižných a archívnych dokumentov a podobných chránených fondov) pamäťových a fondových inštitúcií, priamo súvisiacej s digitalizáciou
realizácia výsledkov výskumov v oblasti masovej deacidifikácie lignocelulózových nosičov informácií v pamäťových inštitúciách, priamo súvisiace s digitalizáciou
zlepšenie technologického a technického vybavenia laboratórií, konzervátorských a preparátorských pracovísk pre odborné ošetrenie, konzervovanie a reštaurovanie predmetov a špecializovaných fondov (knižných, archívnych,...) úzko súvisiacich s informačno – komunikačnou infraštruktúrou získavania, spracovania a ochrany obsahu
obnova budov, pracovísk a zariadení pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni a dobudovanie chýbajúcich špecializovaných pracovísk priamo súvisiacich s digitalizáciou a informačno – komunikačnou infraštruktúrou získavania, spracovania a ochrany obsahu
informatizácia vedeckých knižníc ako multifunkčných kultúrnych a informačných centier
vytvorenie siete vybraných akademických, špecializovaných a vedeckých a verejných knižníc s ich informačným prepojením na vedu, výskum, rozvoj inovácie a podnikania, reformu učebných osnov 7a vzdelávania
podpora ďalšieho spracovania, sprístupňovania a využívania dát a poznatkov pamäťových a fondových inštitúcií v praxi, pri výskume a pri tvorbe inovatívnych projektov, vo vyučovacom, vzdelávacom, plánovacom a rozhodovacom procese na školách, úradoch, podnikateľským sektorom a verejnosťou
výskum, príprava a reinštalácia stálych expozícií registrovaných múzeí a galérií národného významu – inovácia a prezentácia obsahu
vybudovanie siete výskumných, dokumentačných a interpretačných centier rómskej kultúry
podpora zvyšovania spoločenského vedomia o kultúrnom, vedeckom a intelektuálnom dedičstve Slovenska, podpora vzdelávacích, osvetových, informačných a odborných aktivít súvisiacich s realizáciou opatrenia

Opatrenie 2.2: Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, archivovanie a sprístupňovanie digitálnych dát

Rámcové aktivity

vybudovanie Slovenskej digitálnej knižnice a siete špecializovaných digitalizačných pracovísk pamäťových a fondových inštitúcií
záznam, zbieranie, dlhodobé archivovanie a ochrana digitálneho obsahu, webharvesting, webarchiving
podpora fyzickej digitalizácie kultúrneho, vedeckého a intelektuálneho dedičstva včítane digitalizovanie záznamov audiovizuálneho fondu /filmového + audio/
digitálna rekonštrukcia filmových materiálov
digitálna rekonštrukcia audio a audiovizuálnych záznamov,
podpora manažmentu digitálneho obsahu
systematická digitalizácia a sprístupňovanie digitálneho obsahu pamäťovými a fondovými inštitúciami na internete

5.2.2. Zdôvodnenie prioritnej osi:

Významnú úlohu v informatizácii spoločnosti budú zohrávať pamäťové a fondové inštitúcie, v ktorých je koncentrované obrovské kultúrne, vedecké a intelektuálne dedičstvo SR. V SR je takmer 6 000 knižníc, z toho okolo 2956 školských, 38 akademických, 2 615 verejných, 12 vedeckých a 358 špeciálnych. V rámci siete verejných, vedeckých a špeciálnych knižníc je veľmi slabo zastúpená informatizácia a internetizácia knižníc, keďže z i7ch celkového počtu 2985 je v rámci SR prístupných iba 606 počítačov s pripojením na internet pre verejnosť. Internetizované sú predovšetkým akademické a vedecké knižnice, avšak len veľmi malá časť ostatných (verejných, špeciálnych a školských) knižníc. Základom archívnictva v SR sú verejné archívy, osobitne sústava 10 štátnych archívov a ich 37 pobočiek, ktoré spravujú archívne fondy pochádzajúce z činnosti orgánov verejnej správy. Sprístupnenie týchto fondov má nezastupiteľnú úlohu ako východisko informačnej kontinuity rozhodovacích procesov vo verejnom sektore. Takmer 182 bežných kilometrov archívnych dokumentov predstavuje integrálnu súčasť informačných štruktúr a zdrojov spoločnosti a súčasne sú významnou súčasťou národného kultúrneho dedičstva SR. Archívy začali budovať archívny informačný systém s využitím výpočtovej techniky po roku 2003, avšak ani jeden z nich nemá počítače s pripojením na internet prístupné pre verejnosť. K realizácii pilotných projektov digitalizácie archívnych fondov sa pristúpilo v roku 2005. Úroveň dostupnosti a marketingu kvalitného digitálneho obsahu je preto v pamäťových a fondových inštitúciách (knižnice, múzeá, galérie, archívy a špecializované inštitúcie) veľmi malá. Je preto potrebné dosiahnuť vysokú mieru prepojenia a sprístupňovania dát a informácií (vo fyzickej alebo digitálnej forme), dlhodobé a bezpečné uloženie dát na rôznych nosičoch a podporiť ich čo najširšiu aplikáciu v oblasti výskumu, vývoja, inovácie, miestneho a regionálneho rozvoja i strategického plánovania na národnej úrovni alebo regionálnej úrovni.

5.3 Prioritná os „Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu“

5.3.1. Cieľ a zameranie prioritnej osi:

Špecifický cieľ prioritnej osi: vysoká penetrácia širokopásmového internetu

Prioritná os:		Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu
Cieľ:		penetrácia širokopásmového internetu	Typ	Jednotka	Východisko				Cieľ 2013
Cieľ:		penetrácia širokopásmového internetu			EÚ15		SR			zdroj
Typ a Názov ukazovateľa					rok	hodnota	rok	hodnota	hodnota	zdroj
K	Penetrácia širokopásmového internetu (prípojky na 100 obyvateľov, 2003)		dopad	%	05	16,5	05	30	75	oecd
K	Cena za širokopásmové (DSL) pripojenie v PKS / kbs		Dopad	pks	04	0,04	04	0,14	0,04	oecd
K	% obyvateľov ovládajúcich 5 zo 6 základných IT zručností		Dopad	%	05	24	05	19	45	oecd

5.3.1.1 Opis opatrení a podporovaných aktivít:

Opatrenie 3.1: rozvoj a podpora trvalo udržateľného využívania infraštruktúry širokopásmového prístupu

Rámcové aktivity

zavádzanie, rozvoj a prevádzka moderných sieťových platforiem zabezpečujúcich komunikáciu systémov štátnej správy v rozsahu potrebnom pre rozvoj eGovernmentu
rozvoj regionálnych a lokálnych širokopásmových sietí v oblastiach, neatraktívnych pre komerčných prevádzkovateľov
- rozvoj prístupových širokopásmových sietí – metalických a bezdrôtových
- rozvoj metropolitných optických sietí
- rozvoj optických prístupových širokopásmových sietí FTTx

Opatrenie 3.2: stimulovanie dopytu po širokopásmovom prístupe

Rámcové aktivity

podpora vytvárania užitočného digitálneho obsahu stimulujúceho dopyt po internete a elektronických službách
vzdelávacie aktivity zamerané na zvyšovanie zručností a vedomostí o internete a motiváciu k používaniu internetu a elektronických služieb (realizované v rámci krížového financovania)
marketingové, integračné a organizačné aktivity zamerané na zvyšovanie dostupnosti elektronických služieb a inklúzie IKT

5.3.2. Zdôvodnenie prioritnej osi:

Z hľadiska dostupnosti k širokopásmovému internetu patrí Slovensko napriek dynamickému nárastu pripojení v posledných dvoch rokoch jednoznačne medzi najzaostalejšie krajiny Európy.

Na strane domácností a jednotlivcov vážnym dôvodom nízkej penetrácie internetu sú vysoké náklady na PC s pripojením na internet a v mnohých prípadoch aj jeho prevádzku vzhľadom ku kúpnej sile domácností v SR v porovnaní s priemerom EU-15. Nízka penetrácia širokopásmového pripojenia je daná aj nízkou dostupnosťou užitočného digitálneho obsahu absenciou kvalitných e-služieb, vysokými nákladmi za pripojenie a zariadenia IKT. Nedostatok širokopásmových pripojení úzko súvisí s nákladmi na vybudovanie prístupových širokopásmových sietí, ktoré sa budujú na Slovensku veľmi ťažkopádne a skôr je tendencia ich budovať z komerčnej sféry. Veľké prekážky investíciám a s tým súvisiaci nedostatok širokopásmových sietí vyplýva hlavne z nedostatku finančných prostriedkov, z nedostatočnej ochrany investícií a z rôznych prekážok administratívy územnej samosprávy pri ich príprave a realizácií.

K vybudovaniu širokopásmového pripojenia na Slovensku je potrebné pristupovať špecificky. Predovšetkým je potrebné sa zamerať na geografické podmienky, najmä na vidieku a podľa charakteru prostredia budovať širokopásmové prístupové siete optické, bezdrôtové, alebo metalické. V mestách budovať prístupové optické siete a metropolitné optické siete. V podnikateľských oblastiach mimo miest budovať prístupové optické siete a regionálne optické siete. Všeobecne je potrebné vytvoriť podmienky na ich budovanie najmä s investíciami s čerpaním ŠF EU na úrovni územnej samosprávy, čím by sa podstatne urýchlila ich výstavba. Bude však potrebné doriešiť aj ďalšie otázky nadstavby optických sietí, ich prevádzky a samotné poskytovanie širokopásmových služieb k čomu by sa mal vytvoriť strategický dokument na podporu ich rozvoja v regionálnej úrovni.

5.4 Prioritná os „Technická pomoc“

5.4.1. Cieľ a zameranie prioritnej osi:

Špecifický cieľ prioritnej osi: vysoká efektívnosť a účinnosť intervencií OP IS

Prioritná os:		Technická asistencia
Cieľ:		vysoká efektívnosť a účinnosť intervencií OP IS	Typ	Jednotka	Východisko				Cieľ 2013
Cieľ:		vysoká efektívnosť a účinnosť intervencií OP IS			EÚ15		SR			zdroj
Typ a Názov ukazovateľa					rok	hodnota	rok	hodnota	hodnota	zdroj
D	Pomer plánovaných a reálnych hodnôt ukazovateľov		dopad	%	-	-	07	0%	100	ITMS
V	Počet vypracovaných štúdií		výsledok	počet	-	-	06	0	?	ITMS
V	Percento pracovníkov RO/SORO, zapojených do systému celoživotného vzdelávania		výsledok	počet	-	-	06	0	100	RO/SORO

5.4.1.1 Opis opatrení a podporovaných aktivít:

Opatrenie 4.1: Technická pomoc pre RO OP IS

Rámcové aktivity

Zabezpečenie administratívnych kapacít a riadenie kvality procesov RO OP IS
Hodnotiace správy, audity, prieskumy pre potreby OP IS a horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti
Zvyšovanie kvality ľudských zdrojov
IT podpora procesom riadenia RO OP IS a horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti
Propagácia a informovanie verejnosti

Opatrenie 4.2: Technická pomoc pre SORO OP IS

Rámcové aktivity

Zabezpečenie administratívnych kapacít SORO OP IS, riadenie kvality procesov programovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia OP IS a horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti
Zriadenie a udržateľný rozvoj implementačných štruktúr pre projekty Informatizácie
Vypracovávanie štandardov a metodických pokynov pre projekty OP IS a projekty, implementované v rámci horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti
Posudzovanie zhody navrhovaných riešení so štandardami a metodickými pokynmi ISVS
Vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti, technických a ekonomických analýz, súvisiace s implementáciou projektov OP IS a projektov implementovaných v rámci horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti, ktoré sú podmienkou implementácie všetkých projektov informatizácie
Hodnotiace správy, audity, prieskumy pre potreby OP IS a horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti
Zvyšovanie kvality ľudských zdrojov
IT podpora procesom riadenia OP IS a horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti
Propagácia a informovanie verejnosti
Multiprojektové riadenie a riadenie národných projektov OP IS

5.4.2. Zdôvodnenie prioritnej osi:

V NSRR je oblasť informatizácie spoločnosti definovaná ako vertikálna, aj ako horizontálna priorita. Za ich riadenie je zodpovedné na strategickej úrovni ÚV SR, ako RO pre OP IS a na funkčnej a operatívnej úrovni MF SR, ako SORO OP IS. Stratégia informatizácie SR v programovom období 2007-2013 vníma všetky riešenia, ktoré prinesú projekty informatizácie ako jeden funkčný celok. Sme presvedčení, že výlučne takýto prístup povedie k vysokej efektívnosti a účinnosti ŠF vzhľadom k cieľom, definovaných v NSRR, akčných plánoch a ostatných strategických dokumentoch, z ktorých OP IS vychádza.

Stratégia implementácie projektov informatizácie je postavené na integračnom koncepte a princípe centralizovaného riadenia, ktorý je po organizačnej, a hlavne technickej stránke nesmierne náročný. Kvalita projektov informatizácie je obzvlášť citlivá nie len na projekty implementované v rámci OP IS, ale predovšetkým na tie projekty, ktoré budú implementované a priamo riadené ostatnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi (eBusiness, eHealth, eLearning, a pod. ...). Vytvorenie podmienok pre efektívne čerpanie zdrojov ŠF vyžaduje preto náročnú, rozsiahlu prípravu, a kvalitné operatívne riadenie za ktoré je zodpovedné MF SR ako SORO.

Projekty Technickej pomoci budú preto koncentrované práve na tie aktivity, ktoré zabezpečia funkčnosť, účinnosť a efektívnosť celého systému vertikálneho a horizontálneho riadenia. Očakávaným výsledkom týchto projektov je schopnosť organizácií zapojených do systému riadenia garantovať funkčnosť a kvalitu všetkých riešení v oblasti informatizácie, podporených zo zdrojov EÚ v programovom období 2007 – 2013.

6. HORIZONTÁLNE PRIORITY

Pri každej intervencii v rámci OP IS budú v súlade s Národným strategickým referenčným rámcom SR rešpektované štyri horizontálne priority:

marginalizované rómske komunity
rovnosť príležitostí
trvalo udržateľný rozvoj
Informačná spoločnosť

Dopad jednotlivých horizontálnych priorít bude viditeľný predovšetkým na úrovni projektov, ktoré budú posudzované v rámci hodnotiacich procesov v nadväznosti na prihliadajúce hodnotiace kritériá pre túto špecifickú oblasť.

6.1 Marginalizované rómske komunity

V rámci opatrení 1 a 3 OP IS sa nešpecifikujú aktivity špeciálne pre rómsku komunitu. Opatrenia OP IS nabádajú k príležitostiam na prácu, majú vplyv na rovnosť príležitostí a podporou konkurencieschopnosti nepriamo vytvárajú nové pracovné príležitosti, ale neriešia priamo problematiku sociálnej inklúzie marginalizovaných rómskych komunít. OP IS ako celok je neutrálny k tejto skupine obyvateľov a dáva rovnaké šance na profesionálnu kariéru, prístup k verejným a elektronickým službám každému.

V rámci opatrenia 2.2, zameraného na pamäťové a fondové inštitúcie bude samostatná pozornosť venovaná marginalizovaným Rómskym komunitám. Prostredníctvom aktivít zameraných na vybudovanie a udržateľný rozvoj siete výskumných, dokumentačných a interpretačných centier rómskej kultúry, bude systematicky vytváraný a sprístupňovaný užitočný obsah v oblasti Rómskej kultúry.

6.2 Rovnosť príležitostí

Cieľom všeobecného princípu rovnosti príležitostí je zaistiť rovnaké zaobchádzanie pre každého jednotlivca bez ohľadu na jeho národnosť, pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo či vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

Informačné technológie ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických, zemepisných, kultúrnych, časových a pod.) pre skupiny obyvateľstva ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote. Výzvou pre programové obdobie 2007 - 2013 je v oblasti informatizácie prekonávanie priepastí medzi technológiami a touto skupinou používateľov.

Priemet do opatrení

OP IS bude podporovať sociálnu inklúziu v dvoch vrstvách.

Prostredníctvom prioritnej osi 1 Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb bude priamo podporovať vytvorenie prostredia pre účinnejšie a efektívnejšie riadenie verejných služieb v oblasti sociálnej inklúzie, ktoré majú prierezový – horizontálny charakter.

Zvýšená pozornosť bude venovaná podpore zabezpečenia prístupnosti používateľských rozhraní informačných systémov verejnej správy a koncových zariadení služieb využívajúcich širokopásmový prístup z hľadiska ľudí so zdravotným postihnutím a seniorov tak, aby im bola umožnená v čo najširšej miere samostatná interaktívna komunikácia s informačnými systémami verejnej správy priamo alebo pomocou asistenčných technológií. Prístupnosť znevýhodneným skupinám je štandardnom podmienkou zavádzaných elektronických služieb a rozvoja ISVS. Všetky aplikácie, prístupné cez internetové rozhranie sa budú riadiť štandardami pre prístupnosť (e-accesibility), v zmysle Oznámenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR o vydaní Výnosu o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (zo dňa 20. 7. 2006 vyšlo v Zbierke zákonov čiastka 174 č. 464).

V rámci druhej prioritnej osi bude jedna aktivita osobitne zameraná na vytvorenie siete výskumných, dokumentačných a interpretačných centier rómskej kultúry (v rámci Slovenského národného múzea) v piatich regiónoch Slovenska, čím sa dosiahne vyšší stupeň poznávania rómskej kultúry, spracovania poznatkov o prejavoch a formách rómskej kultúry a vytvorí lepší priestor pre podporu a využitie talentov jednotlivcov v rámci marginalizovaných rómskych komunít.

Prostredníctvom prioritnej osi 3 zameranej na zvýšenie penetrácie širokopásmového pripojenia bude OP IS zvyšovať dostupnosť kvalitnejších a úplne nových služieb, ktoré rizikovým skupinám boli doposiaľ veľmi ťažko, ale vôbec nedostupné. Špeciálna pozornosť je venovaná zdravotne postihnutým používateľom. Zabezpečenie prístupnosti elektronických služieb pre takto handicapované osoby je podmienkou elektronizácie služieb verejnej správy v zmysle zákona 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy, Výnos MDPT č. 1706/N-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, §34 zákona 25/2006 o verejnom obstarávaní a zákon a365/2004 o rovnakom zaobchádzaní.

OP IS bude mať priamy, aj nepriamy vplyv na sociálnu inklúziu a zvýšenie kvality života všetkých rizikových skupín, definovaných v Národnom akčnom pláne sociálnej inklúzie 2004 – 2006[54].

6.3 Trvalo udržateľný rozvoj

OP IS bude podporovať trvalo udržateľný rozvoj v troch vrstvách.

Ekonomickú vrstvu trvalo udržateľného rozvoja budú opatrenia OP IS ovplyvňovať tým, že zásadne zvýšia efektivitu a kvalitu verejnej správy. Priame pozitívne efekty sa prejavia v domácnostiach a podnikoch časovou a finančnou úsporou. Nepriamo sa efekty OP IS prejavia v dopadoch, ktoré môžu IKT priniesť svojim používateľom pri práci, komunikácii, alebo zábave. V neposlednom objem finančných alokácií OP IS predovšetkým smerujúcich do sektoru IKT bezpochyby budú znamenať signifikantný impulz pre rast tohto odvetvia ekonomických činností. Jeho výška a udržateľnosť však bude závisieť od efektívnosti a účinnosti implementácie projektov informatizácie v programovom období 2007-2013.

Sociálnu vrstvu trvalo udržateľného rozvoja bude OP IS ovplyvňovať v rozsahu podpory princípov rovnosti príležitostí pre všetkých občanov a skupiny obyvateľstva v prístupe k užitočnému obsahu a kvalitným verejným službám prístupným na jednom mieste[55].

Environmentálnu vrstvu vrstvy trvalo udržateľného rozvoja bude OP IS ovplyvňovať nepriamo, prostredníctvom dopadov na zlepšovanie kvality managementu životného prostredia (prostredníctvom aplikácií služieb Global Monitoring Environment and Security (GMES), Galileo, Improving risk management). Taktiež nepriamo rozvoj elektronických služieb a zvyšovanie ich dostupnosti, zlepšuje environmentálne prostredie prostredníctvom úspory cestovania a objemu potrených fyzických, papierových dokumentov, používaných pri styku s inštitúciami. V neposlednom rade OP IS bude znamenať výrazný impulz pre rozvoj IKT sektora v SR, ktorý bude nahrádzať doposiaľ dominantné odvetvia ekonomickej produkcie, závislé na rozsiahlych materiálových a energetických vstupoch, zaťažujúcich životné prostredie.

6.4 Informačná spoločnosť

Rozvoj informačnej spoločnosti bude v programovom období 2007 – 2013 podporovaný prostredníctvom intervencií OP IS na vertikálnej úrovni. Na horizontálnej bude rozvoj informačnej spoločnosti podporovaný v rámci realizácie projektov informatizácie, ktoré sú spolufinancované zo zdrojov ostatných operačných programov.

Stratégia OP IS sa zameriava na vytváranie technologického, aplikačného a procesného prostredia pre zavádzanie efektívnych elektronických služieb poskytovaných verejnou správou a zvyšovanie ich dostupnosti prostredníctvom širokopásmového pripojenia. Bude sa koncentrovať na vytvorenie a udržateľný rozvoj modelu integrovaných služieb verejnej správy a ponuky užitočného obsahu, ktoré budú dostupné cez všetky IK prostriedky ale aj fyzicky v integrovaných obslužných miestach všetkým skupinám používateľov.

Horizontálna priorita Informatizácia spoločnosti sa koncentruje na optimalizáciu špecifických[56] procesov služieb poskytovaných ÚOŠS a integráciu technologicko - aplikačnej infraštruktúry, ktorej vlastníkom sú: MH SR, MŽP SR, MPSVR SR, MŠ SR, MZ SR, MDPT SR, MVRR SR. RO/SORO OP IS ich rozvoj reguluje prostredníctvom integračných nástrojov, akými sú predovšetkým štandardy a metodické pokyny. Ich prostredníctvom vstupuje do vybraných fáz procesov riadenia a zabezpečuje tak aby boli rozvíjané ako súčasť architektúry integrovaných služieb verejnej správy. V rámci implementácie horizontálnej priority budú podporované aktivity v oblasti nákupu a prevádzky technologickej a aplikačnej infraštruktúry, lokálnych a špecializovaných sietí a rozvoj elektronických služieb v špecifických oblastiach[57].

Intervencie v budú podporovať také riešenia ako je napr. eContent, eLearning, eHealth, eTransport, eInclusion, eBusiness, eTourism, eSkills a pod., ktoré sú súčasťou sektorových stratégií ich vlastných OP. Projekty v týchto témach budú financované z vlastných zdrojov alokovaných v tematicky príslušných operačných programoch. RO/SORO OP IS sa nebude podieľať na financovaní vrcholovom riadení týchto intervencií, ktoré budú plne v kompetencii príslušného RO/SORO. RO/SORO OP IS bude zabezpečovať horizontálne riadenie prostredníctvom využívania integračných nástrojov.

Kľúčové prostriedky RO/SORO OP IS prostredníctvom ktorých bude riadiť intervencie do informatizácie na horizontálnej úrovni sú integračné nástroje:

- dátové štandardy, technologické štandardy a bezpečnostné štandardy

- metodické pokyny

- národné projekty implementované v rámci OP IS.

Blok textu: obr. 9 Proces realizácie projektu podľa metodiky IDEF0 Blok textu: obr. 10 Proces realizácie projektu podľa metodiky IDEF0 Integračné nástroje budú využívané pri riadení horizontálnej priority a uplatnené prostredníctvom priamej participácie RO/SORO v jednotlivých procesoch a fázach projektového cyklu. Štandardy, metodické pokyny a národné projekty OP IS budú vytvárať podmienku, ktorá bude súčasťou prípravy, implementácie a monitorovania každého projektu informatizácie. Každý príjemca ich musí rešpektovať a pri realizácii svojho projektu sa nimi riadiť. Ich prostredníctvom bude z pohľadu RO/SORO OP IS zabezpečený koncepčný a koordinovaný rozvoj všetkých podporovaných riešení, ktorých výstupom je buď optimalizovaná služba verejnej správy alebo prevádzka infraštruktúry IKT, ako súčasti modelu integrovaných služieb poskytovaných verejnou správou.

Vo fáze prípravy projektov IS (projektová fáza) RO/SORO OP IS bude spolupracovať s RO/SORO, ktoré budú implementovať projekty IS, pri procesoch prípravy programových manuálov, výziev, zadaní pre verejné obstarávania v prípade národných projektov, kritérií pre výber projektov. V fáze hodnotenia a výberu projektov IS bude RO/SORO OP IS spolupracovať najmä pri posudzovaní projektov a ich súladu so zadefinovanými štandardami a vydanými metodickými pokynmi. V implementačnej fáze projektov IS, podporovaných v rámci horizontálne priority, bude RO/SORO OP IS poskytovať nevyhnutnú súčinnosť ostatným RO/SORO pri riadení predovšetkým národných projektov (eHealth, eLearning, ...) formou účasti v pracovných skupinách vedených príslušným RO/SORO. V prevádzkovej fáze realizácie projektov IS (t.j. po odovzdaní riešenia) bude RO/SORO OP IS priamo participovať, organizačne aj technicky zabezpečovať bezpečnú a efektívnu prevádzku IS, zapojených do ústredného portálu.

tab. 4 Úrovne spolupráce pri riadení horizontálnej priority informatizácia spoločnosti

OP IS	Prioritná os
OP IS	1	2	3	Tematické oblasti[58]:
ROP			1,2/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW
OP ŽP	1,2,3!		1,2,3/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW Služby: Global Monitoring Environment and Security (GMES)!, Galileo, Improving risk management
OP Doprava	,2,3!		1,2,3,4/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW eTransport, eSafety, eTen
OP KaER	1,2,3/!		1,2,3/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW Služby: e-content, e-comerce, eSkills, Helping SMEs to Go Digital, e-Business W@tch, eTourism
OP V	1,2,3,4!/	1,2/!	1,2,3/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW Služby: eLearning
OP VaV	1,2,3!	1,2/!	1,2,3/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW Služby: eLearning, eContent, e-business
OP Z	1,2,3,4!/		1,2,3,4/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW Služby:
OP ZaSI	1,2,3!/		1,2,3/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW Služby: eSkills, eInclusion, eWork, eHealth, eLearning,
OP BA	1,2,3!/	1,2/!	1,2,3/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW Služby: eSkills, eInclusion, eWork, eHealth, eLearning, eContent,, e-comerce, eSkills, Helping SMEs to Go Digital, e-Business W@tch, eTourism, eTransport, eSafety, eTen, Global Monitoring Environment and Security (GMES)!, Galileo, Improving risk management
NSRV SR	1,2,3!/		1,2/	IKT: nákup a prevádzka HW a SW Služby: eSkills, eInclusion, eWork, e-content, eTourism

Legenda:

typ projektov: / dopytové, ! národné

stupeň nevyhnutnej spolupráce RO/SORO OP IS a iným RO/SORO: 1 – projektová fáza (programový manuál, príručka, kritériá pre výber projektov), 2 – obstarávanie (zadávacie podmienky, výber a schvaľovanie projektov), 3 – implementačná fáza (účasť v pracovných skupinách, spolupráca pri monitorovaní a kontrole), 4 – Prevádzka (služba zapojená do ústredného portálu)

7. SÚLAD OP SO STRATEGICKÝMI CIEĽMI A DOKUMENTMI

Stratégia a jednotlivé opatrenia v rámci OP IS boli navrhované v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES a s nástrojmi, ktoré boli v jej rámci prijaté. Koncepcia OP IS je tiež v súlade s metodickým usmernením Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý bol spracovaný na základe návrhov nariadení EK a metodických dokumentov Spoločenstva pre nové programovacie obdobie. Rešpektuje pravidlá EÚ a SR v oblasti hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, ochrany životného prostredia, rovnosti príležitostí a nediskriminácie.

OP IS rešpektuje potrebu koordinácie a komplementaritu pri poskytovaní finančnej pomoci medzi jednotlivými fondmi, pričom táto problematika bude ešte predmetom rokovaní relevantných RO. Zároveň je zabezpečený vzťah s vybranými bankovými inštitúciami (EIB a EIF) pri poskytovaní nepriamej štátnej pomoci.

7.1 Súlad so strategickými dokumentmi a politikami EÚ

7.1.1 Strategické usmernenia Spoločenstva

Strategické usmernenia Spoločenstva (SUS) definujú rámce pre pôsobenie fondov na európskej úrovni s cieľom zabezpečiť konzistenciu a súlad strategických dokumentov vypracovaných jednotlivými členskými štátmi s prioritami, politikami a aktivitami Spoločenstva a tvoria doplnok ku ďalším finančným nástrojom Spoločenstva.

Stratégia OP Informatizácia spoločnosti odzrkadľuje motívy Strategických usmernení Spoločenstva v súlade s prioritou 2 Zlepšenie poznatkov a inovácií pre rast. V rámci prioritných osí budú podporované intervencie do trhu rizikového kapitálu, v súlade s prioritou 2.4 SUS, len v rámci prioritnej osi 3, zameranej na rozvoj infraštruktúry pre širokopásmové pripojenie. Všetky opatrenia prioritných osí OP IS podporujú implementáciu priority SUS 2.3 Podpora informačnej spoločnosti pre všetkých. Intervencie sú koncentrované na podporu zvyšovania dopytu a ponuky služieb IKT. V oblasti ponuky sa zameriavajú na trvalo udržateľný rozvoj a dostupnosť ponuky verejných e-služieb.

Prostredníctvom prioritnej osi 1, ktorá je zameraná na modernizáciu verejnej správy a zavádzanie verejných e-služieb, budú intervencie podporovať prostredníctvom zvyšovania dopytu a ponuky informačných služieb a užitočného obsahu skvalitňovanie podnikateľského prostredia, vytváranie jednotného informačného priestoru s dostupnými kvalitnými verejnými službami pre podnikateľov a občanov. Očakávaným nepriamym dopadom je zvýšenie vyvolaných investícií do výskumu a vývoja v oblasti IKT a podpora jednotného informačného priestoru medzi verejnými organizáciami v oblasti vedy a výskumu a podnikateľskou sférou.

Prostredníctvom prioritnej osi 2, zamarenej na získavanie a distribúciu digitálneho obsahu z pamäťových a fondových inštitúcií bude stratégia podporovať zvyšovanie ponuky a dopytu po IKT a verejných aj súkromných službách a stimulovať tým podporu informačnej spoločnosti pre všetkých.

7.1.2 Lisabonská a Göteborská stratégia

Slovenská republika sa pri vypracovávaní strategických dokumentov stotožňuje s hlavnými prioritami Lisabonskej stratégie, ktorými sú zabezpečenie zodpovedajúcich zdrojov verejných financií, rastový faktor zamestnanosti a produktivity, rozvoj vnútorného trhu, vysoká úroveň sociálnej kohézie a trvalo udržateľný rozvoj. Udržateľný rozvoj znamená, že zamestnanosť, hospodárske reformy, sociálne politiky a politiky životného prostredia musia byť tvorené spôsobom, ktorý zabezpečí ich vzájomne prepojené presadzovanie. Jedným z hlavných bodov na dosiahnutie strategického cieľa Lisabonskej stratégie je prechod krajín na poznatkovo orientovanú ekonomiku a spoločnosť podporou informačnej spoločnosti, rovnako ako urýchlením procesu štrukturálnych reforiem pre konkurencieschopnosť a inovatívnosť a dobudovanie spoločného trhu.

Všetky opatrenia OP IS sú v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť s dôrazom na podporu inovácií, podnikania, konkurencieschopnosti, rastu hospodárstva a tvorbu nových a trvalých pracovných miest a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

Göteborská stratégia trvalo udržateľného rozvoja podobne ako Lisabonská stratégia budú napĺňané prostredníctvom opatrení smerujúcich k základnej idey vytvorenia ekonomiky založenej na poznatkoch, ktorá bude schopná dosahovať ciele trvalej konkurencieschopnosti a rastu vrátane podpory zamestnanosti ako aj využívanie technológií s ekologicky pozitívnymi dopadmi na životné prostredie. Vzhľadom k tomu, že Lisabonská stratégia je v podmienakach SR premietnutá do Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, resp. Národného programu reforiem, je detailnejší súlad popísaný v rámci podkapitoly 7.2.3.

7.1.3 Legislatíva ES v oblasti kohéznej politiky

Názov nariadenia: Nariadenie o ERDF

Článok: 4

Odstavec: 1a

Fondy budú prispievať na cieľ „konvergencia“.

Článok: 5

Odstavec: 1

Regióny, ktoré majú nárok na financovanie zo štrukturálnych fondov podľa cieľa „konvergencia“, budú regióny zodpovedajúce úrovni II Nomenklatúry teritoriálnych štatistických jednotiek (ďalej „úroveň NUTS II”) v zmysle nariadenia (ES) č. 1059/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu, meraný v paritách kúpnej sily a vypočítaný na základe ukazovateľov Spoločenstva za posledné tri roky dostupných na […], je nižší než 75 % priemeru Spoločenstva.

Názov nariadenia: Nariadenie o ESF

V rámci cieľov konvergencie opatrenia prioritnej osi 2 NSRR Informatizácia spoločnosti podporia opatrenia ESF v súlade s týmito prioritami:

Článok: 3

Odstavec: 1a

| očakávanie a pozitívne riadenie ekonomických zmien, hlavne prostredníctvom navrhovania a rozširovania inovatívnych a produktívnejších foriem organizácie práce, vrátane lepšieho zdravotného stavu a bezpečnosti, určovania budúcich profesných a kvalifikačných požiadaviek a rozvoja špecifických služieb zamestnanosti, odpornej prípravy a podpory v kontexte reštrukturalizácie podniku a sektora.

Článok: 3

Odstavec: 2b, i), ii)

| Posilňovanie inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejných správ a verejnoprávnych služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby prijali reformy a vhodný systém riadenia obzvlášť v oblasti ekonomiky, zamestnanosti, sociálnej, environmentálnej oblasti a oblasti súdnictva.

Opatrenia prioritnej osi Informatizácia spoločnosti budú prostredníctvom podpory zavádzania základných verejných e-služieb rozširovať inovatívne a produktívne nástroje na podporu zvyšovania a prispôsobivosti pracovníkov a podnikov ako napr. služby na vyhľadávanie pracovného miesta, príspevky sociálneho zabezpečenia, osobné dokumenty, registrácia novej právnickej osoby, a pod.. V rámci opatrení prioritnej osi budú podporované projekty na zefektívňovania procesov, organizácie a infraštruktúry IKT pre poskytovanie verejných služieb vo všetkých organizáciách verejnej správy. Očakávané zefektívnenie procesov poskytovania verejných služieb a infraštruktúry IKT, umožní poskytovanie integrovaných verejných služieb na jednom mieste a umožní horizontálne riadenie na základe kritérií efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov.

7.1.4 Legislatíva ES v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže

OP IS je v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže – nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev.

Slovenská republika ako členský štát EÚ plne aproximovala nariadenia ES v oblasti štátnej pomoci do národnej legislatívy, ktorá je v súčasnosti upravovaná zákonom č. 231/2001 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Dohľad nad oblasťou ochrany a podpory hospodárskej súťaže v SR je vykonávaný prostredníctvom Protimonopolného úradu SR ako ústredného orgánu štátnej správy.

7.1.5 Legislatíva ES v oblasti pravidiel verejného obstarávania

Hlavné princípy pravidiel verejného obstarávania vychádzajú zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a zo smerníc ES pre oblasť verejného obstarávania. Ide o princíp transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, vzájomného uznávania a proporcionality pri dodržiavaní zásad hospodárnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov.

Problematika verejného obstarávania a zadávania verejných zákaziek je zabezpečovaná aproximovanou legislatívou prostredníctvom zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zavádza systém verejného obstarávania zohľadňujúci záväzky SR ako člena EÚ. Tento zákon upravuje verejné obstarávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, koncesie na stavebné práce, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.

Implementáciou tohto zákona sa dosahuje zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania, zvýšenie konkurencie a tým rozvoj hospodárskej súťaže a všeobecne podnikateľského prostredia. Prispieva aj k zefektívneniu kontroly vynakladania verejných prostriedkov a obmedzeniu možnosti korupcie. Tento zákon upravuje verejné obstarávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, koncesie na stavebné práce, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.

Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť verejného obstarávania je Úrad pre verejné obstarávanie.

Aktivity a činnosti, na ktoré sa nevzťahuje aplikácia zákona o verejnom obstarávaní, napr. prieskum trhu, sa realizujú na základe Obchodného zákonníka prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže.

Príprava a výber projektov v procese implementácie operačného programu budú uskutočňované so zreteľom na dodržiavanie princípov ochrany a zlepšovania životného prostredia v zmysle zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

7.1.6 Legislatíva ES v oblasti pravidiel ochrany a zlepšovania životného prostredia

Kapitola bude doplnené v nadväznosti na výsledky prebiehajúceho procesu hodnotenie SEA.

7.1.7 Legislatíva ES v oblasti pravidiel rovnosti príležitostí, rodovej rovnosti a nediskriminácie

Aktivity pri implementácii projektov budú zabezpečované v súlade s legislatívou ES v oblasti dodržiavania pravidiel rovnosti príležitosti, rodovej rovnosti a nediskriminácie.

Základné ľudské práva a slobody sú v Slovenskej republike zaručené Ústavou SR. Zároveň je Slovenská republika viazaná medzinárodnými dokumentmi, ktoré sledujú implementáciu rovnosti príležitostí do jej legislatívy a praxe. So to dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP), Európska sociálna charta (ESCH), Dodatkový protokol k ESCH a ďalšie. V súvislosti s implementáciou acquis communautaire bolo do právneho poriadku SR zapracovaných niekoľko ustanovení posilňujúcich zásadu rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, z legislatívy bolo súčasne odstránených niekoľko ustanovení, ktoré neboli v súlade s princípom rovnosti príležitostí (napr. zrušenie zákazu nočnej práce žien...).

Vláda SR pravidelne od roku 2000 schvaľuje systematický nástroj prevencie a boja proti intolerancii a diskriminácii „Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie“. (Akčný plán na obdobie rokov 2006 – 2008 je už štvrtým v poradí od roku 2000). Cieľom akčného plánu je napomáhať k vytváraniu systematickej a trvalej pozornosti problematike dodržiavania ľudských práv a predchádzania diskriminácii v rámci jednotlivých rezortov a rozvíjať spoluprácu rezortov s jednotlivými mimovládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi.

7.2 Súlad so strategickými dokumentmi a politikami SR

7.2.1 NSRR a OP

7.2.1.1 Súlad so stratégiou a víziou NSRR

Zaostávanie SR za EÚ-15 v oblasti konkurencieschopnosti poukazuje na pomalý pokrok v prechode SR na vedomostnú ekonomiku. Tá je tvorená predovšetkým podnikmi, ktoré na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti využívajú inovácie a moderné technológie. Zároveň však každá ekonomika musí pri svojom rozvoji v záujme budúcich generácií a šetriť a efektívne využívať existujúce zdroje. Všetky prioritné osi OP IS boli zaradená pod strategickú prioritu NSRR „inovácie, informatizácia a znalostná ekonomika“. Z tohto dôvodu OP IS napĺňa dlhodobú víziu hospodárskeho a strategického rozvoja krajiny, ktorú NSRR definuje ako Celkovú konvergenciu ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateľného rozvoja. Z nej vyplýva stratégia na napĺňanie načrtnutej vízie, definovaná ako Výrazné zvýšenie do roku 2013 konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. NSRR tiež zdôrazňuje jednu z prioritných tematických oblastí podporu inovácií a informatizácie, ktoré prostredníctvom rozvoja technológií a skvalitňovania procesov rozvíjajú zdroje ekonomického rastu pre vedomostnú ekonomiku a zvyšujú kvalitu hospodárskeho rastu postaveného na existujúcich faktoroch. Uvedené zameranie je plne v súlade s rozpracovanou stratégiou a opatreniami OP IS.

7.2.1.2 Komplementarita / synergia s inými OP

OP IS a ostatné OP sú navzájom prepojené – komplementárne (vzájomne sa dopĺňajú a neprekrývajú) a synergické (navzájom spolupracujú) prostredníctvom horizontálnej priority NSRR Informatizácia spoločnosti.

Implementácia projektov informatizácie spoločnosti, podporovaných v rámci iných OP ako OP IS, vyžadujú úzku kooperáciu medzi RO/SO OPIS a ostatnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi. Deliaca línia medzi intervenciami podporovanými v rámci OP IS a ostatnými OP spočíva v organizačnom a funkčnom členení procesov vo verejnej správy.

Opatrenie 1.1 OP IS sa koncentruje na prierezové[59] procesy služieb poskytovaných verejnou správou a technologicko - aplikačnú infraštruktúru, ktorej vlastníkom sú najmä: MF SR, DR SR, CR SR, OR PZ, NBÚ, ŠÚ SR, ÚG KK SR, ÚNMS SR, ÚPŠS SR, ÚV SR a štátne orgány zriadené osobitnými predpismi. Hlavnou úlohou opatrenia je vytvoriť technologické, aplikačné a procesné prostredie pre udržateľný rozvoj modelu integrovaných služieb verejnej správy.

Opatrenie 1.2 OP IS sa koncentruje na informatizáciu samosprávy a bude podporovať udržateľný rozvoj infraštruktúry IKT a služieb poskytovaných a vlastnených regionálnou a miestnou samosprávou. Informatizácia samosprávy ako súčasť architektúry integrovaných služieb verejnej správy.

Opatrenie 3.1 a 3.2 sa koncentruje na zvyšovanie penetrácie širokopásmového pripojenia prostredníctvom rozvoja infraštruktúry prístupových širokopásmových sietí a motivácie ich používateľov.

Horizontálna priorita Informatizácia spoločnosti sa koncentruje na optimalizáciu špecifických[60] procesov služieb poskytovaných ÚOŠS a integráciu technologicko - aplikačnej infraštruktúry, ktorej majiteľom sú: MH SR, MŽP SR, MPSVR SR, MŠ SR, MZ SR, MDPT SR, MVRR SR. V rámci implementácie horizontálnej priority budú podporované aktivity v oblasti nákupu a prevádzky IKT infraštruktúry[61], lokálnych a špecializovaných sietí a rozvoj elektronických služieb v špecifických oblastiach[62]. Podrobný prehľad komplementárnych opatrení pre prioritnú os 1 a 3 OP IS podľa jednotlivých operačných programov je uvedený v prílohe č. 4.

Opatrenie 2.1 a 2.2 OP IS sa koncentruje na špecifické[63] procesy služieb poskytovaných verejnou správou a technologicko - aplikačnú infraštruktúru pamäťových a fondových inštitúcií, ktorej vlastníkom je MK SR a z časti MV SR.

Tematicky podobné opatrenia:

Operačný program	Opatrenie	Témy a miera spolupráce
OP V	1.3 Celoživotné vzdelávanie pre všetkých ako základný princíp vedomostnej spoločnosti	L1,2/!
OP VV	1.3 Prenos výskumom a vývojom získaných poznatkov a technológií do praxe	L1,2,3!
ROP	1.3 Modernizácia regionálnej a miestnej infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií	I 1/
OP BK	2.2. Informatizácia spoločnosti	T, B, L, W, H, E, I 1,2,3,4,/!

Legenda:

téma: T: eTransport, eSafety, eTen , B: e-content, e-comerce, eSkills, Helping SMEs to Go Digital, e-Business W@tch, eTourism , L: eLearning, W: eSkills, eInclusion, eWork, H: eHealth, E: Global Monitoring Environment and Security (GMES)!, Galileo, Improving risk management, I: infraštruktúra IKT

typ projektov: / dopytové, ! národné

Deliaca línia:

Prioritná os 2 OP IS je zameraná predovšetkým na vytváranie užitočného digitálneho obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií a ich využitie v ostatných vedomostne orientovaných odvetviach. Opatrenia 1.3 OP Vzdelávanie a 1.3 OP Výskum a vývoj budú podporovať aj moderné formy celoživotného vzdelávania a prenos poznatkov z výskumu a vývoja do praxe s využitím IKT. OP IS im bude poskytovať digitálny obsah, prípadne služby, ktoré využijú pri rozvoji a sprístupňovaní vlastných služieb v oblasti eLerningu a eContentu.

7.2.2 Národný program reforiem/Akčné plány Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010

Opatrenia OP Informatizácia spoločnosti budú priamo podporovať úlohy a ciele akčného plánu Informačná spoločnosť s dôrazom na zvýšenie efektívnosti a prehľadnosti poskytovania služieb na všetkých úrovniach verejnej správy v súlade s konceptom Cestovnej mapy zavádzania informatizovaných služieb.

Úloha akčného plánu	Prioritná os.
Úloha akčného plánu	1	2	3
informačná gramotnosť
uskutočniť obsahovú a procesnú premenu tradičnej školy na modernú školu; realizovať obsahovú reformu s ohľadom na informatizáciu, modernizáciu obsahu, zakomponovanie prípravy pre informačnú spoločnosť a vedomostnú ekonomiku
zabezpečiť počítačovú gramotnosť učiteľov na všetkých stupňoch škôl
približovať sa k európskemu priemeru vo vybavenosti informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) na školách
podporiť zvyšovanie počítačovej gramotnosti občanov a celoživotné vzdelávanie v oblasti IKT a to aj v spolupráci so súkromným sektorom
zlepšiť všeobecné povedomie o výhodách informačnej spoločnosti a informačnej gramotnosti, so zameraním na špecifické skupiny (e-začleňovanie)

efektívna e-vláda a moderné on-line verejné služby
prepojiť základné informačné systémy inštitúcií verejnej správy efektívnym, spoľahlivým a bezpečným spôsobom, definovať štandardy a rozhrania pre výmenu dát medzi orgánmi verejnej správy
sprístupniť na ústrednom verejnom portáli postupne služby pre občanov a špeciálne pre podnikateľov, ktorí by najviac využívali tieto služby (pozri aj časť Podnikateľské prostredie)
zlepšiť fungovanie všetkých verejných registrov a databáz ich úplnou informatizáciou a prechodom na on-line služby (pozri aj časť Podnikateľské prostredie)
na základe auditu vynakladania prostriedkov do oblasti informačných a komunikačných technológií a služieb vo verejnej správe zefektívniť proces informatizácie vo verejnom sektore, zaviesť koncepčnosť a sledovať konkrétne výsledky projektov, zvážiť možnosti spoločného verejného obstarávania
zabezpečiť kvalitné vybavenie IKT vo verejnej správe ako aj informačnú gramotnosť zamestnancov
zaviesť bezpečné elektronické identifikačné preukazy, ktoré sú potrebné pre transakcie v rámci e-vlády

široká dostupnosť internetu
pokračovať v liberalizácii telekomunikačného trhu a to najmä skvalitnením procesu regulácie tohto trhu
podporiť vybudovanie prístupu na širokopásmový internet a jeho rozšírenie v menej rozvinutých oblastiach, na základe Národnej stratégie pre širokopásmový prístup
podporiť rozvoj verejne prístupných miest pre prístup k internetu
otvoriť všetky školské multimediálne učebne pre verejnosť
podporiť programy založené na partnerstve so súkromnou sférou, ktorých cieľom je zabezpečiť počítače so širokopásmovým pripojením na internet pre širokú verejnosť

Opatrenia OP Informatizácia spoločnosti budú nepriamo, prostredníctvom dopadov napĺňať priority a úlohy v oblasti Ľudských zdrojov, Vedy, výskumu, inovácií a Podnikateľského prostredia prostredníctvom podpory nasledujúcich prioritných oblastí akčných plánov.

Ľudské zdroje a vzdelávanie

V časti ľudské zdroje a vzdelávanie bude OP IS vytvárať integračné prostredie pre elektronické služby poskytované verejnou správou v oblasti vzdelávania (eLearning[64]) a zvyšovať ich dostupnosť prostredníctvom vytvárania prístupových širokopásmových sietí a zvyšovania penetrácie širokopásmového pripojenia. Nepriamo podporí modernizáciu vzdelávania zvyšovaním prístupnosti širokopásmového pripojenia domácností, ktoré ho môžu využívať ako technologickú platformu pre využívanie elektronických služieb v oblasti vzdelávania, rozvíjaných v rámci OP Vzdelávanie. V rámci krížového financovania bude OP IS podporovať vzdelávanie v oblasti digitálnej gramotnosti a zručnosti používateľov riešení podporených v rámci OP IS, v miere, ktorá je nevyhnutná pre ich funkčnosť a efektívnosť.

Moderná vzdelávacia politika

§ zaviesť celkovú zmenu obsahu vyučovania od memorovania informácií smerom k schopnosti ich získavať, vyhodnocovať a využívať

§ posilniť a zlepšiť vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov a zručností v oblasti informačných technológií pre každého absolventa strednej školy (viac detailov v časti Informačná spoločnosť)

§ odstránenie bariér vstupu poskytovateľov do rôznych segmentov vzdelávacieho systému

Veda, výskum, inovácie

Výchova a podpora kvalitných vedcov

výrazne zvýšiť prepojenie medzi vedeckým výskumom a vysokoškolským vzdelávaním, predovšetkým uplatnením inštitútu výskumnej univerzity, ktoré by sa v spolupráci s inými výskumnými inštitúciami mali stať základom vedeckého výskumu v Slovenskej republike

Výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru

§ zaviesť účinnú spoluprácu a spoluzodpovednosť Ministerstva školstva a Ministerstva hospodárstva vo verejných nástrojoch a inštitúciách na podporu aplikovaného výskumu a vývoja

§ zaviesť mechanizmy nezávislého hodnotenia kvality programov a projektov a povinnosť zverejňovať výsledky všetkých verejne podporovaných výskumných projektov

Podnikateľské prostredie

Verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno

§ plne elektronizovať výmenu informácií o podnikateľovi medzi jednotlivými verejnými inštitúciami; žiadna informácia, ktorú už o podnikateľovi má niektorá verejná inštitúcia nesmie byť požadovaná priamo od podnikateľa inou verejnou inštitúciou – tie si ich musia medzi sebou vymeniť elektronicky a automaticky

§ zjednodušiť požiadavky verejných inštitúcií smerom k podnikateľom pri vstupe na trh a to najmä plnou informatizáciou celého procesu a prípadne aj zavedením tzv. one-stop-shops (t.j. vo vzťahu k budúcemu podnikateľovi sústredením celého registračného procesu na jedno miesto)

§ posilniť transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania postupným prechodom na úplne elektronické verejné obstarávanie

7.2.3 Národná stratégia trvaloudržateľného rozvoja /Akčný plán trvaloudržateľného rozvoja

Opatrenia OP Informatizácia spoločnosti bude nepriamo, prostredníctvom dopadov napĺňať priority NSTUR predovšetkým v oblasti informatizácie školstva. Priamo bude podporovať ciele v priorite Informatizácia spoločnosti ako súčasť národohospodárskej stratégie SR.

Podpora rozvoja informačnej spoločnosti v SR

Informatizácia v školstve

· Podporiť aktívne využívanie IKT vo vyučovacom procese

Zabezpečiť počítačovú gramotnosť učiteľov na všetkých stupňoch škôl na požadovanej úrovni
Priblížiť sa k európskemu priemeru vo vybavenosti IKT na školách
Príprava Stratégie informatizácie regionálneho školstva v SR

Informatizácia spoločnosti ako súčasť národohospodárskej stratégie SR

Nosným cieľom informatizácie spoločnosti (informatizácia spoločnosti ako súčasť národohospodárskej stratégie SR do roku 2013) je priniesť novú kvalitu do všetkých oblastí politického, hospodárskeho a spoločenského života vytvorením vhodných podmienok - umožňujúceho prostredia - pre zvyšovanie efektívnosti, produktivity a konkurencie schopnosti obyvateľstva.

Pri napĺňaní cieľa informatizácie spoločnosti je potrebné rešpektovať zameranie sa na občana (fyzické a právnické osoby, orgány verejnej správy a samosprávy), umožniť adaptáciu programov a projektov k meniacim sa podmienkam a potrebám, rešpektovať zákonitosti voľného trhu (ponuka a dopyt, konkurenciou stimulovaný rozvoj), programové financovanie počas obdobia potrebného na realizáciu projektov a koncepčnosť a postupnosť pri realizácii.

Medzi nosné piliere informatizácie spoločnosti patrí: obsah, ktorý je štandardne sprístupnený cez tzv. vstupnú bránu, alebo portál. Systematické budovanie ústredného portálu verejnej správy so všetkými náležitosťami je kľúčovým krokom verejnej správy k naplneniu cieľa informatizácie spoločnosti; Práca s novými informačnými a komunikačnými technológiami, ktorá patrí dnes vo vyspelých krajinách sveta k tzv. strategickým zručnostiam. Následne predpokladáme, že každý zamestnanec verejnej správy a každý absolvent strednej školy, alebo učilišťa by dnes mal mať túto strategickú zručnosť; a prístupová infraštruktúra, ktorá má ambíciu poskytnúť lacný, rýchly a bezpečný prístup k informáciám a službám v elektronickej podobe prostredníctvom internetu.

7.2.4 Koncepcia územného rozvoja SR

OP Informatizácia spoločnosti priamo bude podporovať ciele KURS v kapitole Informačná spoločnosť, informačné technológie a územný rozvoj Slovenska.

Nutnosť uplatňovania ďalších zásad rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku

• podporovať univerzálne, pre všetkých finančne prístupné služby, aby tak všetci mohli profitovať z nových možností,

• zabezpečiť čo najrýchlejšie pripojenie každého občana, verejnej alebo súkromnej inštitúcie prostredníctvom počítača, mobilného telefónu alebo TV na internetovú sieť,

• podporovať vytváranie informačných sietí a nových služieb v oblasti informácií súkromným sektorom,

• urýchľovať rýchle internetové spojenia a on- line spojenia pre výskumných pracovníkov a študentov,

• urýchľovať zavádzanie tzv. inteligentných kariet pre bezpečný elektronický prístup k službám (zdravotnícke služby, elektronické platby, mobilný I-net, verejná doprava, platby za TV a pod.),

• zabezpečiť lepší prístup k verejným informáciám (jednoduchý prístup minimálne k 4 základným typom verejných informácií: legislatíva a úradné informácie, kultúrne informácie, informácie z oblasti životného prostredia a dopravné informácie) v reálnom čase,

• slúžiť kultúrnemu obohateniu všetkých občanov prostredníctvom kultúrnej i jazykovej rozmanitosti obsahu služieb,

• vytvárať elektronické knižnice a urýchľovať multimediálnu digitalizáciu zbierok múzeí a galérií s perspektívou vytvorenia siete globálnej elektronickej knižnice na zachytenie všetkého vedenia ľudstva prístupného širokej verejnosti,

• rozvíjať tzv. teleworking, t.j. prácu prostredníctvom komunikačnej siete,

• zvýšiť chápanie pozitívnych dopadov IS na celkovú kvalitu života (lepšia kvalita práce, zlepšenia v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania vo voľnom čase a územného rozvoja, vyššie zapojenie invalidných občanov do spoločnosti),

• podporovať integráciu informačných databáz o životnom prostredí a prírodných zdrojoch,

• zvyšovať povedomie a chápanie IS občanmi a tak zabezpečiť podporu verejnosti,

• podporovať dialóg o celosvetovej spolupráci.

Nepriamo, prostredníctvom dopadov budú opatrenia prioritnej osi podporovať nasledujúce ciele:

• spolupracovať na vytvorení celosvetového elektronického trhu pre SME vrátane otvorenej a nikoho nediskriminujúcej výmeny informácií a spolupráce (Global Marketplace),

• urýchľovať elektronický obchod. využívať možnosti informačnej spoločnosti pri utváraní politiky zamestnanosti,

• urýchľovať zodpovedajúce vzdelanie a výchovu ich zavádzaním do bežnej školskej výučby a odborného vzdelávania (zabezpečiť u absolventov škôl tzv. digitálnu gramotnosť),

7.2.5 Regionálne strategické materiály

OP Informatizácia spoločnosti bude priamo podporovať ciele nasledujúcich regionálnych strategických dokumentov:

§ Regionálne plány rozvoja NUTS II

§ Programy rozvoja samosprávnych krajov a programy rozvoja obcí

7.3 Prepojenie na iné finančné nástroje EÚ

7.3.1 Synergia, komplementarita s programami financovanými z EAFRD a EFF

IV rámci priority 1. NSPRV SR 2007-2013 „zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho a lesohospodárskeho odvetvia“, priority 3 „zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie“, kde sa navrhované intervencie týkajú zavádzania informačných a komunikačných technológií (ICT). Podpora vytvárania prístupových širokopásmových technológií je súčasťou infraštruktúry IKT, ktorá bude podporovaná v rámci opatrenia 1.3 OP IS „Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu“.

Ak budú v rámci NSPRV SR podporované špecializované IS, alebo elektronické služby, budú podliehať pravidlám pre implementáciu horizontálnej priority NSRR – informatizácia spoločnosti.

7.3.2 Synergia, komplementarita s ostatnými finančnými nástrojmi ES

OP IS bude prostredníctvom intervencií vo všetkých troch prioritných osiach podporovať ciele nasledujúcich finančných nástrojov ES.

Inicitíva i2010

Strategický dokument Európskej únie schválený v máji 2005 podporuje otvorené a konkurencieschopné digitálne hospodárstvo a vyzdvihuje informačné a komunikačné technológie ako hnací motor integrácie a zvýšenej kvality života. Ako kľúčový prvok prepracovaného lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť sa iniciatíva i2010 zameria na vytváranie integrovanej koncepcie európskej politiky v oblasti informačnej spoločnosti a v oblasti audiovizuálnych médií.

Na základe dôkladnej analýzy otázok týkajúcich sa informačnej spoločnosti a na základe rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami o predošlých iniciatívach a nástrojoch Komisia navrhuje pre európsku politiku v oblasti informačnej spoločnosti a médií tri priority:

} vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru, ktorý podporuje otvorený a konkurencieschopný vnútorný trh v oblasti informačnej spoločnosti a médií,

} zintenzívnenie inovácií a investícií v oblasti informačných a komunikačných technológií na docielenie rastu, ako aj početnejších a lepších pracovných miest,

} vybudovanie európskej informačnej spoločnosti pre všetkých občanov, ktorá podporuje rast a zamestnanosť spôsobom, ktorý je v súlade s trvalo udržateľným rozvojom a ktorého prioritami sú lepšie verejné služby a zvýšená kvalita života.

Program pre konkurencieschopnosť a inováciu

Podprogram podpory politiky ICT integruje súčasné programy na podporu ICT - eTEN, Contentplus a Modinis. Rozpočet je vo výške cca € 801,6 mil. Sústredí sa predovšetkým na 3 základní oblasti:

} vytvorenie jednotného informačného priestoru

} podporu inovácií a investovaniu do ICT

} podporu informačnej spoločnosti

8. FINANČNÝ PLÁN

8.1 Finančný plán OP IS – ročné záväzky podľa fondu (čl. 36 (1)(e)(i) VN)

(v EUR, v bežných cenách) , (v súlade s prílohou VIIIc návrhu implementačného nariadenia na roky 2007 - 2013)

	Štrukturálne fondy ERDF (1)	Kohézny fond (2)	Celkom (3)=(1)+(2)
2007	141 243 286	0	141 243 286
2008	137 441 319	0	137 441 319
2009	132 265 485	0	132 265 485
2010	122 021 210	0	122 021 210
2011	131 390 682	0	131 390 682
2012	144 968 236	0	144 968 236
2013	183 765 187	0	183 765 187
spolu	993 095 405	0	993 095 405

8.2 Finančný plán OP za celé programové obdobie podľa prioritných osí a zdrojov financovania

(v EUR, v bežných cenách), (v súlade s prílohou VIIIc návrhu implementačného nariadenia na roky 2007 - 2013)

Prioritná os	EÚ (a)	SR (b)	Celkom (c) = (a)+(b)	Miera kofinancovania (d)= (a)/(d)	EIB príspevok (informatívne)	Iné zdroje (informatívne)
1	590 891 766	104 275 017	695 166 783	85%
2	139 033 357	24 535 298	163 568 655	85%
3	221 194 126	39 034 257	260 228 383	85%
4[65]	31 381 815	5 537 967	36 919 782	85%
Celkom	993 095 405	175 252 130	1 168 347 535	85%

8.3 Rozdelenie príspevku z fondu/fondov do kategórií pomoci zo ŠF 2007 – 2013 na úrovni OP

Čl. 36(1)(d) VN sa požaduje, aby OP obsahoval informatívne rozdelenie plánovaného použitia príspevku z fondu/fondov do kategórií prvých troch dimenzií kategorizácie pomoci zo ŠF 2007 – 2013 v súlade s čl. 11 implementačného nariadenia.

V súlade s čl. 8(2bis) VN sa požaduje aby sa pomoc z fondov zameriavala na priority EÚ v oblasti konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest (Lisabonská stratégia), na ktoré by v rámci cieľa

Konvergencia malo smerovať 60% príspevkov z fondov a v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť 75% príspevkov z fondov.

V zmysle uvedeného nariadenia sa táto povinnosť vzťahuje len na „staré“ členské štáty EÚ, avšak komisárka pre regionálnu politiku D. Hubner vyzýva aj nové členské krajiny aby v OP stanovili akou mierou sa budú jednotlivé programy podieľať na uskutočňovaní lisabonských cieľov.

Zoznam kategórií prispievajúcich k lisabonským cieľom a ich kódov sa nachádza v prílohe 4 k VN.

tab. 5 Informatívne rozdelenie príspevku z fondu/fondov podľa dimenzie „Prioritná téma“

Kód	Téma	Prioritná os (v EUR, v bežných cenách)
Kód	Informačná spoločnosť	1	2	3	4	Spolu
10ⁿ	Telefónne infraštruktúry (vrátane širokopásmových sietí)	0	0	83 273 083	0	83 273 083
11*	Informačné a komunikačné technológie (prístup, bezpečnosť, interoperabilita, predchádzanie rizikám, výskum, inovácia, e-obsah atď.)	132 564 332	81 784 327	55 298 531	0	269 647 190
12*	Informačné a komunikačné technológie (TEN-IKT)	0	0	121 656 769	0	121 656 769
13*	Služby a aplikácie pre občana (elektronické zdravotníctvo, štátna správa, učenie, začlenenie atď.)	437 579 684	70 243 765	0	0	507 823 449
14*	Služby a aplikácie pre MSP (elektronický obchod, vzdelávanie a odborná príprava, prepájanie do sietí atď.)	125 022 767	11 540 563	0	0	136 563 330
15*	Iné opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k IKT a ich účinného využívania	0	0	0	0	0
85	Príprava, vykonávanie, monitorovanie a kontrola	0	0	0	18 459 891	18 459 891
86	Hodnotenie a štúdie; informácie a komunikácia	0	0	0	18 459 891	18 459 891
Spolu		695 166 783	163 568 655	260 228 383	36 919 782	1 155 883 603

Legenda:

* kategórie prispievajúce k uskutočňovaniu lisabonských cieľov v rámci cieľa Konvergencia a cieľa Regionálna konkurecieschopnosť a zamestnanosť (podľa prílohy 4 VN)

ⁿ kategórie prispievajúce k uskutočňovaniu lisabonských cieľov v rámci cieľa Konvergencia (podľa prílohy 4 VN)

tab. 6 Informatívne rozdelenie príspevku z fondov podľa dimenzie „Forma finančného príspevku“

Kód	Forma financovania	Prioritná os (v EUR, v bežných cenách)
Kód	Forma financovania	1	2	3	4	Spolu
01	Nenávratná dotácia	625 113 834	108 405 631	178 194 126	31 381 815	943 095 405
02	Pomoc (pôžička, úroková subvencia, záruky)		7 000 000	8 000 000		15 000 000
03	Rizikový kapitál (účasť, rizikový kapitálový fond)			35 000 000		35 000 000
04	Iné formy financovania
	Spolu	625 113 834	115 405 631	221 194 126	31 381 815	993 095 405

tab. 7 Informatívne rozdelenie príspevku z fondov podľa dimenzie „Podporované územie“

Kód	Typ územia	Prioritná os (v EUR, v bežných cenách)
Kód	Typ územia	1-3
01	Mestské	247 106 964
02	Horské	0
03	Ostrovné	0
04	Riedko a veľmi riedko osídlené oblasti	71 238 043
05	Vidiecke oblasti (iné ako horské, ostrovné alebo riedko a veľmi riedko osídlené oblasti)	198 130 809
06	Bývalé vonkajšie hranice EÚ (po 30. 4. 2004)	0
07	Najodľahlejšie oblasti	0
08	Oblasť cezhraničnej spolupráce	445 237 774
09	Oblasť nadnárodnej spolupráce	0
10	Oblasť medziregionálnej spolupráce	0
00	Neuplatňuje sa	0
Spolu		961 713 590

9. SYSTÉM IMPLEMENTÁCIE

Kapitola 9 popisuje systém implementácie OP IS v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (ďalej len „všeobecné nariadenie“) a v súlade so Systémom riadenia ŠF a KF pre programové obdobie 2007 – 2013.

9.1 Orgány zapojené do riadenia a implementácie programu

9.1.1 Centrálny koordinačný orgán

Na základe uznesenia vlády SR č. 832 z 8. októbra 2006, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako Centrálny koordinačný orgán pre operačné programy v Národnom strategickom referenčnom rámci SR na roky 2007 – 2013 (ďalej len „CKO“) zabezpečuje strategickú úroveň systému riadenia NSRR. V tejto súvislosti vykonáva CKO v oblasti riadenia pomoci zo ŠF a KF najmä nasledovné funkcie:

· na úrovni NSRR zabezpečuje programovanie, monitorovanie, hodnotenie, publicitu a informovanosť a vzdelávanie administratívnych kapacít v týchto oblastiach;

· zabezpečuje koordináciu procesov riadenia a implementácie operačných programov v súlade so Systémom riadenia ŠF a KF;

· metodicky usmerňuje subjekty zapojené do riadenia a implementácie operačných programov;

· zodpovedá za vývoj, prevádzku a údržbu ITMS;

· plní funkciu RO pre OP Technická pomoc.

9.1.2 Riadiaci orgán

Riadiaci orgán operačného programu (ďalej len „RO“) predstavuje operačnú úroveň systému riadenia OP IS. Riadiaci orgán je orgán určený členským štátom na základe článku 59(1) všeobecného nariadenia, ktorý zodpovedá za riadenie a vykonávanie programu v súlade s predpismi EÚ a SR. Pri riadení operačného programu postupuje RO v súlade s metodickými pokynmi CKO a metodickými pokynmi certifikačného orgánu a orgánu auditu v príslušných oblastiach.

Na základe uznesenia vlády SR č. 832 z 8. októbra 2006, riadiacim orgánom OP IS je Úrad vlády SR.

V súlade s čl. 60 všeobecného nariadenia, RO je zodpovedný za riadenie a vykonávanie príslušného OP, najmä za:

· vypracovanie operačného programu a programového manuálu;

· monitorovanie a hodnotenie operačného programu;

· vedenie MV pre OP IS a vypracovanie výročnej a záverečnej správy o implementácii, ich predloženie monitorovaciemu výboru a Európskej komisii;

· publicitu o pomoci z EÚ a informovanie verejnosti o fondoch z EÚ v súlade s článkom 69 všeobecného nariadenia;

· uzatvorenie splnomocnenia o delegovaní úloh so sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom a výkon kontroly delegovaných úloh;

· kontrolu podľa čl. 59 VN.

V súlade s čl. 71 všeobecného nariadenia, vnútorná štruktúra a rozdelenie (delegovanie) zodpovednosti RO pre OP IS budú popísané v opise systémov riadenia a kontroly, ktorý členský štát predloží EK pre predložením prvej žiadosti o priebežnú platbu alebo najneskôr do 12 mesiacov od schválenia OP.

9.1.3 Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom

Funkciu sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom OP IS plní Ministerstvo financií SR.

Konkrétne úlohy SORO budú presne stanovené v splnomocnení o delegovaní právomocí medzi RO a SORO. SORO je zodpovedné predovšetkým za:

· koordináciu a zabezpečenie postupov pri procesoch programovania a implementácie OP IS

· tvorba strategických a riadiacich dokumentov OP IS , vrátane finančného plánu a kritérií pre výber projektov

· vypracovanie schém štátnej pomoci OP IS

· vytvorenie vhodného systému implementácie OP IS

· usmerňovanie prijímateľov

· prijímanie, hodnotenie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku

· uzatvárania zmlúv o poskytnutí finančného príspevku s prijímateľmi

· overovanie výdavkov prijímateľov v zmysle príslušnej legislatívy ES a SR

· prijímanie a schvaľovanie žiadostí prijímateľov o platbu

· vypracovanie vnútorného manuálu SORO

· navrhovanie realokácie finančných prostriedkov medzi prioritnými osami, resp. opatreniami v rámci prioritnej osi

· spolufinancovanie OP IS zo štátneho rozpočtu

9.1.4 Zapojenie orgánov regionálnej a miestnej samosprávy

Orgány regionálnej a miestnej samosprávy na úrovni NUTS III zapojené do procesov riadenia OP IS prostredníctvom úradov VÚC, ktoré budú zodpovedné predovšetkým za administráciu, výber a hodnotenie dopytových projektov, pre ktoré budú regionálnymi sprostredkovateľskými orgánmi. Výkon ich činností bude regulovaný na základe splnomocnenia o delegovaní úloh so sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom.

Orgány regionálnej a miestnej samosprávy budú rovnako ako všetky ostatné partnerské organizácie zapojené do procesov programovania a prípravy národných projektov, ktorá bude prebiehať počas celého programového obdobia.

9.1.5 Monitorovacie výbory

9.1.5.1 Monitorovací výbor pre OP IS

V súlade s čl. 63 všeobecného nariadenia musí byť pre každý OP do troch mesiacov od jeho schválenia Európskou komisiou zriadený monitorovací výbor (ďalej len „MV“). Cieľom monitorovacieho výboru je dohliadať na efektívnosť, účinnosť a kvalitu implementácie programu.

Predsedom MV pre OP IS je Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Členmi monitorovacieho výboru sú zástupcovia SORO, CO a v súlade s princípom partnerstva zástupcovia štátnej správy, NKÚ SR, zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy, zástupcovia podnikateľskej a neziskovej sféry. Poradnými členmi MV môžu byť zástupcovia Európskej komisie. Členovia monitorovacieho výboru sú menovaní podpredsedom vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Pôsobnosť, činnosti, zloženie a štruktúru monitorovacieho výboru upravuje štatút a rokovací poriadok, ktorý schvaľuje monitorovací výbor.

Hlavné úlohy monitorovacieho výboru v súlade s čl. 65 všeobecného nariadenia sú:

· schvaľuje kritériá pre výber projektov (do šiestich mesiacov od schválenia OP) a ich prípadnú revíziu;

· posudzuje a schvaľuje návrhy na zmenu a doplnenie obsahu operačného programu;

· pravidelne skúma výsledky implementácie programu, najmä dosahovanie cieľov operačného programu a hodnotenia uvedené v čl. 48(3) VN;

· posudzuje a schvaľuje výročné a záverečné správy o implementácii programu pred ich odoslaním Európskej komisii;

· dostáva informácie o výročnej kontrolnej správe alebo o tej jej časti, ktorá sa vzťahuje na OP a o všetkých dôležitých pripomienkach, ktoré môže Komisia vzniesť po jej preskúmaní;

· môže kedykoľvek navrhnúť riadiacemu orgánu akúkoľvek revíziu alebo preskúmanie OP, ktoré by mohlo umožniť dosiahnuť ciele príslušného fondu alebo zlepšiť riadenie OP vrátane finančného riadenia.

9.1.5.2 Národný monitorovací výbor pre NSRR

Národnému monitorovaciemu výboru pre NSRR (ďalej len „NMV“) predsedá minister výstavby a regionálneho rozvoja SR ako predstaviteľ CKO pre NSRR. Funkciu sekretariátu vykonáva CKO. Štatút a rokovací poriadok schvaľuje NMV pri svojom prvom zasadaní.

Národný monitorovací výbor sa schádza k rokovaniu minimálne dvakrát ročne. Členmi NMV sú zástupcovia orgánov ústrednej štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov a ostatných sociálno-ekonomických partnerov. Pozorovateľmi sú Stále zastúpenie SR pri EÚ a Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Európska komisia je vo funkcii poradcu.

Medzi hlavné činnosti Národného monitorovacieho výboru patrí najmä:

· monitorovanie implementácie NSRR;

· schvaľovanie zmien v NSRR spadajúcich do jeho právomoci;

· vypracovanie súhrnnej výročnej (resp. záverečnej) správy za NSRR;

· schvaľovanie strategických správ pred ich odoslaním Európskej komisii;

· formulovanie odporúčaní pre činnosť monitorovacích výborov OP s cieľom dosiahnutia efektívneho systému monitorovania realizácie politiky súdržnosti v SR;

· schvaľovanie prerozdeľovania prostriedkov medzi operačnými programami

· plní funkciu monitorovacieho výboru pre OP Technická pomoc

9.2 Monitorovanie

V súlade so Systémom riadenia ŠF a KF predstavuje monitorovanie činnosť, ktorá sa systematicky zaoberá zberom, triedením, agregovaním a ukladaním relevantných informácií pre potreby hodnotenia a kontroly riadených procesov. Hlavným cieľom monitorovania je pravidelné sledovanie realizácie cieľov NSRR, OP a projektov s využitím ukazovateľov.

Výstupy z monitorovania zabezpečujú pre riadiaci orgán vstupy pre rozhodovanie pre účely zlepšenia implementácie operačného programu, vypracovávanie výročných správ a záverečnej správy o vykonávaní OP a podklady pre rozhodovanie monitorovacích výborov (napr. v súvislosti s prípadnou revíziou OP).

Proces monitorovania vychádza zo štruktúrovaného modelu riadenia na úrovni NSRR, OP a na úrovni projektov. Monitorovanie a hodnotenie zabezpečujú všetky subjekty zúčastnené na riadení ŠF a KF v rozsahu zadefinovaných úloh a zodpovedností a subjekty, ktoré čerpajú finančné prostriedky z fondov.

9.2.1 Úlohy CKO v oblasti monitorovania:

· zodpovedá za vypracovanie národného systému ukazovateľov pre NSRR v spolupráci s jednotlivými riadiacimi orgánmi a jeho prípadnú aktualizáciu;

· koordinuje a metodicky usmerňuje riadiace orgány v oblasti monitorovania;

· vykonáva monitorovanie na úrovni NSRR.

9.2.2 Úlohy RO pre OP IS v oblasti monitorovania

· postupuje v súlade s metodikou CKO v oblasti monitorovania;

· v prípade potreby predkladá CKO návrhy na zmeny, resp. doplnenie národného systému ukazovateľov;

· zodpovedá za zber údajov a ich analýzu na úrovni programu a horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti v oblasti monitorovania prostredníctvom systému ukazovateľov ako aj v oblasti monitorovania na úrovni kategórií pomoci;

· zodpovedá za vypracovanie výročných a záverečnej správy o vykonávaní OP ktoré predkladá na schválenie MV pre daný OP a následne Európskej Komisii.

9.2 3 Úlohy SO/RO v oblasti monitorovania:

· zodpovedá za zber údajov a ich analýzu na úrovni projektu a skupín projektov v rámci programu a horizontálnej priority Informatizácia v oblasti monitorovania prostredníctvom systému ukazovateľov ako aj v oblasti monitorovania na úrovni kategórií pomoci;

· zodpovedá za vypracovanie výročných, tematických a záverečnej správy o vykonávaní OP a jeho prioritnej osi ktoré predkladá na schválenie RO pre daný OP a následne MV a Európskej Komisii.

9.3 Hodnotenie

V súlade so Systémom riadenia ŠF a KF hodnotenie predstavuje proces, ktorý systematicky skúma efektívnosť a účinnosť OP IS a ich súlad s cieľmi stanovenými v OP a NSRR a analyzuje účinnosť realizačných procesov a vhodnosť nastavenia jednotlivých programov a opatrení a pripravuje odporúčania na zvýšenie ich efektívnosti.

V zmysle čl. 47 všeobecného nariadenia môžu mať hodnotenia strategický charakter (preskúmanie vývoja programu alebo skupiny programov v súvislosti s prioritami Spoločenstva a národnými prioritami) alebo operatívny charakter (s cieľom podporiť priebeh operačného programu). Hodnotenie sa vykonáva pred začiatkom programového obdobia (predbežné hodnotenie), počas neho (priebežné hodnotenie) a po ukončení programového obdobia (záverečné hodnotenie).

Hodnotenia sa uskutočňujú v rámci zodpovednosti členského štátu (CKO, RO) alebo Komisie, v súlade so zásadou proporcionality. Výsledky sa zverejňujú podľa platných predpisov o prístupe k informáciám.

9.3.1 Úlohy CKO v oblasti hodnotenia:

· zabezpečuje predbežné hodnotenie hlavného strategického dokumentu na programové obdobie po r. 2013;

· zabezpečuje priebežné, tematické hodnotenie na centrálnej úrovni;

· koordinuje a metodicky usmerňuje riadiace orgány v oblasti hodnotenia.

9.3.2 Úlohy RO pre OP IS v oblasti hodnotenia:

· postupuje v súlade s metodikou CKO v oblasti hodnotenia;

· zabezpečí predbežné a priebežné hodnotenie OP a horizontálnej priority Informatizácia spoločnosti predloženie výsledkov priebežného hodnotenia monitorovaciemu výboru OP IS a Komisii;

· zabezpečuje komunikáciu s EK a vstupy pre následné hodnotenie OP a prípadné strategické hodnotenie vykonávané EK.

· vypracuje plán hodnotenia pre príslušný operačný program, v ktorom budú uvedené orientačné hodnotiace aktivity, ktoré sú plánované v jednotlivých etapách implementácie OP

9.3.3 Úlohy SO/RO v oblasti hodnotenia:

· zabezpečí predbežné, priebežné, následné a tematické hodnotenie na úrovni prioritnej osi a horizontálnej priority Informatizácia predloženie výsledkov priebežného hodnotenia RO, MV

· zodpovedá za vypracovanie výročných, tematických a záverečnej hodnotiacej správy o vykonávaní OP a jeho prioritnej osi, ktoré predkladá na schválenie RO pre daný OP a následne MV a Európskej Komisii.

9.4 IT monitorovací systém pre ŠF a KF

IT monitorovací systém pre ŠF a KF (ďalej len „ITMS“) je centrálny informačný systém, ktorý slúži na evidenciu, spracovávanie, export a monitorovanie dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole a audite ŠF a KF. Skladá sa z dvoch, paralelne pracujúcich subsystémov pre programové obdobia 2004-2006 a 2007-2013. Subsystémy pre dve programové obdobia úzko spolupracujú, využívajú spoločnú databázu a v nej spoločnú evidenciu objektov.

ITMS využívajú všetky operačné programy v rovnakej miere. Spoločný monitorovací systém má za úlohu zabezpečiť jednotný a kompatibilný systém monitorovania, riadenia a finančného riadenia programov financovaných zo ŠF a KF.

Systém je delený na tri hlavné časti:

1. neverejná časť ITMS zabezpečuje programové, projektové a finančné riadenie, kontrolu a audit v prepojení na účtovný systém ISUF a cez neho so štátnou pokladnicou a rozpočtovým informačným systémom;

2. výstupná časť zabezpečuje tvorbu statických a dynamických dátových exportov;

3. verejná časť zabezpečuje komunikáciu s prijímateľmi, informačným systémom Európskej komisie SFC2007 a monitorovacími systémami okolitých krajín pre programy cezhraničnej spolupráce.

Oprávnenými používateľmi verejnej časti ITMS systému môžu byť na základe žiadosti všetky subjekty, ktoré majú možnosť predložiť žiadosť o príspevok z fondov. Komunikácia žiadateľov/prijímateľov s verejnou časťou ITMS je zabezpečená využitím SSL protokolu. CKO vypracuje príručku pre prijímateľov na užívanie verejnej časti ITMS. Žiadateľom/prijímateľom príspevku z fondov bude cez verejnú časť ITMS umožnené:

· elektronické podanie a príjem žiadostí o príspevok z fondov;

· získanie prehľadne usporiadaných informácií o stave procesov svojich projektov, vrátane žiadostí o platby /refundáciu nákladov;

· ďalšie možnosti (aktualizácia údajov o prijímateľovi, elektronický príjem žiadosti o platbu, elektronický príjem monitorovacích hárkov).

ITMS a procesy komunikácie prijímateľov o príspevok z fondov na úrovni projektu sú nasledovné:

· zriadenie konta, podpísanie dohody o užívaní medzi RO a prijímateľom príspevok z fondov, aktivovanie konta;

· zadávanie údajov do elektronických formulárov a ich prenesenie do verejnej časti ITMS, zaslanie overenej papierovej formy formulára prijímateľom správcovi a popoužívateľovi neverejnej časti ITMS;

· overenie súladu informácií elektronickej a papierovej formy formulára popoužívateľom neverejnej časti ITMS;

· ďalšie spracovanie žiadostí po vykonaní kontroly a opravy prípadných nesúladov elektronickej a papierovej formy.

9.4.1 Úlohy CKO vo vzťahu k ITMS:

· zodpovedá za vývoj, prevádzku a udržiavanie systému, zabezpečuje prevádzku všetkých častí ITMS;

· riadi komisiu, v ktorej má svojho zástupcu každý riadiaci orgán a ktorá navrhuje smer vývoja, komunikuje požiadavky RO na CKO, riadi a usmerňuje popoužívateľov systému podľa pokynov a usmernení CKO, zodpovedá za inicializačné dáta systému;

· vypracováva usmernenia k používaniu ITMS;

· udržiava inicializačné dáta na úrovni NSRR v aktuálnom stave.

9.4.2 Úlohy RO pre IS vo vzťahu k ITMS:

· udržiava inicializačné dáta svojho programu v aktuálnom stave;

· zodpovedá za zadávanie údajov o programu, projektov a podriadených štruktúr podľa usmernení CKO k používaniu ITMS;

· zodpovedá za pridelenie rolí používateľom podľa interných manuálov;

· poskytuje podporu prvej úrovne používateľom verejnej a neverejnej časti ITMS.

9.4.3 Úlohy SO/RO vo vzťahu k ITMS:

§ udržiava inicializačné dáta svojho programu v aktuálnom stave;

§ zodpovedá za zadávanie údajov o programu, projektov a podriadených štruktúr podľa usmernení CKO k používaniu ITMS;

§ zodpovedá za pridelenie rolí používateľom podľa interných manuálov;

§ poskytuje podporu prvej úrovne používateľom verejnej a neverejnej časti ITMS.

9.5 Elektronická výmena dát s EK

V zmysle implementačného nariadenia oddielu 7 je povinná elektronická komunikácia členského štátu s databázou Európskej komisie SFC 2007.

Možné sú nasledovné formy elektronickej komunikácie:

- webové rozhranie SFC2007;

- integrácia monitorovacích systémov členských štátov so SFC2007.

V podmienkach SR sa zvolil druhý spôsob: integrácia ITMS II so systémom SFC2007. ITMS II bude zabezpečovať zber dát a komunikáciu s SFC2007. Použitie webového rozhrania SFC2007 je možné pre jednotlivé RO, ale využitím rozhrania ITMS II sa zabezpečí integrita dát v obidvoch systémoch a ušetrí sa čas zadávania údajov. V prípade nefunkčnosti ITMS, alebo rozhrania, po súhlase CKO je možné využívať webové rozhranie na zadávanie údajov do SFC2007, zadávateľ však zodpovedá za zosúladenie dát v obidvoch systémoch.

Rozhrania ITMS II a SFC2007:

- import rozpisu alokovanej čiastky zo ŠF a KF pre SR podľa cieľov v stálych cenách r.2004 a v bežných cenách;

- export NSRR;

- export OP a prioritných osí;

- export veľkých projektov;

- export OP TA;

- import rozhodnutí EK o OP;

- rozpis kategorizácie fondov EÚ;

- export odhadu očakávaných výdavkov;

- žiadosti o platbu na EK;

- vyhlásenie o čiastočnom ukončení programu;

- export opisu riadiacich a kontrolných systémov;

- export výročných správ;

- export záverečných správ;

- export záverečnej platby;

- vyrovnanie podľa pravidla n+2, (n+3);

- export neštruktúrovaných dát: NSRR;

- import neštruktúrovaných dát: Rozhodnutia EK o NSRR, OP.

Zabezpečenie komunikácie ITMS II a SFC2007 je na úrovni systémov ošetrené pomocou zaručeného elektronického podpisu, ktorý bude vydaný pre ITMS II.

Za identifikáciu používateľov a klientských systémov v rámci SFC2007 zodpovedá v každom členskom štáte tzv. MS Liaison. Úlohu MS Liaison pre fondy ERDF, ESF a KF zastáva v SR zodpovedný zamestnanec CKO. Všetky žiadosti o prístup na webové rozhranie SFC2007 a zmenu prístupových práv sa posielajú na CKO. Po formálnej a obsahovej kontroly žiadostí MS Liaison komunikuje s Európskou komisiou pri tvorbe a aktivovaní používateľského konta. Prístupové heslá z Európskej komisie sa posielajú v dvoch častiach, jednu časť dostane priamo používateľ, druhú časť MS Liaison.

9.6 Informovanie a publicita

V zmysle článku 69 všeobecného nariadenia členský štát a riadiaci orgán zabezpečia informovanie občanov a prijímateľov a publicitu o spolufinancovaných programoch s cieľom zdôrazniť úlohu Spoločenstva a zabezpečiť transparentnosť pomoci z fondov.

Pre účely zabezpečenia informovania a publicity vypracuje riadiaci orgán komunikačný akčný plán pre príslušný operačný program a do štyroch mesiacov od schválenia OP ho predloží EK. Pri implementácii KAP zabezpečí RO vykonávanie všetkých opatrení informovania a publicity v zmysle článkov 5 až 7 implementačného nariadenia.

9.6.1 Úlohy CKO v oblasti informovania a publicity:

· vypracuje a implementuje Centrálny komunikačný akčný plán pre ŠF a KF (ďalej len „CKAP“) zahŕňajúci prierezové aktivity pre všetky operačné programy;

· koordinuje a metodicky usmerňuje riadiace orgány v oblasti informovania a publicity.

· je kontaktným orgánom pre Európsku komisiu a komunikačné siete Spoločenstva a informuje riadiace orgány;

9.6.2 Úlohy RO pre OP IS v oblasti informovania a publicity:

· vypracuje komunikačný akčný plán pre OP;

· pri vypracovaní komunikačného akčného plánu a ostatných aktivitách informovania a publicity postupuje v súlade s metodikou CKO;

· predloží komunikačný plán Európskej komisii do 4 mesiacov od schválenia OP;

· zahrnie oblasť publicity a informovania do výročných a záverečnej správy o vykonávaní OP;

· informuje monitorovací výbor OP o pokroku implementácie komunikačného plánu, uskutočnených a plánovaných aktivitách;

· zabezpečí dodržiavanie ustanovení článku 8 implementačného nariadenia prijímateľom (povinnosť informovať verejnosť o pomoci poskytnutej zo fondov) ošetrením týchto náležitostí v zmluve s prijímateľom.

9.6.3 Úlohy SO/RO v oblasti informovania a publicity:

9.7 Finančné riadenie a kontrola

Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu zahŕňa komplex na seba nadväzujúcich a vzájomne prepojených podsystémov a činností, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje účinné finančné plánovanie, rozpočtovanie, účtovanie, výkazníctvo, platby prijímateľom, sledovanie finančných tokov a finančnú kontrolu a audit pri realizácii pomoci z ES.

Do systému finančného riadenia operačného programu sú zapojené nasledovné subjekty:

- riadiaci orgán,

- sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom

- certifikačný orgán,

- platobná jednotka,

- orgán auditu.

Funkcie riadiaceho orgánu sú uvedené v časti 9.1.2.. Funkcie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom sú uvedené v časti 9.1.3.

Funkcie certifikačného orgánu vykonáva Ministerstvo financií SR. Certifikačný orgán predovšetkým zabezpečuje:

· koordináciu a metodické usmerňovanie vo vzťahu k finančnému riadeniu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, vrátane koordinácie činnosti platobných jednotiek;

· zostavenie a zaslanie žiadostí o priebežné platby a záverečnú platbu na Európsku komisiu;

· predbežnú finančnú kontrolu súhrnnej žiadosti platobných jednotiek o platbu;

· certifikačné overenie na všetkých úrovniach finančného riadenia, vrátane prijímateľa, s cieľom ubezpečenia sa o postupoch riadiaceho orgánu, sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom a platobných jednotiek;

· certifikáciu výkazu výdavkov na EK;

· príjem prostriedkov EÚ na osobitné mimorozpočtové účty MF SR;

· prevod finančných prostriedkov EÚ prijímateľovi prostredníctvom platobnej jednotky;

· zostavenie a predloženie odhadu očakávaných výdavkov pre príslušný a nasledujúci rok Európskej komisii na základe podkladov riadiacich orgánov každý rok do konca apríla;

· vedenie knihy dlžníkov;

· zostavenie a predloženie do 31. marca výkazu čiastok k 31. decembru predchádzajúceho roka, ktoré majú byť vrátené, v členení podľa rokov začatia konania;

· finančné opravy prostriedkov EÚ na základe požiadaviek Európskej komisie;

· vrátenie neoprávnene použitých alebo nevyužitých prostriedkov Európskej komisii, vrátane úrokov z omeškania;

· zavedenie jednotného systému účtovníctva pre certifikačný orgán a platobné jednotky (Informačného systému pre účtovanie fondov - ISUF);

· vedenie účtovníctva, výkazníctva a uschovávanie dokladov.

Funkcie platobnej jednotky zabezpečuje Ministerstvo Financií SR. Platobná jednotka predovšetkým zabezpečuje:

· prevod prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie prijímateľom;

· vyplnenie a predkladanie súhrnných žiadostí o platbu a čiastkových výkazov výdavkov certifikačnému orgánu;

· vedenie účtovníctva, výkazníctva a uschovávanie dokladov;

· vedenie čiastkovej knihy dlžníkov.

Funkcie orgánu auditu zabezpečuje MF SR. Hlavné úlohy orgánu auditu sú:

a) zabezpečenie, aby sa audity vykonávali s cieľom preveriť účinné fungovanie systému riadenia a kontroly operačného programu;

b) zabezpečenie, aby sa audity operácií vykonávali na vhodnej vzorke, aby sa preverili deklarované výdavky;

c) predloženie Komisii do deviatich mesiacov od schválenia operačného programu stratégie auditu, ktorá sa bude zaoberať subjektmi vykonávajúcimi audity uvedené v písmenách a) a b), použitou metódou, metódou výberu vzorky na audity operácií a orientačným plánom auditov s cieľom zabezpečiť, aby sa auditu podrobili hlavné subjekty a aby boli audity počas celého programového obdobia rozvrhnuté rovnomerne. Ak sa uplatňuje spoločný systém pre viaceré operačné programy, možno predložiť jednu stratégiu auditu.

d) do 31. decembra každého roku od roku 2008 do 2015 za:

(i) predloženie Komisii výročnej kontrolnej správy, ktorá obsahuje nálezy auditov vykonaných počas predchádzajúceho 12-mesačného obdobia, ktoré sa končí 30. júna dotknutého roku, v súlade so stratégiou auditu operačného programu a uvádza nedostatky zistené v systémoch riadenia a kontroly programu. Prvá správa, ktorá sa predloží do 31. decembra 2008, sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2007 do 30. júna 2008. Informácie týkajúce sa auditov vykonaných po 1. júli 2015 sa zahrnú do záverečnej kontrolnej správy, ktorá je podkladom pre vyhlásenie o ukončení uvedené v písmene e);

(ii) na základe kontrol a auditov, ktoré sa vykonali pod jeho vedením, vydanie stanoviska o tom, či systém riadenia a kontroly funguje dostatočne účinne na to, aby poskytol primeranú záruku, že výkazy výdavkov, ktoré sa predkladajú Komisii, sú správne, a na základe toho primeranú záruku, že príslušné transakcie sú zákonné a správne;

(iii) predloženie v prípadoch stanovených v článku 88 všeobecného nariadenia, vyhlásenia o čiastočnom ukončení, ktorým sa posudzuje zákonnosť a správnosť príslušných výdavkov. Ak sa na niekoľko operačných programov uplatňuje spoločný systém, môžu sa informácie uvedené v bode (i) spojiť do jednej správy a stanovisko a vyhlásenie vydané podľa bodov (ii) a (iii) môže zahŕňať všetky príslušné operačné programy;

e) predloženie Komisii najneskôr do 31. marca 2017 vyhlásenia o ukončení, ktoré posudzuje platnosť žiadosti o záverečnú platbu a zákonnosť a správnosť príslušných transakcií zahrnutých do záverečného výkazu výdavkov, ktorý je doložený záverečnou kontrolnou správou.

9.7.1 Systém finančných tokov

Platby finančných prostriedkov EÚ sú z Európskej komisie prevedené na osobitný účet Certifikačného orgánu Ministerstva financií SR v Štátnej pokladnici v rámci záväzku, ktorý bol prijatý Európskou komisiou. Platby finančných prostriedkov EÚ prijímateľom sa realizujú prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Finančné prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie sú prijímateľom vyplácané prostredníctvom platobnej jednotky súčasne na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v pomere stanovenom na projekt.

Podrobný popis finančného riadenia je stanovený v Systéme finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre programové obdobie 2007 – 2013, schválenom uznesením vlády SR č. 835/2006 zo dňa 8. októbra 2006 a uverejnenom na www.finance.gov.sk.

10. PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam skratiek

Príloha 2: Harmonogram prípravy OP IS

Príloha 3: Prehľad komplementárnych opatrení OP IS

Príloha 4: Zoznam a úloha navrhnutých národných projektov

Príloha 5: Prijímatelia a formy pomoci opatrení OP IS

Príloha 1 Zoznam použitých skratiek

APTP	Aktívna politika trhu práce
APVV	Agentúra pre výskum a vývoj
ATO SR	Asociácia telekomunikačných operátorov Slovenskej republiky
Atribút	Atribúty sú aktuálne hodnoty, priradené k jednotlivým entitám.
BA	Bratislava
CIP	Competitiveness and Innovation Programme
CO	Certifikačný orgán
CR	Cestovný ruch
CR SR	Colné riaditeľstvo SR.
CTF	Communication Technology Forum
DR SR	Daňové riaditeľstvo SR.
EAFRD	Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
ECDL	European Computer Driving Licence
EFF	Európsky fond pre rybné hospodárstvo
e-formulár	Oficiálny elektronický formulár, ktorý je možný vyplniť priamo na web stránke.
e-Goverment	Súhrn aktivít a nástrojov, prostredníctvom ktorých sú IKT úplne alebo čiastočne integrované do nosných funkcií verejnej správy. Znamená elektronické vládnutie (spravovanie)“, t.j. on-line aplikáciu IKT v procesoch výkonu správy. V praxi to znamená využívanie on-line e-komunikácie: v rámci inštitúcií VS – G2E (government to employee), medzi inštitúciami VS navzájom – G2G (government to government), medzi VS a verejnosťou – G2P (government to public).
EIB	Európska investičná banka
EIF	Európsky investičný fond
EK	Európska komisia
Entita	Pod entitami budeme rozumieť reálne alebo abstraktné objekty záujmu pre daný segment podnikových úloh.
EPO	European patent office
ERDF	Európsky fond regionálneho rozvoja
ESF	Európsky sociálny fond
e-služby	Plne elektronizované spracovanie verejnej služby.
e-tlačivo	Oficiálne tlačivo v elektronickej podobe, ktoré je možné stiahnuť a vytlačiť, resp. vyplniť do neho údaje v textovom editore.
EÚ	Európska únia
FTE	Full time equivalent
GMES	Global Monitoring Environment and Security
G2P	Government to public, služba verejnej správy poskytovaná občanom
G2G	Government to government, služba verejnej správy poskytovaná verejnej správe
G2B	Government to business, služba verejnej správy poskytovaná podnikateľom
B2B	Business to business, služby, trhové služby poskytované podnikateľom
B2C	Business to consumer, trhové služby poskytované občanom
HDP	Hrubý domáci produkt
HO	Hrubý obrat
IKT	Informačno-komunikačné technológie
IKT	Informačno-komunikačné technológie, zahŕňajú informačné systémy, technológie, ostatné systémy (periférne zariadenia), prevádzku a pripojenia do sietí, ktoré sú určené k napĺňaniu informačných procesov a komunikačných funkcií.
Informatizácia spoločnosti	Koncepčne riadený proces smerujúci k maximálnemu využitiu potenciálu ponúkaného IKT vo všetkých relevantných oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života.
Internetizácia	Vyjadrená ako penetrácia internetu v domácnostiach a podnikoch.
Interoperabilita	Schopnosť informačných a komunikačných systémov vymieňať a spoločne používať údaje a informácie.
IS	Informačný systém
IS	Informačné systémy sú systémy s ľudským, technickým a aplikačným komponentom, ktoré získavajú, skladujú, spracovávajú, poskytujú a transferujú informácie.
ISVS	Informačné systémy verejnej správy
ITAS	IT Asociácia Slovenska
ITMS	Informačný monitorovací systém
JPD	Jednotný programový dokument
KF	Kohézny fond
MDPT SR	Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
MDPT SR	Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
MF SR	Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MF SR	Ministerstvo financií SR.
MH SR	Ministerstvo hospodárstva SR.
MK SR	Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
MK SR	Ministerstvo kultúry SR.
MPSVR SR	Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
MPT	Medzinárodné patentové triedenie
MS SR	Ministerstvo spravodlivosti SR.
MSP	Malé a stredné podniky
MŠ SR	Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
MŠ SR	Ministerstvo školstva SR.
MV	Monitorovací výbor
MV SR	Ministerstvo vnútra SR.
MVO	Mimovládne organizácie
MVRR SR	Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
MVRR SR	Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.
MZ SR	Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
MZ SR	Ministerstvo zdravotníctva SR.
MŽP SR	Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
MŽP SR	Ministerstvo životného prostredia SR.
NBÚ	Národný bezpečnostný úrad SR.
NSRR SR	Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky
NUTS	Nomenklatúrna štatistická územná jednotka
OA	Orgán auditu
OCR	Optical Character Recognition
OECD	Organisation for Economic Co-operation and Development
OEZ	Obnoviteľné energetické zdroje
On-line	Priamo na internete (resp. pripojenie priamo do internetu).
OP KaHR	Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast (RO: Ministerstvo hospodárstva SR)
OP VaV	Operačný program výskum a vývoj
OP ZE	Operačný program Znalostná ekonomika
Open standard	Open štandard je verejne dostupná špecifikácia, ktorá slúži na dosiahnutie špecifických úloh. Keďže sú tieto špecifikácie verejne dostupné, umožňujú zvyšovať kompatibilitu medzi rôznymi hardvérovými a softvérovými komponentmi z dôvodu verejnej dostupnosti technického know-how.
OR PZ	Okresné riaditeľstvo policajného zboru.
PEZ	Primárne energetické zdroje
PJ	Platobná jednotka
Poskytovateľ služby	Organizačná zložka verejnej správy, ktorá poskytuje službu.
PPP	Verejno súkromné partnerstvo (Public private partnership)
Prijímateľ služby	Občan alebo podnikateľ, ktorý je priamym používateľom danej služby.
Prijímateľ služieb verejnej správy	Koncový spotrebiteľ služieb verejnej správy (občan, podnikateľ, alebo nezisková organizácia).
Proces	Proces je súbor navzájom na seba nadväzujúcich činností, ktoré postupujú od jedného oddelenia k druhému s cieľom vybavenia (spracovania) verejnej služby pre občana, alebo podnikateľa.
PZI	Priame zahraničné investície
RCI	Relatívny citačný index
RO	Riadiaci orgán
SEA	Strategické environmentálne hodnotenie
Služba verenej správy	Služba verenej správy, resp. služba poskytovaná verejnou správou Služba je jeden uzavretý pracovný výsledok (výstup) určitej organizačnej jednotky verejnej správy, ktorá má vecnú stránku služby zo zákona vo svojej kompetencii a spĺňa nasledovné podmienky: - vytvára sa za účelom splnenia jednej úlohy, - pozostáva zo skupiny čiastkových navzájom na seba nadväzujúcich činností, - je nezávislý od faktu, či je tento dopyt dobrovoľný, alebo vzniká na základe povinnosti určenej právnou normou
Smernica	Smernica (riadiaci dokument, poriadok,...) je dokumentovaný postup, opisujúci proces alebo činnosti vykonávané v organizácii. Smernice sú súčasťou normatívnej dokumentácie organizácií verejného ale aj súkromného sektora.
SOCO	Sprostredkovateľský orgán pod certifikačným orgánom
SOP PS	Sektorový operačný program Priemysel a služby
SORO	Sprostredkovateľský orgán
SR	Slovenská republika
SS	Stredné Slovensko
SUS	Strategické usmernenia spoločenstva
Štandard	Štandardy sú pravidlá definujúce prostredie v ktorom IT produkt pracuje, podmienky jeho práce a spôsob jej vykonávania. Vytvárajú základ pre opätovné použitie, prepojenie s okolitým prostredím, spoluprácu a prenositeľnosť.
ŠÚ SR	Štatistický úrad SR.
TEN-T	Transeurópske dopravné siete
TÚ SR	Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky
TUR	Trvalo udržateľný rozvoj
ÚGKK SR	Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.
ÚMOS	Únia miest a obcí Slovenska
ÚNMS SR	Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
ÚOŠS	Ústredné orgány štátnej správy
ÚOŠS	Ústredné orgány štátnej správy.
ÚPŠS SR	Úrad pre štátnu službu.
USPTO	US Patent Office
ÚV SR	Úrad vlády SR.
Väzba	Logické spojenie medzi entitami charakterizujú väzby, ktorých existencia závisí priamo od existencie entít.
Verejná správa	Zložka v štruktúre štátu, ktorá zabezpečuje výkonnú činnosť štátu.
VPBI	Verejno-prístupné body k internetu
VS	Východné Slovensko (platí pre kapitoly 3.7 a 3.8)
VS	Verejný sektor
VŠ	Vysoká škola
VÚC	Vyšší územný celok
web-stránka	Verejne prístupná internetová stránka pre používateľov poskytovaná bez obmedzení a bezplatne (s výnimkou niektorých spoplatnených služieb) spracovávateľom služby alebo iným povereným správcom.
Zhoda IS VS	Posudzovanie zhody je proces, v rámci ktorého sa posudzuje súlad platných štandardov informačného systému verejnej správy s pripravovaným alebo zrealizovaným informačným systémom alebo jeho časťou.
ZMOS	Združenie miest a obcí Slovenska
ZS	Západné Slovensko

Príloha 2 Harmonogram prípravy OP IS

Príloha 3 Prehľad komplementárnych opatrení k OP IS

Program	Prioritné osi programu	Opatrenia	Fond	témy a miera spolupráce
NSRV SR	Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva	Vytváranie pracovných príležitostí na vidieku	EAFRD	L 1,2,3/	I 1,2,3/
	Leader	Zlepšovanie správy (manažmentu) a riadenia a mobilizácia rozvojového potenciálu vo vidieckych oblastiach	EAFRD	E, L, B 1,2,/	I 1,2,3/
	Podpora modernizácie, inovácie a efektivity agropotravinárskehoa lesníckeho sektoru	Prehlbovanie vedomostí a zvyšovanie odborného prehľadu v oblasti agropotravinárstvaa lesníctva	EAFRD	E, L, B 1,2,/
OP BK	1 Infraštruktúra	1.1 Obnova a rozvoj školskej infraštruktúry	ERDF	L 4/	I 1,2,3/
	2 Inovácie a informatizácia	2.2 Informatizácia spoločnosti	ERDF	T, B, L, W, H, E 1,2,3,4,/!	I 1,2,3/
	3 Technická pomoc	Technická pomoc	ERDF	1,2,3
OP D	1 Železničná infraštruktúra	1.1 Modernizácia a rozvoj železničných tratí (TEN -T + ostatné trate v súlade s nariadením pre Kohézny fond)	KF	T1,2,3!	I 1,2,3/
	2 Cestná infraštruktúra (TEN -T)	2.1 Rozvoj diaľnic (TEN -T)	KF	T1,2,3!	I 1,2,3/
	3 Infraštruktúra intermodálnej prepravy	3.1 Rozvoj siete základných verejných terminálov intermodálnej prepravy	KF	T1,2,3!	I 1,2,3/
	4 Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)	4.1 Rozvoj rýchlostných komunikácií	ERDF	T1,2,3!	I 1,2,3/
		4.2 Modernizácia a rozvoj ciest I. triedy	ERDF	T1,2,3!	I 1,2,3/
	5 Železničná verejná osobná doprava	5.1 Rozvoj železničnej verejnej osobnej dopravy	ERDF	B,1,2,3/!	I 1,2,3/
	6 Technická pomoc	Technická pomoc	ERDF	1,2,3	I 1,2,3/
OP KaHR	1. Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií.	1.2 Podpora spoločných služieb pre podnikateľov	ERDF	B1,2/	I 1,2,3/
		1.3 Podpora inovačných aktivít v podnikoch	ERDF	B1,2,3!	I 1,2,3/
		1.5 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu	ERDF	L1,2/!	I 1,2,3/
	2 Technická pomoc	Technická pomoc	ERDF	1,2,3	I 1,2,3/
OP VV	1 Výskum a vývoj	1.3 Prenos výskumom a vývojom získaných poznatkov a technológií do praxe	ERDF	W1,2,3!/
	2 Výskum a vývoj v Bratislavskom kraji	2.3 Prenos výskumom a vývojom získaných poznatkov a technológií do praxe v Bratislavskom kraji	ERDF	W1,2,3!/
	5 Technická pomoc	Technická pomoc	ERDF	1,2,3
OP V	1 Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy	1.1 Premena tradičnej školy na modernú	ESF	L1,2,3,4/!	I 1,2,3/
	1 Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy	1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja znalostnej spoločnosti	ESF	L1,2,3!/	I 1,2,3/
	2 Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp znalostnej spoločnosti	2.1 Podpora celoživotného vzdelávania	ESF	L1,2,4/
	3 Podpora vzdelávania osôb s osobitými vzdelávacími potrebami	3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít	ESF	L1,2/!
	4 Moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť pre Bratislavský kraj	4.1 Premena tradičnej školy na modernú pre Bratislavský kraj	ESF	L1,2,3!	I 1,2,3/
	5 Technická pomoc	Technická pomoc	ESF	1,2,3
OP ZSI	1.Podpora rastu zamestnanosti	1.4 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy	ESF	W1,2,3!/	I 1,2,3/
	3. Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie v Bratislavskom kraji	3.2 Podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom rozvoja sociálnych služieb a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trh práce v Bratislavskom kraji	ESF	W1,2,3!/
		3.3 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy	ESF	W1,2,3!/
OP Z	1 Modernizácia zdravotníctva	1.1 reštrukturalizácia systému zdravotnej starostlivosti	ERDF	B,1,2,3/!
OP ZP	1 Integrovaná ochrana, racionálne využívanie vôd a protipovodňová ochrana	1.3 Zabezpečenie komplexnej ochrany územia SR pred povodňami	KF/ERDF	E 1,2,3!
		1.4 Sledovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd	KF/ERDF	E 1,2,3!/
	2 Ochrana ovzdušia, ozónovej vrstvy a minimalizácia nepriaznivých vplyvov klimatických zmien vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie	2.1 Ochrana ovzdušia	KF/ERDF	E 1,2,3!/
	3 Odpadové hospodárstvo	3.1 Podpora technológií minimalizujúcich vznik odpadov pri výrobe	KF/ERDF	E 1/
	4 Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny	4.1 Programy starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2000 a programy záchrany pre kriticky ohrozené rastliny a živočíchy vrátane monitoringu druhov a biotopov	ERDF	E 1/
		4.2 Infraštruktúra ochrany prírody a krajiny	ERDF	E 1/
		4.3 Informačné a propagačné aktivity	ERDF	E 1/
	5 Technická pomoc	Technická pomoc	KF/ERDF	1,2,3	I 1,2,3/
ROP	1 Rozvoj zariadení občianskej infraštruktúry	1.1 Infraštruktúra vzdelávania	ERDF	I 1,2,3/
		1.2 Infraštruktúra sociálnych služieb a sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately	ERDF	L 4/
		1.3 Infraštruktúra pamäťových a fondových inštitúcií na miestnej a regionálnej úrovni a revitalizácia a hospodárske využitie pamiatkových objektov v území	ERDF	I 1,2,3/
	2 Posilnenie vybavenosti územia	2.2 Regenerácia sídiel	ERDF	I 1,2,3/
	2 Posilnenie vybavenosti územia	2.3 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu	ERDF	I 1,2,3/
	3 Technická pomoc	Technická pomoc	ERDF	1,2,3

Legenda:

typ projektov: / dopytové, ! národné

Príloha 4 Zoznam a úloha navrhnutých národných projektov

Kľúčovým integračným nástrojom na realizáciu cieľov elektronizácie verejnej správy sú národné projekty, ktoré zastrešia rôznorodé (politické, legislatívne, ekonomické, technické a ďalšie) opatrenia spojené so zefektívnením verejnej správy. Je len veľmi ťažko predstaviteľné, že by tieto komplexné a vzájomne previazané úlohy boli realizovateľné pomocou vzájomne menej previazaných dopytových projektov. Dopytové projekty sú vhodnou formou pri realizácii relatívne izolovaných, čiastkových, prípadne špecifických regionálnych zámerov.

Neexistencia takýchto národných projektov s vopred vypracovanou a schválenou štúdiou vykonateľnosti, dôslednou dopadovou analýzou, konkrétnym projektovým plánom a metodickým projektovým riadením je hlavnou príčinou nedostatočného napredovania, stavu a úrovne služieb verejnej správy opísaného v predchádzajúcich kapitolách.

Aj keď sa pri plnení svojich povinností voči občanom vzájomne dopĺňajú, z pohľadu zvyšovania ich efektívnosti majú svoje špecifiká, ktoré je potrebné rešpektovať. V konečnom dôsledku však verejné služby tvoria jeden celok, ktoré je potrebné ako jeden celok rozvíjať.

Preto bude implementácia stratégie OP IS postavená predovšetkým na národných projektoch. V priebehu prípravy OP boli identifikované nasledujúce:

Národný projekt Integrované obslužné miesta (IOM)

Národný projekt Integrované obslužné miesta je zlúčením všeobecne uznávaných princípov eGovernmentu akceptovaných členskými štátmi EÚ. Je v súlade s Cestovnou mapou zavádzania elektronických služieb verejnej správy. Ide však nad jej rámec v tom, že prístup k službám verejnej správy neobmedzuje len na internet.

Jeho podstatou je zásadným spôsobom zlepšiť a sprístupniť služby občanom tak, aby si celú svoju agendu mohli vybaviť na jednom mieste, pri jednej návšteve integrovaného obslužného miesta. Okrem toho môžu využiť počítač, kiosk alebo call centrum. Všetky alternatívy budú využívať spoločnú infraštrukúru, spoločný back – Office. Vďaka integrácii agend do jedného miesta bude možné výrazne zvýšiť hustotu pokrytia obslužných miest v rámci územia SR a tak zvýšiť dostupnosť a obmedziť potrebu cestovania pri vybavovaní agendy občanov. Ak v súčasnosti v závislosti od rezortu je pre jednotlivé agendy od 50 do 130 pracovísk (vrátane detašovaných) v navrhovanom modeli by mohli byť obslužnými miestami spoločné obecné úrady, v prípade potreby aj ďalšie miesta. Úspešná realizácia tohto projektu závisí okrem iného od dostatočnej vybavenosti miest a obcí vhodnou výpočtovou technikou. Vybaviť všetky úrady kompletnou infraštruktúrou je drahé a za súčasných podmienok prakticky nerealizovateľné. Z tohto dôvodu bude realizovaný súvisiaci projekt, ktorého cieľom je poskytovanie SW aplikácií ako služby. Takýto prístup pomôže zmierniť rozdiely v možnostiach využívania informačných technológií najmä v menších mestách a obciach.

Prvou etapou projektu je vypracovanie štúdie vykonateľnosti, ktorá bude základom pre ďalšie plánovanie a realizáciu projektu. Súčasťou štúdie bude plán potrebných legislatívnych úprav a úlohy jednotlivých rezortov v rámci projektu. Je dôležité, aby táto platforma bola postavená na otvorených štandardoch, umožňujúcich spoluprácu rôzneho spektra IS, tak ako popisujú princípy eGovernmentu.

Z technologického pohľadu by malo jadro systému predstavovať integračnú platformu, umožňujúcu procesne orientovanú integráciu parciálnych IS, ktoré budú vytvárať jeden ucelený IS, postavený na systémovej architektúre orientovanej na služby (SOA).

Národný projekt vybudovanie Slovenskej digitálnej knižnice

Pre zachovanie kultúrneho dedičstva vrátane pamäťového a mediálneho obsahu, je potrebné vytvoriť centralizovaný verejne prístupný digitálny archív zapadajúci do procesu systematickej digitalizácie a informatizácie kultúrnej infraštruktúry.

Projekt umožní zjednotiť decentralizované archívy jednotlivých pamäťových a fondových inštitúcii (knižníc, múzeí, galérií atď.) a zároveň podporí stratégiu digitalizácie filmových diel STV a SFÚ a zabezpečiť ich ochranu a ich sprístupnenie nielen na Slovensku (vzdelávania na všetkých úrovniach, filmové a knižné kluby, televízne vysielanie, vzájomná výmena diel) ale aj v zahraničí (systém propagácie a predaja diel) s dôrazom na ochranu vlastníckych práv. Vďaka projektu sa vytvorí otvorená architektúra riešenia ľahko prístupná pre zapojenie rôznych pamäťových a fondových inštitúcií s možnosťou prehľadnej katalogizácie diel ako aj generovania ucelených štatistík o využívaní kultúrneho dedičstva.

V priebehu celého trvania programového obdobia budú pripravené a implementované, podľa potrieb aj ostatné Národné projekty. Vyššie uvedený projekt IOM, predstavuje v čase spracovania dokumentu kľúčový národný projekt prioritnej osi 1 a projekt Slovenskej digitálnej knižnice pre prioritnú os 2.

Národný projekt Kontrolórsky informačný systém ﴾KIS ﴿

Národný projekt Kontrolórsky informačný systém ﴾KIS﴿ je integráciou strategických cieľov Najvyššieho kontrolného úradu SR ako nezávislého kontrolného orgánu, všeobecne uznávaných štandardov, dobrej kontrolórskej praxe ako princípu akceptovaného v členských štátoch Európskej únie a krajinách združených v INTOSAI a EUROSAI, so zámerom zvýšiť prínos kontrolnej činnosti pre skvalitnenie procesu hospodárneho, efektívneho a účinného nakladania s verejnými prostriedkami. K prioritným cieľom národného projektu patrí podpora práce kontrolórov spoľahlivým pripojením k dostupným poznatkom o kontrolovateľných subjektoch, interakcia s kontrolnými systémami a kontrolórmi kontrolovaných subjektov ﴾orgány štátnej správy, obce, VÚC﴿, tvorba databázy kontrolných akcií, kontrolných zistení, odporúčaní a správ z kontrol, súlad metodiky kontroly s medzinárodnými normami a štandardami kontrolných postupov.

Jeho integrita s informačnými systémami verejnej správy ﴾ISVS﴿ bude príspevkom k odstráneniu heterogenity systémov informačných a komunikačných technológií vo verejnej správe. Umožní racionalizovať prípravu kontroly využívaním informácií získaných z informačných systémov prevádzkovaných v kontrolovaných subjektoch. Integrálnou súčasťou bude napojenie na e-Government. Bude tiež príspevkom k podpore rozvoja informačnej spoločnosti a budovania znalostnej ekonomiky a to predovšetkým skvalitňovaním systémov získavania, spravovania a ochrany informácií, tvorby databáz o výsledkoch kontrol, kontrolných zistení a hospodárenia s verejnými financiami. Národný projekt je zároveň v súlade s koncepciou rozvoja informačných a komunikačných technológií Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Príloha 5 Prijímatelia a formy pomoci opatrení OP IS

Opatrenie 1.1: Elektronizácia verejnej správy na centrálnej úrovni

Opatrenie 1.2: Elektronizácia verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni:

Prijímatelia[66]:

Verejný sektor:

321 Rozpočtová organizácia a jej zariadenia

331 Príspevková organizácia

332 Organizačná zložka príspevkovej organizácie s odvodenou právnou

801 Obec (obecný úrad), mesto (mestský úrad)

803 Samosprávny kraj (úrad samosprávneho kraja)

Verejno-súkromné partnerstvá:

701 Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub ai.)

118 Neinvestičný fond

119 Nezisková organizácia

Typy finančných nástrojov:

Priame granty

Spôsob realizácie pomoci:

Národné projekty

Dopytové projekty

Opatrenie 2.1: Zlepšenie systémov získavania, spracovania a ochrany obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií

Opatrenie 2.2: Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, archivovanie a sprístupňovanie digitálnych dát podpora aplikácie a využitia obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií

Prijímatelia:

Verejný sektor:

321 Rozpočtová organizácia a jej zariadenia

331 Príspevková organizácia

332 Organizačná zložka príspevkovej organizácie s odvodenou právnou subjektivitou

801 Obec (obecný úrad), mesto (mestský úrad)

803 Samosprávny kraj (úrad samosprávneho kraja)

Verejno-súkromné partnerstvá:

701 Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub ai.)

119 Nezisková organizácia

Typy finančných nástrojov:

Priame finančné nástroje

Nepriame finančné nástroje

Spôsob realizácie pomoci:

Národné projekty

Dopytové projekty

Opatrenie 3.1: rozvoj a podpora trvalo udržateľného využívania infraštruktúry širokopásmového prístupu

Opatrenie 3.2: stimulovanie dopytu po širokopásmovom prístupe

Prijímatelia:

Verejný sektor:

321 Rozpočtová organizácia a jej zariadenia a jej zariadenia

331 Príspevková organizácia

332 Organizačná zložka príspevkovej organizácie s odvodenou právnou

801 Obec (obecný úrad), mesto (mestský úrad)

803 Samosprávny kraj (úrad samosprávneho kraja)

Verejno-súkromné partnerstvá:

701 Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub ai.)

118 Neinvestičný fond

119 Nezisková organizácia

Typy finančných nástrojov:

priame granty

nepriame finančné nástroje

verejno-súkromné partnerstvá

Spôsob realizácie pomoci:

Národné projekty

Dopytové projekty

[1] OP IS nadväzuje na strategické dokumenty EÚ a SR, predovšetkým na Strategické usmernenia Spoločenstva, Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (tzv. Národná lisabonská stratégia) a Národný program reforiem SR, Koncepciu územného rozvoja Slovenska z roku 2001 a Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001/Akčný plán TUR na roky 2005-2010. Špecifické priority OP IS napĺňajú zámery Lisabonskej stratégie pre Slovensko / Národného programu reforiem vo vzájomnej súvislosti, pričom každá z nich má špecifické miesto a funkciu v celom systéme podpory konkurencieschopnosti prostredníctvom rozvoja informačnej spoločnosti.

[2] Decision No 2004/387/EC of the European Parliament and of the Council of 21 April 2004 on the interoperable delivery of pan-European eGovernment services to public administrations, businesses and citizens. (OJ L181, 18. 5. 2004, p. 25)

[3] Interoperable Delivery of pan-European eGovernment services to public Administrations, Businesses and Citizens

[4] Stratégia financovania zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktorá obsahuje aj určenie miery spolufinancovania z národných verejných zdrojov, je upravená v Koncepcii financovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovacom období 2007 – 2013, ktorá je v gescii MF SR.

[5] Na základe uznesenia vlády SR číslo 687 z 9.8.2006.

[6] Na základe uznesenia vlády SR číslo 457.

[7] Zoznam členov Pracovnej skupiny pre OP IS je uvedený v prílohe: č. ....

[8] skutočný a odhadovaný(p) rast reálneho HDP v rokoch

2005, 2006(p) a 2007(p):

Estónsko: 10,5; 8.9; 7.9;

Litva: 10,2; 8,5; 7,6;

Slovensko; 6,1; 6,1; 6,5.

Zdroj: Eurostat, 10/2006, GEB indicators, Growth rate of GDP volume - percentage change on previous year

[9] Meraná prostredníctvom produkčnej medzery, zdroj: NBS, Konvergenčná správa, máj 2006, NBS

[10] nazývaných aj znalostne intenzívnych, zdroj: klasifikácia Eurostat, Knowledge-intensive high technology service and knowledge-intensive service industries (ISIC Revision 2 and NACE, Revision 1.1)

[11] Vyjadrenej súhrnným indexom inovatívnosti (summary innovation index - SII) publikovaným Eurostatom v European Innovation scoreboard. Medzi ďalšie ukazovatele signifikantné charakterizujúce inovačnú výkonnosť patria napr. podiel high-tech komodít na celkovom exporte, alebo počet registrovaných patentov EPO (Európsky patentový úrad) pripadajúcich na 1 mil. obyvateľov, alebo

[12] Spočívajúci v nepripravenosti ľudských zdrojov, nedostupnosť a nekvalita technológií, nízkej výkonnosti vedy a výskumu, ...

[13] Vyjadrenej napr. ako počet patentov registrovaných EPO na 1000 obyvateľov. V období 2003-2004 sa sektor IKT (Electric communication technique + Computing) podieľal najvyššou mierou podiel (16,4%) a na zaregistrovaných patentov EPO v rámci 10 vedúcich odvetví. Druhým najvýznamnejším odvetvím je oblasť zdravotníctva, veterinárstva a hygieny (11,1%) zdroj: EPO, 2005, http://annual-report.european-patent-office.org/facts_figures.

[14] Na základe prieskumu innovation scoreboard 2005 je Fínsko najinovatívnejšou krajinou a krajinou s najvyššou úrovňou informatizácie, preto ju uvádzame ako referenčnú krajinu naviac od uvádzanej úrovne krajín EÚ 15

[15] informatívne e-služby: získavanie verejných informácií z webu, sťahovanie oficiálnych formulárov z webových stránok verejných inštitúcií

[16] vybavenie kompletnej agenty cez internet, tzv. transakčné služby: zasielanie vyplnených formulárov

[17] 1.: užíavtelia využívajúcich myš na spustenie programov ako browser alebo word, 2.: úžívatelia ovládajúci kopírovanie a presúvanie súborov a priečinkov, 3.: užívatelia ovládajúci vyberanie/kopírovanie a vkladanie údajov z obrazovky, 4.: užívatelia ovládajúci základne aritmetické vzorce pre prácu s tabuľkami a grafmi, 5.: užívatelia ovládajúci komprimovanie súborov, 6.: užívatelia, ktorí naprogramovali počítačový program a používajú špecifický programovací jazyk

[18] najzručnejší sú užívatelia Islandu, kde 42 % užívateľov ovláda 5 zoo 6 základných IKT zručností

[20] vzhľadom ku kúpnej sile (vyjadrenej v PKS)

[21] na základe údajov Eurostatu, DB Information society, 10/2006

[22] zdroj: sibis, 2006, http://www.sibis-eu.org/statistics/data/8-72.htm

[23] sektor IKT (Electric communication technique + Computing) mal v období 2003-2004 najvyšší podiel (16,4%) na zaregistrovaných patentov EPO v rámci 10 vedúcich odvetví, druhým najvýznamnejším odvetvím je oblasť zdravotníctva, veterinárstva a hygieny (11,1%) zdroj: EPO, 2005, http://annual-report.european-patent-office.org/facts_figures/

[24] v rámci OP IS bude využívanie krížové financovanie účelovo vmazané na zvyšovanie kvality ľudských zdrojov priamo súvisiacimi s projektmi OP IS

[25] daňové a odvodové zaťaženie bolo v SR v roku 2005 podľa Eurostatu menej ako 29%

[26] prehľad procesov ostatných vybraných služieb občanom, alebo podnikateľom nájdete na: http://portal.gov.sk

[27] realizovaného v období 19.8.2004 – 31.12.2004 a 30.4.2005, zdroj: MDPT SR

[28] Návštevníci internetových stránok majú k dispozícií štruktúrované informácie napr. O poskytovaných službách, kontaktoch, popisoch postupov pri administratívnych úkonoch, organizačnej štruktúre a kompetenciách organizácie poskytovateľa služby, zákonoch, a pod. Informačné služby poskytované verejnou správou neumožňujú aktívne komunikovať medzi úradom, občanom, alebo podnikateľom a neumožňujú zrealizovať, ani začať administratívny úkon spojený s poskytovaním verejnej služby.

[29] Tieto funkcie umožňujú užívateľovi kompletne vykonať celý potrebný administratívny proces a komunikáciu s verejnou správou elektronicky rovnocenne s „papierovou“ formou. Transakčné služby sú považované za cieľovou funkciou služieb e-governmentu.

[30] Interoperabilita: schopnosť informačných a komunikačných systémov vymieňať a spoločne používať údaje a informácie.

[31] Ktoré môžme rozdeliť na primárne procesy (ktoré majú priamu väzbu na externého používateľa), podporné procesy (majú väzbu na interného používateľa) a riadiace procesy (majú priamu väzbu na interného používateľa a kvalitu primárnych a podporných procesov)

[32] Územná samospráva pozostáva z: Miestnej územnej samosprávy - obce a mestá, Regionálnej územnej samosprávy - vyššie územné celky ktorými sú samosprávne kraje

[33] nazývaný jako „information value chain“

[34] kritéria širokopásmového prístupu sa v čase menia smerom k neustálemu zvyšovaniu rýchlosti. V podmienkach SR bol definovaný nasledovne: trvalý a nepretržitý prístup, rýchlosť prenosu k užívateľovi > 512kbit/s (zostupný smer-downstream, rýchlosť prenosu od užívateľa > 256kbit/s (vzostupný smer-upstream).

[35] Najmä Železničné telekomunikácie ŽSR, Slovenská elektrizačná prenosová sústava a Národná diaľničná spoločnosť, Slovenský plynárenský priemysel, Transpetrol.

[36] 1.: užívatelia využívajúcich myš na spustenie programov ako browser alebo word, 2.: úžívatelia ovládajúci kopírovanie a presúvanie súborov a priečinkov, 3.: užívatelia ovládajúci vyberanie/kopírovanie a vkladanie údajov z obrazovky, 4.: užívatelia ovládajúci základne aritmetické vzorce pre prácu s tabuľkami a grafmi, 5.: užívatelia ovládajúci komprimovanie súborov, 6.: užívatelia, ktorí naprogramovali počítačový program a používajú špecifický programovací jazyk

[37] najručnejší sú užívatelia Islandu, kde 42 % používateľov ovláda 5 zoo 6 základných IKT zručností

[38] Zabezpečenie informačno-komunikačnej infraštruktúry na rozvoj služieb informačnej spoločnosti, Záverečná správa projektu č. 127/2004

[39] Zdroj: Final Report for the Thematic Evaluation of the Information Society, http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docgener/evaluation/doc/information_society.pdf

[40] Zdroj: Final Report for the Thematic Evaluation of the Information Society, http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docgener/evaluation/doc/information_society.pdf

[42] Zdroj: aktualizácia NSRR SR, schválená vládou SR na 14. mimoriadnej schôdzi

[43] Decision No 2004/387/EC of the European Parliament and of the Council of 21 April 2004 on the interoperable delivery of pan-European eGovernment services to public administrations, businesses and citizens. (OJ L181, 18. 5. 2004, p. 25)

[44] Interoperable Delivery of pan-European eGovernment services to public Administrations, Businesses and Citizens

[45] Council Decision 2001/264/EC of 19 March 2001 adopting the Council's security regulations (OJ L101, 11. 4. 2001, p. 1), see also Commission Decision of 29 November 2001 amending its internal Rules of Procedure (OJ L317, 3. 12. 2001, p. 1)

[46] The European Court of Justice has emphasised in its recent judgement of 20 May 2003 in the echnungshof case the importance of the cumulative application of articles 6 and 7 of Directive 95/46/EC

[47] Directive 2002/58/EC of the European Parliament and of the Council of 12 July 2002 concerning the processing of personal data and the protection of privacy in the electronic communications sector. (OJ L201, 31. 7. 2002, p. 37)

[48] Celková konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ 15 cestou trvalo udržateľného rozvoja

[49] Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja

[50] Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky a regiónov prostredníctvom rozvoja informačnej spoločnosti

[51] východiská stratégie sú bližšie charakterizované v kapitole 4.1. Prehľad koherentných dokumentov je uvedený v kapitole 7.

[52] kritéria širokopásmového prístupu sa v čase menia smerom k neustálemu zvyšovaniu rýchlosti a prenosovej kapacity. V podmienkach SR bol definovaný nasledovne: trvalý a nepretržitý prístup, rýchlosť prenosu k užívateľovi > 512kbit/s (zostupný smer-downstream, rýchlosť prenosu od užívateľa > 256kbit/s (vzostupný smer-upstream).

[53] Bližšie informácie sú uvedené v kapitole 4.1.2 v časti rozhodnutie IDABC.

[54] nezamestnaní, dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia s nižším stupňom vzdelania, rodiny s deťmi, rodiny s vyšším počtom detí, príslušníci segregovaných rómskych osídlení , zdravotne postihnutí, starší ľudia vyžadujúci dlhodobú starostlivost, ktorí majú sťažený prístup k bývaniu, alebo sú úplne bez domova, imigranti,

[55] bližšie charakterizované v kapitole 6.2

[56] Podľa klasifikácie COFOG označené ako 04 - 10

[58] tematické oblasti na základe aktivít i2010

[59] Nazývané aj podporné a riadiace procesy. Podľa klasifikácie výdavkov verejnej správy COFOG skupina 01 a 03.

[59] podľa číselníka ÚOŠS: Úrad pre štátnu službu, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Národný bezpečnostný úrad, Správa štátnych hmotných rezerv slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí

[60] Podľa klasifikácie COFOG označené ako 04 - 10

[61] okrem infrastruktury širokopásmového pripojenia, podporovaném v rámci prioritnej osi 3 OP IS

[62] v prípade OP VV pôjde predovšetkým o budovanie sietí medzi pracoviskami výskumu a vývoja

[63] Podľa klasifikácie výdavkov verejnej správy COFOG skupina 04.6

[64] riešené v rámci ESF, bližšie infomácie sú uvedené v kapitole 7.2.1.2

[65] Výška alokácie pre prioritnú os Technická pomoc je stanovená v zmysle NSRR na 3,16 % z celkovej alokácie pre OP

[66] Na základe klasifikácie Právnej formy organizácie, aktualizovaným k 1.6.2005. Zdroj: http://www.statistics.sk/webdata/slov/edicny/CISROmanual0056.doc